Svet diaľkových rally I.
autor: Haro007, 22. 9. 2012, Diskusia k článku (počet reakcií: 1)
Kto z motorkárov nepozná zábery na pretekára uháňajúceho v stoji po púšti stovky kilometrov denne. Notoricky je známa Dakar Rally, ale existujú aj iné pravidelne sa opakujúce zápolenia porovnateľné s týmto pretekom? Existujú a nie je ich tak málo.
Diaľkové preteky na motorkách sa odohrávajú v dvoch základných módoch: baja a rally.
Na baja sa jazdci orientujú podľa označenia priamo na trati a tým sa môžu venovať viac pretekaniu ako navigovaniu. Zároveň tieto súťaže bývajú maximálne 4-dňové a väčšinou sa jazdia formou obrovských opakujúcich sa okruhov. Preto na baja prevažujú ľahké motorky do 450ccm. Špecifikom sú brutálne americké baja merajúce niekoľko stovák míľ jazdených na jeden záťah. Tu je kráľom ľahká, no trvácna a výkonná Honda 650. Terény bývajú o niečo zložitejšie oproti rally, jazdecké nasadenie tiež.
Klasické rally sú koncipované v zásade ako orientačno – navigačné preteky. Po dočasnom koketovaní s GPS sa väčšina usporiadateľov vrátila k roadbooku a GPS je iba podporným a sledovacím zariadením. Roadbook je vlastne nekonečná rolka papiera s vytlačenými a schématicky označenými križovatkami a inými orientačnými bodmi. Pri každom z nich je uvedená kilometráž od štartu a od predchádzajúceho bodu. Pretekár postupuje od bodu k bodu, pričom nesmie vynechať kontrolné stanovištia na trati. Tá je rozdelená na merané úseky špeciálok a presuny s časovým limitom. Ako nástroj represie za nesplnenie jednotlivých úloh a limitov sa všeobecne používa časová penalizácia. Niekedy spravodlivá, inokedy menej.
Rally sa ďalej delia z nášho pohľadu na európske a mimo európske. Tie „naše“ jazdené na starom kontinente mávajú obmedzenú dĺžku a trvanie. Dôvodom je husté osídlenie, všemocní ochranári a prírodné podmienky ako také. Etapy mávajú zložité a rozsiahle itineráre, nízke jazdné priemery a kostitrasové terény. Africké (aj americké) rally sú vždy úzko späté s púšťou. A to je iná káva. Divočina bez civilizácie a ekoteroristov, suché podnebie a rozľahlé priestory sú predurčené na dlhé a rýchle etapy. Tomu zodpovedá aj strojový park a vybavenie motoriek. Optimálne jednovalce s objemom nad 600ccm, veľké nádrže a „dakarský“ štít sú notoricky známymi obrazmi.
Zaujímavé je tiež vekové zloženie štartového poľa. Zatiaľ čo mladí uprednostňujú adrenalínový motokros prípadne enduro, starší jazdci sú najčastejšími účastníkmi rally. Okrem mladšej profi špičky sa zúčastňujú hlavne amatérski jazdci s vekom 40+. Príčin je viacero: povahová a jazdecká vyzretosť, rozvážnosť pri navigácii a tiež (možno hlavne) finančné zázemie. Áno, diaľkové rally sú drahé aj v hobby vydaní a potrebný balík peňazí má od sponzorov iba hŕstka vyvolených. Pre väčšinu pretekárov začína pretek roky pred ostrým štartom. Sporenie peňazí, trénovanie v púšti, chystanie vhodnej strojovne a ladenie kondície trvá dlho, niekedy nepredstaviteľne dlho. Preto šediny patria k vytrvalostným súťažiam ako pleseň na rokfort. Proste detské sny sa plnia zložito a mnohí premárnia celoživotné úspory na často neúspešný štart.
Skúsme sa zorientovať v základných športových diaľkových rally jazdených po púšti, tie európske a turistické vynecháme.
DAKAR RALLYE
Dodnes uznávaný vzor moderných rally súťaží, synonymum obtiažnosti a vytrvalosti. Najdlhšia rally sveta, ale aj najskorumpovanejšia. Javisko heroických výkonov aj špinavých podrazov. No poďme po poriadku.
Dakar nie je samozrejme prvotným výmyslom jej tvorcov. Podobné menšie súťaže sa v Afrike jazdili aj predtým, no až Thierry Sabine dokázal vyťažiť zo športu na okraji záujmu médií maximum. Rally začala písať svoju históriu v roku 1978 a hneď vo veľkom štýle. Takmer 200 štartujúcich a pravidelné reporty vo francúzskej televízii odpálili podnik medzi top podujatia motošportu. Časom sa pretek stal mamutím podnikom s rôznymi satelitnými činnosťami, ktoré riadi ASO. A ako vždy, keď ide o obrovské prachy až v prvom rade, zostáva morálka bokom.
