Kde sa uskutoční Dakar 2020? – 1. časť

autor: Haro007, 8. 2. 2019, Diskusia k článku (počet reakcií: 1)

Nekonečný príbeh o budúcnosti najpopulárnejšej rally sveta pokračuje ďalej. V časoch vzniku Dakaru nebol problém naťahať trasu po krajinách centrálnej Sahary a pretekári bez obáv križovali Alžír, Niger a Mali. Neskôr (až na pár ročníkov) sa trasa ustálila cez Maroko, Západnú Saharu, Mauretániu, Mali a Senegal. Po vymyslenej hrozbe zo strany teroristov presunuli organizátori rally do Južnej Ameriky a začali im hody. Nové trhy, vyššia sledovanosť, nadšenie dotknutých krajín…to všetko generovalo peniaze. Ako rástli zisky ASO, tak klesalo očarenie štátov, na území ktorých Dakar viedol. Frantíci, ako poriadne kovaní Západniari, vyciciavali všetko a všetkých bez milosti. Mestá licitovali za nehorázne lóve, kde bude bivak, štáty tiež platili mastné sumy usporiadateľom a okrem toho znášali náklady na zabezpečenie administratívneho a bezpečnostného chodu pretekov. Po tom, ako páni z ASO dobehli a nasrali takmer všetkých na kontinente, ostalo v talóne iba Peru. No aj tam musel parlament schvaľovať na mimoriadnom zasadnutí nemalú sumu, potrebnú na chod akcie a poplatky pre pažravcov z Paríža. Tým sa zrejme uzavrela ďalšia kapitola Dakaru a bude nutné prijať nové princípy organizovania.

Zisky ASO tvoria štyri základné skupiny: sponzori, poplatky účastníkov, prenosové práva a (vynútené) príspevky štátov a ich samospráv. Prvé tri im zostanú, nech presunú rally kdekoľvek na svete, akurát tie posledné budú musieť možno oželieť. Jednou z hlavných zákulisných tém, preberaných v Peru účastníkmi, novinármi aj zainteresovanými divákmi bolo lokalizovanie Dakaru v budúcnosti. V kuloároch už počas ročníku 2018 prebiehali debaty k danej problematike, no teraz nabrali na intenzite. Ak sa pozrieme na súčasný stav sveta globálne z bezpečnostného hľadiska zostali nám štyri lokality, umožňujúce uskutočniť Dakar 2020: južná Amerika, severná Afrika, južná Afrika a centrálna Ázia.

Na začiatok niekoľko slov o hrozbách Dakaru. Musíme rozlišovať medzi terorizmom a banditizmom. Organizovaný terorizmus ako ho poznáme nevzniká sám od seba, ale za peniaze mocných tohto sveta a pod organizačnou taktovkou tej či onej tajnej služby, napr. ISIS). Preto si post-imperiálne mocnosti vedia veľmi dobre ošetriť bezpečnosť kľúčových podujatí, dôležitých pre nich z hľadiska imidžu a vplyvu. Naopak banditizmus je miestna záležitosť, zmes kmeňových, náboženských a zlodejských pohnútok. Často k nim patria aj odštiepenecké frakcie organizovaných teroristov, vymknúcich sa spod kontroly a konajúcich na vlastnú päsť. Na Dakaroch v Afrike každoročne po účastníkoch strieľali, unášali autá a nákladiaky a napriek tomu rally pokračovala rok po roku. No pokiaľ konkrétny štát evidentne nezvláda terorizmus a banditizmus, prípadne ich podporuje, trasa Dakaru tadiaľ nemôže viesť.

Atacama – Čile a Peru

Južná Amerika sa napriek falošnému poplachu v roku 2008 stala nadlho cieľovou destináciou Dakaru. (Medzitým sa dokonca hrozba stala reálnou a od roku 2013 existovalo reálne nebezpečenstvo teroristických útokov v Afrike.) Na začiatku vládlo na kontinente nefalšované nadšenie. Prvý štart v Buenos Aires videlo naživo vyše milióna divákov, TV sledovanosť trhala rekordy a sponzori sa predbiehali vo financovaní podujatia. Časom prišlo k zabratiu miestneho trhu tými čo to cez Dakar chceli, južanské obyvateľstvo postupne strácalo záujem a opäť začal víťaziť futbal. No hlavne začali prenikať na povrch obrazy odvrátenej tváre jednania Západu. Francúzi nepochopili, že nie sú na územiach ich bývalých kolónií a nemôžu rozkazovať hlava nehlava.

Povýšenosť, diktovanie podmienok a honba za peniazmi ako prvých nasrdili Čiľanov. Tí odmietli nehorázne poplatky a v roku 2016 uprednostnili financovanie následkov povodní, spôsobených fenoménom El Niňo. To nadutých pánov z ASO urazilo do kosti a odvtedy Čile ignorovali. Lenže púšť Atacama leží z väčšej časti na území spomenutého štátu a práve etapy na jej teritóriu patrili k ozdobám Dakaru. Aj preto padali tipy počas šuškania na poslednom ročníku na Atacamu ako celok. Čiže pacifická oblasť Peru a takmer celá Čile by tvorili dokonalú dvojicu na usporiadanie Dakaru, čo sa kvality trás týka. Zároveň by bol možný návrat k formátu diaľkovej rally, pretože púšť má od severu na juh dĺžku viac ako 1.000km, s priľahlými polopúšťami takmer 2.000km. Preto by štart a cieľ mohli byť od seba vzdialené tak, ako sa patrí. Otázkou zostáva vzťah Čile a ASO, hoci podľa posledných informácií došlo k čiastočnému zmiereniu. Šanca tejto lokality je tak 20%.

Text: Haro, foto: internet