Serres Rally 2016 – ohlasy

autor: Haro007, 9. 9. 2016, Diskusia k článku (počet reakcií: 0)

#01  Ondrej Klymčiw, 2. celkovo,  2. v kategórii B-BV

Účasť českej jednotky Ondra Klymčiwa na Serres bola prekvapením a očakávaním zároveň. Po mnohopočetnom zranení z Dakaru 2016 to vypadalo na ročnú prestávku a na trvalé následky. Ondrej nielen že dokázal sadnúť na motorku, ale aj plnohodnotne odpretekať výživný týždeň s výborným výsledkom.

Ondrej:

„Po osudnom páde na Dakare ma čakalo 7 mesiacov tvrdej práce. Samotné hojenie a liečenie zranení, potom postupné rozhýbavanie tela, obnovovanie funkčnosti ochabnutých svalov a tak dookola. Pomáhali lekári, rodina, tréner Ivan, fyzioterapeutka Lenka… Našťastie nik netlačil na pílu, proste Dakar 2017 bude alebo nebude a hotovo. Všetko som si zrovnal v hlave, nastavil pozitívne myslenie a vieru v dobrý výsledok. Ale bez dennej driny by zmeny k dobrému tak rýchlo nenastali.

Na motorku som po prvý raz usadol až niekedy v júni, čo ma po pol roku úžasne bavilo. V auguste nasledovalo niekoľko ľahkých enduro a krosových pretekov, aj nejaké aktivity na bicykli.

S odstupom času tvrdím, že všetko zlé ja na niečo dobré. Trampoty ma dostali do fázy pokoja, som viac v kľude a vyrovnaný. Obdobie nemohúcosti ma psychicky posunulo určite dopredu.

Vlastne poriadne som jazdil až v Grécku. Skutočný dôvod účasti na Serres bol najazdiť veľký objem kilometrov, vyskúšať ako zareaguje telo a užiť si konečne závodenie.

Terény okolo Serres poznám dobre, čo by mala byť výhoda. Lenže nie vždy je. Občas trať zavedie na známe úseky, no po pár kilometroch z neho zase odbočí. Vtedy pamäť prikazuje niečo iné ako roadbook a problém je na svete. Na druhej strane viem, ako sa motorka chová na daných povrchoch. Ešte pred rally som volal usporiadateľom, či sú terény viac rozbité ako vlani. Vraj nie. Preto padlo rozhodnutie štartovať na ťažkej rally motorke. Trate mali viac charakter do rýchla, ale technické časti boli rozmlátenejšie oproti vlaňajšku.

Samotnú rally som si od začiatku do konca užíval. Hlavne navigácia prebiehala pokojne a bez stresov. Udržiaval som celkovo 3. a potom 2. miesto, bez priepastného rozdielu na lídra. Zlom nastal v maratónskej etape, kde ma v technickom úseku predbehol jazdec a prachu som prehliadol odbočku. Lenže pár križovatiek roadbooku ešte približne sedelo. Tak vznikla 10 kilometrová zachádzka do kopca a opatrný návrat späť. Opatrný preto, aby som trafil späť a nezrazil sa s prípadným iným zablúdilcom. Števo mi nadelil asi pol hodinu a to rozhodlo.

Záverečná enduro etapa ma preverila a dokonca som prvý aj posledný krát na Serres padol, no v malej rýchlosti. Potešujúce je, že za celú rally neprišli krízovky, sprevádzala ma istota v jazdení a celkovo dobrý pocit. To sa pokúsim zúročiť o mesiac na OiLibya Rally a potom, samozrejme, na Dakare 2017.“

#03  Štefan Svitko, 1. celkovo,  1. v kategórii B-BV

Štart našej enduro a rally jednotky sa niesol v očakávaní boja o čelné priečky. Konkurencia na úrovni však nerobila Števovi vážne problémy, pričom do väčšiny etáp štartoval ako prvý a vlastne „robil stopu“ pre zvyšok štartového poľa. Jazdou však dokázal, že je dnes vyzretým a skúseným navigátorom, s citom pre roadbbok a so šiestym zmyslom pre riešenie zapeklitostí navigácie. Jednoznačným víťazstvom dokázal, že patrí medzi absolútnu svetovú špičku.

Štefan:

„Prológ som vyhral a tak nasledoval štart do etapy ako 1. Mala 250km a 4x som v nej padol. Problémom bol roadbook. Je síce presný a prehľadný, no na rozdiel od dakarského nie sú v ňom výstrahy. Preto som začal dávať väčší pozor na nástrahy inak peknej trate. Poblúdil som iba raz na asi 2km, ale stačilo to na víťazstvo v časovke.

Aj počas druhého dňa všetko klapalo, naťahoval som sa hlavne s Botturim, no mal asi problémy a tak mu nadeľujem nejaké minútky a zvyšujem si náskok v celkovom vedení.

V 3. etape som zase kilometrík zašiel zle, Botturi ma dobehol a vyhral etapu, no zmazal minimum z manka oproti mne. Po etape si musím vždy robiť údržbu sám, prišiel som bez mechanika.