Dlhodobo bol pretek namotaný z Európy cez Alžírsko, Nigériu, Mali a Senegal, neskoršie ročníky cez Maroko, Západnú Saharu, Mauretániu, Mali až do senegalského Dakaru. Niekoľko ročníkov malo iné trasy (väčšinou bezpečnostné dôvody), ale posledná opísaná trasa sa pokladá za klasiku. Po teroristickej hrozbe bol ročník 2008 zrušený a odvtedy sa preteká v Južnej Amerike. Po vzhliadnutí späť sa rozhodnutie skončiť v Afrike ukazuje aj v inom ako bezpečnostnom svetle. Argentína, Čile a najnovšie Peru poskytli maximálnu podporu, získali sa nové mediálne trhy a tržby k tomu. Nedá sa neuvažovať znovu nad všemocnými peniazmi ako nad pravou príčinou dramatickej zmeny.
Dakar je známy ako najdlhší a najťažší pretek na svete. Merané časti sa zastavili niekde na čísle 5000 km (čo majú aj niektoré iné rally), ostatné tvorí presunový balast. Práve jalové presuny sú najčastejšie kritizovanou časťou pretekármi. Hlavne tie dopĺňajú potrebné kilometre v celkovom sumáre, a aj preto pretek výrazne vyčnieva nad ostatné počtom kilometrov. Bolo by naivné tvrdiť, že trasa nie je v skutočnosti obtiažna. Denná porcia kilometrov 14 krát za sebou s jedným oddychovým dňom je pre motorkárov zrejme vážne peklo. Vstáva sa ráno o tretej – štvrtej a do cieľa sa prichádza často v noci na pokraji síl. Jazdí sa podľa roadbooku, v prvých ročníkoch aj s pomocou mapy. GPS sa samočinne aktivuje iba niekoľko kilometrov pred kontrolným bodom. Pretekár je po celej trase satelitne sledovaný cez zariadenie Spot.
Zaujímavý bol aj vývoj technických predpisov pre motorky. Do roku 2006 boli povolené dvojvalce s objemom do 1.000ccm. Tieto ťažké a zložité typy motoriek vyhrávali iba v rukách skutočných majstrov ako Meoni a Peterhansel, slabší jazdci sa na nich s úspechom lámali a zabíjali. Preto sa pristúpilo k obmedzeniu na jeden valec do 700ccm a na dva do 450ccm. Jazdci si mierne pofrfľali a jazdili ďalej. Totiž po nadvláde SuperTenere sa začali výrazne presadzovať jednovalce a pri zmene charakteru trate na ťažšiu dvojvalce nemali šancu. Skôr či neskôr by sa vyautovali samy. Tá pravá hlúposť sa udiala o pár rokov neskôr. Peniazmi ovplývajúca fabrika BMW sa rozhodla vážne prehovoriť do poradia a ako najlepšie Germánom prišlo nie postaviť poriadnu mašinu ale uplatiť ASO a prispôsobiť pravidlá na svoj obraz. Tak sa zrodil predpis obmedzujúci objem na 450ccm. Kuloárna somarina oficiálne odôvodnená zlacnením rally pre amatérov. Samozrejme opak je pravdou a 450-ky vyžadujúce zúrivú údržbu amatérov s pretekárskymi ambíciami položili na kolená. Možno časom dospeje technický vývoj tak ďaleko že aj tieto motory vydržia v plnom nasadení tisícky kilometrov, no dnes tomu tak nie je. A tak sa na rally opravuje, generálkuje, KTM aj tichúčko podvádza a karavána pokračuje. Števo Svitko na posledný ročník 2012 pripravil motor tak, že sa z množstva dielcov párovali pracne tie pasujúce k sebe so správnou toleranciou a preto mohol so šťastím dokončiť zápolenie s jedným motorom, v posledných etapách na pol plynu.
Presunom preteku do Južnej Ameriky sa výrazne zmenil charakter preteku. Hoci sa preteká v divokej púšti dobrodružstvo už asi nie je autentické. Pribudlo divákov úplne všade, vrtuľníky a filmári sú na každom kroku a celý svet v priamom prenose sleduje dianie na trati a v bivaku. Umelým presadením maloobjemových motoriek sa dosiahlo jedine predraženie celej srandy. K vysokému štartovnému treba prirátať aj sprievodný tím a 80 000 až 100 000 Evráčov (vrátane štartovného) je tak akurát ak chce jazdec aj trochu popretekať.
Vzhľadom k mediálnemu pretlaku a agresívnej promo kampani ide o veľa a továrenské tímy vrážajú nehorázne peniaze do budúceho možného úspechu. Sledovanosť láme rekordy a preto sa športový duch ohýba úmerne k množstvu vložených investícií. Ono Francúzi čo sa športu týka si nikdy s morálkou nelámali hlavy. V spojení s mega kapitálom a s prípadným úspechom „domáceho“ jazdca dokážu postaviť na hlavu všetky písané aj nepísané pravidlá.
Napriek tomu všetkému zostáva Dakar Rally jednotkou medzi ostatnými pretekmi. Je tak prestížny, že aj napriek cene sa jazdci bijú o štart a orgas selektujú štartovú listinu na približne polovicu z prihlásených. Dĺžka 9000km, púšť, námaha, k tomu výborné spravodajstvo zrejme v dohľadnej dobe nik neprekoná. Je iba na usporiadateľoch, do akej miery sa dokáže obnoviť športový duch preteku. Alebo úplne zahynie, uvidíme…
Text: Haro, foto: internet
