Ohlasy po Rally Albania 2014
autor: Haro007, 19. 6. 2014, Diskusia k článku (počet reakcií: 4)
Rally Albania je ťažká súťaž, určená pre odolných a skúsených jedincov. Každoročne v nej štartuje okolo 150 motorkárov, no iba niektorí zvládajú nástrahy trate v pohode. Jej povestná náročnosť priťahuje dobrodruhov a zvedavcov, ale aj prírodné krásy a balkánsky kolorit. Práve ten je pravidelne príčinou mora sťažností na organizáciu inak skvelého preteku.
Beba, jeden z priekopníkov v propagácii Albanie ako preteku aj krajiny, už v minulosti kritizoval tienistú stránku podujatia. Bežne si drzí Taliani „vyhádali“ lepší výsledok, penalizácie sa rozdávali nesprávnym účastníkom a okrem prvej štvrtiny bol vo výsledkoch bordel. Naproti tomu každý chváli trate, malebnosť krajiny a silu zážitkov. Prečítajte si preto názory účastníkov zo všetkých častí výsledkovej listiny a urobte si obraz sami. Sú uverejnené v poradí, ako som sa dovolal jednotlivým účastníkom. S Lanďalom rozhovor netreba, určite uverejní podrobný opis udalostí na Motoride.
Michal Fraňo BMW 650X – 59. celkovo, 7. v kat. M3
Mišo nie je zrovna neskúseným jazdcom a má za sebou veľa amatérskych rally aj s umiestneniami. Jeho prednosťou je buldočia výdrž a poctivosť v navigácii.
„Toto bola moja prvá veľká rally a čakal som krásne trate a organizáciu na úrovni. Trate boli fakt nádherné, osadené v pôsobivej albánskej prírode. Striedali sa trialové výjazdy s vypaľovákmi, brodmi a s blatom. Proste všetko, čo má takáto rally mať. Výhľady do krajiny na hranici gýču a absencia civilizácie všetko podčiarkli. Potiaľto bolo všetko v poriadku, no zaznelo nemálo falošných tónov.“
„Musím konštatovať, že v organizácii vládol úplný bordel. Začnem po poriadku.“
„Trate mali v zmysle najnáročnejšej rally Európy šmrnc. Etapy boli dlhé a výživné, no na ich konci sme museli podľa roadbooku ešte absolvovať aj 150km nemeraný úsek presunu do bivaku. A ten býval nezmyselne aj ťažší ako samotná časovka. Lebo neviedol po asfalte, ale v brutálnom teréne. Hoci už o nič nešlo, museli sme ho absolvovať. Organizátor v zúfalej snahe udržať status obtiažnosti umelo zvyšoval nároky. Napríklad úplne na koniec zaradil sériu brodov, ktoré na zodratých gumách a rozbitých miusoch proste nešli prejsť. Samozrejme všetko už za tmy, kde riziko zranenia a pádu do rokliny bolo obrovské. Výsledkom bolo skracovanie si vzdialeností a podobne.“
„Najväčším nedostatkom sa stala časomiera. Tí hlúpi poctivci ako ja absolvovali vždy celú trasu vrátane zabijáckych presunov. No napríklad náš fotograf vôbec neabsolvoval posledné tri etapy, napriek tomu sa objavil vo výsledovke úplne vpredu. Alebo kolegu 2-krát či 3-krát priviezla z trate asistencia, no vôbec nedostal penalizáciu a skončil pred mnou. Typickou obeťou bol Aleš Bělohlávek, namakaný a skúsený borec, ktorý doplatil na poctivosť. Mám dojem, že usporiadateľ si poriadne sledoval iba prvé trojice v M1 a M2 a na ostatné zvysoka kašľal. Stačilo prejsť čipom okolo časomiery, tá zaznamenala prejazd, pritom som ho mohol mať v ruke alebo sedieť na rozbitej motorke na korbe auta. Povinné GPS nikto nekontroloval a preto neboli výsledky obrazom skutočného stavu v etapách. Nakontrolovala sa skutočná trasa a kilometráž. Zároveň ma zaskočilo, že nepenalizovali jazdcov, ktorých pravidelne zvážala technická asistencia po večeroch do bivaku. Proste vystúpili, odčipovali a hotovo!!! Netvrdím, že by dané nedostatky väčšina jazdcov vedome zneužívala, no športová spravodlivosť vypadá úplne inak.“
„Aj ubytovanie malo špecifiká. Všetci bývajúci v hoteli mali samozrejme k dispozícii plný komfort. No tí v kempe nemali nič. Ani sprchu, ani wc, ani vodu, proste nič. Tak museli na tajňáša chodiť páchať hygienu do hotela, odkiaľ ich často vyháňali.“