Do 4. etapy som štartoval ako 2., ale onedlho doháňam Botturiho a po jeho navigačnej chybe som išiel do vedenia. Na tankovačke tímy dopĺňali palivo na trati, my ostatní na pumpe. Ale pištoľ nedávala benzín, tak reku pozriem do vnútra. Pani pumpárka si práve robila kávičku, tak ma vyhodila a benzín pustila až po hodnej chvíľke. V druhej polovici časovky ma Botturi predbehol, potom hneď zle odbočil a ja s ním, lebo sme išli úsekom s veľa nezaznačenými odbočkami. Nakoniec blúdilo na malom priestore veľa motorkárov, no nakoniec triafame správny smer po 10km a letíme do cieľa. Všetkých som obehol  a prišiel ako 1. Inak etapa bola dlhá, v horách sme najazdili takmer 400km a je maratónska.

Na ďalší deň nasledovala krátka a veľmi pekná etapa. Na 30-tom kilometri ma takmer zabil jazdec, čo vyletel z protismeru. Niekde zle odbočil a trať ho zaviedla oproti. Trasa je namotaná na malom priestore hore dolu, preto pri nesprávnom odbočení môže ktokoľvek mať kolíziu s tými, čo idú správne.

Predposledná etapa býva ťažká, čo sa potvrdilo. Ale zajazdil som dobre a chystal si pozíciu na poslednú časť rally. Posledný deň dávajú usporiadatelia vyslovene enduro časovku s náročnou navigáciou. Veľa jazdcov blúdilo a dokonca podostávali penalizácie. Moja jazda bola na istotu, išlo o celkové víťazstvo a nie o umiestnenie v etape.

Nakoniec som vyhral takmer o hodinu pred Klymčiwom a ešte v ten deň vyrazil 1.300km späť do Gelnice na posledné podujatie seriálu MMSR v endure.

Rally bola pre mňa vítaným tréningom v dobrej konkurencii, s výbornou organizáciou a s krásnymi traťami.“

#09  Martin Benko 

Maťo nastupoval do rally ako skúsený jazdec s úmyslom zúročiť všetky poznatky z minulých ročníkov. No do diania zasiahla blbá choroba natoľko, že ho úplne odstavila a tak v horúčke aspoň robil podporu zostávajúcim jazdcom. Teraz leží doma a nemôže rozprávať. Preto sme „rozhovor“ robili písomne.

Maťo:

„Prológ, a tým aj celý pretek, začal úplne v pohode. Ani som príliš neťahal za plyn, potom trochu s Tonom poblúdil a nakoniec z toho vyšlo 12. miesto v silnej konkurencii. Paráda.

Rýchlosť mi evidentne v 2. etape zachutila, čo sa ale nesnúbi s navigáciou a nasledoval 6km výlet mimo trať po kadejakých chodníčkoch. Potom návrat a podľa navigácie zúrivé mazanie straty.

V 3. etape sa mi rozpojila reťaz, ktorú som po prvý raz v živote neznitoval, ale normálne spojil. Už nikdy viac! Okrem toho mi začala stúpať teplota, až vystúpala veľmi vysoko. Nejaký zákerný bacil ma nadobro zložil., pretože bacily nie sú kompaktibilné s ťažkou rally. Tak som nasledujúce etapy jazdil na Tranzite a podporoval chalanov, tankoval im a robil iné služby. „Výborný“ nápad, pretože teraz mi je doma ešte horšie, ako v Grécku.

Super predstavením bolo počínanie Jančiho. Na zrepasovanom motore, do ktorého pri údržbe nenalial olej, bolo pred rally 0,0 motohodín!!!

Pozornosť si zaslúži super výkon Števa. Jazdil fantastiky, aby nad tým krútime hlavou. Okrem toho sa fakt zlepšuje v navigácii a jazdí s prehľadom. Bol jednoznačne najlepší v poli, výsledok tomu dostatočne napovedá. A to jazdil väčšinu etáp ako prvý, nemal žiadne stopy pred sebou, ani prach na obzore. Zaslúži si aplauz.

Časté poznámky v roadbooku ako „nájdi cestu“, prípadne „chodník sa stratí, nájdi pokračovanie“ robia túto rally navigačne náročnou. Okrem toho vypaľováky striedajú trialy, prípadne voľná  príroda.

Z konkurencie vyzdvihujem výkon Botturiho, kráľa horskej navigácie. Tiež tu bol po prvý raz a išiel parádne. Zrejme budeme počuť o mladom, iba 19. ročnom Izraelčanovi Sellovi. Pretekal a navigoval výborne.

Partia Slovakia Rally Teamu bola perfektná. Už sa poznáme navzájom ako staré topánky a o to je to krajšie. O spolupráci s Czech Beer Rally Teamom netreba ani písať, tá je legendárna.“

#64  Jirko Vepřek, 27. celkovo,  5. v kategórii C-CV

Už minulý rok si Jirko pochvaľoval Serres Rally ako výbornú akciu. Menej mu vyhovovala motorka s objemom 450ccm, preto sadol na 550-ku.