„Moje pretekanie od začiatku sprevádzali smolné poruchy. V prvej dlhej etape som na začiatku odrazil predný brzdič a takmer 400km bez prednej brzdy sa prejavilo na únave a rýchlosti. Okrem toho som obul pneu vhodné na rýchlo etapu a nie do hôr. V ďalšej etape mi odfrknutý kameň prerazil chladič v momente predbiehania 50-ho jazdca v tom dni. Nasledovali výjazdy s dolievaním z kamelbaku a zjazdy s vypnutým motorom. Potom mi kameň rozbil čidlo na stojane a nevediac to som po absolvovaní brodov musel 20 minúť stáť a čakať aby motorka chytila. V zrušenej časovke som sa zase dostal až hore v divokom stupáku, no usporiadateľ tých zopár nijako nezvýhodnil. Jedinou odmenou bolo prerazenie bloku motora a jeho lepenie v noci. V predposlednej etape nás všetkých postihla nepresnosť v roadbooku a pri blúdení mnohým vyšiel benzín. Patril som medzi nich, tak nasledovalo žobranie pri ceste o pár deci. Motorka úplne zdochla 2km pred cieľom, proste znovu paráda. Čiže čo etapa, to fatálna smola.“
„Zase musím konštatovať, že možno na mňa ukazoval prst Boží. Možno by som v paľbe čelne narazil do traku a zabil sa, prípadne zletel do rokliny a podobne. Pretože čelných zrážok s nákladiakmi naloženými drevom bolo neúrekom a vrtuľník mal čo robiť.“
„Rally som si v rámci možností užíval a jazdenie vysoko hodnotím. Mrzí ma akurát, že po dojazde do cieľa o pol štvrtej ráno ma čakal posun vo výsledkovej listine dolu za tých, ktorí neabsolvovali celú trasu, prípadne ich doviezla technická asistencia. Celá rally mi pripadala akoby silená smerom k udržanie si povesti najnáročnejšieho podniku tohto druhu za každých okolností. Nakoniec poctivci a plniči vlastných snov zostali na konci. Inak všetko OK, žijem a som v poriadku.“
Igor Gažo KTM 520EXC – 39. celkovo, 6. v kat. M6
Gažko je ostrieľaný jazdec, majúci za sebou dielčie úspechy v Afrike aj v Európe. Od výraznejšieho umiestnenia ho zastavili vždy nešťastné pády a často kuriózne poruchy. Stačí si spomenúť na Tuareg Rally 2011. https://haro007.sk/igor-%E2%80%9Egazko-gazo-na-tuareg-rally-2011/
„Albaniu som tohto roku ponímal ako kultúrno poznávací zájazd. Jednoducho som nič nemal najazdené a po predminulom ročníku, keď mi vyoperovávali kameň z predlaktia bolo načase konečne dokončiť pretek v poriadku. Preto môj štýl a rýchlosť zodpovedali predsavzatiu a výsledky samozrejme tiež. Stretnutie so slovenskými a s českými kamošmi, jazdenie v nádhernom prostredí a atmosféra balkánskeho chaosu boli najväčšou odmenou.“
„Tento raz ma nepostretlo nijaké zranenie a iba jedna porucha. Tretia etapa mala veľa kilometrov a po príchode do bivaku prebehla iba zbežná kontrola motorky. Do štvrtej, dosť krátkej, sme štartovali v poludňajšom teple. Po niekoľkých kilometroch začujem čudné zaškŕkanie a motorka stojí. Kua, asi spojka! Ale potom prekvapene vidím, že vývodové koliesko je úplne bez zubov. Tak rýchlo uvažujem. Do bivaku je dolu kopcom, ak sa vrátim dostanem čas najpomalšieho v tomto dni a dve hodiny navrch. To nepripustím a začínam opravu. Po 20 minútach je reťaz našponovaná a šponovák podopretý 10-kou kľúčom (vyskúšané z Tuarega). Pozerám hore a vidím strmý chodník vedúci rovno do neba. Hodím jednotku a na takmer voľnobehu tlačím motorku hore. Pridanie, alebo zaspojkovanie, by znamenalo preklz reťaze a koniec. V hroznom teple sa trápim asi do polovice výjazdu, keď úplne vyžmýkaný stretnem dolu idúceho Jindra. Vraj etapu zrušili. Úplne nahor vyšli totiž iba 7 pretekári a ostatní na protest blízko infarktu vzdali a odmietli pokračovať. Do bivaku to išlo ľahko, gravitácia vie niekedy pomôcť.“
„Inak tím fungoval spoločensky perfektne, bratia Češi dokotúľali veľa 30 litrových súdkov piva a všetky sa minuli. Popri tom dokázali Tono Zboran, Boris Vlha a Jindro Moravec vážne pretekať. Hlavne výkon nie najmladšieho Jidru oceňujem, pretože takmer dva roky netrénoval a tu preháňal špičku. Obdivuhodné!“
„Domov si nesiem iba mierne oškretý zadok od sedenia, 1.860 km natočených na počítadle a parádne zážitky. Organizácia bola klasická albánska: zmes zmätkov, ochoty aj neochoty, odrbov a náhod. To sem patrí rovnako ako hory, more a teplo. Iba Lanďal to nevedel občas pochopiť a zbytočne (hoci oprávnene hahaha) hučal na celý bivak. Proste výborná akcia.“
Tono Zboran KTM 500EXC – 9. celkovo, 2. v kat. M2
Tona netreba zvlášť predstavovať. V posledných rokoch sa stal našim najpravidelnejším a zároveň najlepším jazdcom na „týždňových“ rally. Jazdí výborne a ako pribúdajú skúsenosti v navigácii, tak sa vylepšujú aj výsledky.