Jirko:

„Oproti vlaňajšku mala rally mierne iný charakter. Trochu menej sa navigovalo, o to viacej trasy umožnili gazovať bez odbočenia. Boli úseky, kde paliči valili aj 140 viac kilometrov. No zase niektoré úseky mali vyslovene enduro obtiažnosť.

Pretože rýchlosť zvádza k chybám, bež ma obiehali tí istí pretekári aj 5x v jednej etape. Rýchlosť a nedôslednosť v navigácii prispievali tiež k blúdeniam a pádom. Tých bolo neúrekom. Napríklad Vlado Preis by mohol byť vo výsledovke vysoko, jazdí fakt rýchlo. Lenže zaostáva v navigácii a to jeho umenie byť rýchly neguje.

Osobne som nastupoval po tohtoročnej operácii ruky do preteku s miernymi obavami. Príprava vlastne trvala iba počas leta a prvú polovicu rally ma sprevádzala opatrnosť a málo uvoľnená jazda. Až od polovice som si začal rally užívať, proste jazda, baviaca chlapa na motorke. Všetko zaklincovala posledná enduro etapa, ktorá vytriasla z účastníkov posledné zvyšky síl. Tu sa fakt dalo ešte v poslednom dni veľa získať aj stratiť.

Serres Rally 2016 hodnotím opäť ako maximálne vydarenú akciu. Všetko dopadlo na výbornú: organizácia, bivak, zdravotné zabezpečenie, terény, počasie a hlavne partia. Znovu ma osud zavial medzi Slovákov a tím fungoval bezchybne. Všetko dobré zaklincoval nečakane dobrý výsledok, takže o rok zase idem!“

#73  Vladimír Oboňa,  23. celkovo,  3. v kategórii C-CV

Posledné dve sezóny sa aktívne zúčastňuje významných európskych rally aj Vlado. Presedlal zo 690-ky a ľahkú 500-ky a zmena prináša spolu s pribúdajúcimi skúsenosťami dobré výsledky.

Vlado:

„Po vlaňajších problémoch na Serres som si povedal, že pôjdem pokojne, spoliehajúc sa na navigáciu. Samozrejme, od začiatku 1. etapy bolo všetko inak. Pálil som ako divý a podľa toho vypadala navigácia. V rýchlosti ľahko jazdec minie odbočku, prípadne nestihne v prachu a strese prečítať včas roadbook.

V 2. etape teda začalo poctivé čítanie navigácie v prijateľnej rýchlosti, no pomaly som nejazdil. Napriek úspešnosti a minimu omylov časovka neprebiehala v pohode a aj výsledok tomu nenapovedal. Nejako mi chýbala pohoda a uvoľnenosť.

Počas presunu do 3. etapy sa mi, podobne ako pred rokom, uvoľnila zadná pneumatika. Našťastie chalani stihli rýchlo priniesť obutý ráf od Jana a žiadna penalizácia sa nekonala. V tento deň konečne všetko dostalo správny spád. Stačilo nájsť správny pomer medzi rýchlosťou a navigáciou. Niekedy stačí spomaliť iba o 5% a navigácia sa zlepší o 50%. Už som poskočil do 3. desiatky celkovo a dosť aj v kategórii. Počas presunu do bivaku prišla taká búrka, že nebolo večer treba umývať motorku ani prať dres. O všetko sa postarala prietrž mračien.

Potom preteky pokračovali už v pohodičke, bez blúdenia a pod plynom. Stúpal som v poradí a mal radosť z jazdy.

Posledný deň býva enduro etapa s ťažkými terénmi. Boj s ubúdajúcimi silami býva náročný. Strážil som si hlavne umiestnenie v kategórii, ale Tono poblúdil a tak mi 3. miesto zostalo.

Technika, našťastie, perfektne držala, akurát tá vyzutá guma a vytečené tlmiče v predposlednej etape ma trošku potrápili. Ale konečne mi rally vyšla podľa predstáv a som šťastný!“

#81  Jirko Vašátko,  55. celkovo,  1. v kategórii C2

Iirko nastupoval na rally s rozmláteným a nedoliečeným kolenom po Albanii, napriek ťukancom na čelo vo svojom okolí. Onedlho odchádza do Afriky doladiť trasy na Intercontinental Rally 2017, Serres bral ako veselý únik na milovanú jednu stopu.

Jirko:

„Na rally som nastupoval proti dvom hlavným súperom: proti sebe a jednému Angličanovi (hahahaha). Totiž v kategórii sme štartovali dvaja, tak som musel poraziť najprv seba a do cieľa prísť a potom aj Anglána Iana Rossa. Obe predsavzatia sa mi podarilo splniť, a tak som dvojčlennú kategóriu vyhral.

Serres bola opäť krásna, výborne zorganizovaná a s jedným bivakom. Problémy spôsobovalo jedine koleno. Niekedy som napríklad nechcel dať v rýchlosti v drifte nohu na zem, nech zranenie neobnovím, preto bolo aj niekoľko pádov. Napriek tomu akciu hodnotím vysoko, tiež atmosféru a výber terénov.“

Text: Haro, foto: Serres Rally