„Na Albánii som bol po tretí raz a tak ma nič neprekvapilo. Trate oproti vlaňajšku mierne pritvrdili a skomplikovali. No na oplátku mierne zmenili taktiku. Lebo vždy po dlhej etape dali kratšiu, akoby oddychovú, pretože množstvo jazdcov prichádzalo po týchto brutalitách do cieľa v noci, alebo až ráno.“
„Najťažšie etapy mali spolu vyše 500km a keďže presuny aj špeciály namotali po tvrdom teréne, bolo to výživných 500km. Určite iných, ako v Grécku alebo v Afrike. Limit dávali okolo 15 hodín, to sme stihli tak 20 najrýchlejší. Všetci ostatní prichádzali postupne za tmy a dostávali penalizácie. Klobúk dolu aj pred nimi, neviem ako absolvovali výjazdy a brody. Možno by bolo lepšie jednoducho spať pod motorkou a za svetla ráno prísť, lebo do nasledujúcej krátkej etapy sa vždy štartovalo až okolo obeda.“
„Pre technických a rýchlych jazdcov rally nepredstavovala problém, no bola fakt ťažká. Vpredu neboli ani problémy s časomierou, všetko išlo cez čipy. Vo 4 etape opäť zaúradovali Taliani ako vždy. Na konci časovky bol veľmi dlhý, strmý a úzky kamenistý výjazd. Najprv nás v polovici takmer zmiatli zmätkujúci Taliani, my sme našťastie pokračovali správne a iba 7 nás dosiahlo cieľ na vrchole stúpania. Ostatní ponechávali motorky na chodníku a podali hromadný protest. Toto nás určite poškodilo, pretože nám nedali žiadnu úľavu. usporiadateľ riešil všetko diplomaticky. Hlavne mal problém s tým, že časť špičky tiež poblúdila a časovka by brutálne prehádzala celkové poradie. Ale nespravodlivosť sme neriešili a pre nás neznamenala nič významné.“
„Osobne sa mi pretekalo dobre, hoci s výsledkom nie som úplne spokojný. Totálna špička ide na Dakar, tak brali rally ako ostrý tréning. Všetko som stíhal v limitoch, hoci ku koncu samozrejme úradovala aj únava. Našťastie KTM fungovala vynikajúco, okrem jednej výmeny oleja a 6 zadných pneumatík som neopravoval nič. Ani jedna skrutka sa nevytriasla!“
„Mrzí ma iba poblúdenie v poslednej etape. Raz som zazmätkoval ja a nadišiel si niekoľko kilometrov. V druhom prípade bola chyba v roadboku a rovnaká trasa sa jazdila rok predtým, ako som tu pretekal po prvý raz. Tak starší účastníci pokračovali po pamäti a ostatní veselo blúdili. Tých nezavinených 25 minút mohlo pomôcť k lepšiemu umiestneniu. O rok prídem určite a pokúsim sa výsledok vylepšiť.“
„Za nie veľmi vysoké štartovné pretek opäť ponúkol nevšedné trate a zážitky. Organizovanie čohokoľvek v Albánsku, kde nefunguje poriadne nič, musí byť heroický výkon. Aj na Dakare nie je všetko perfektné, čo už potom na typickom Balkáne. Preto hodnotím Rally Albania 2014 ako celok vysoko kladne a zrejme nie je v ľudských silách zorganizovať ju v danom prostredí lepšie.“
Jiří Kalát Yamaha WR 450F – 26. celkovo, 15. v kat. M1
„V predošlom ročníku Albanie mi v prvej etape praskla strunka napínania rozvodovej reťaze a zostal som bez motorky. Ale ďalší dvaja chalani z tímu sa rozbili a tak som jazdil na Gažkovej KTM. No vo 4. etape nasledovalo vletenie po protiidúce auto, zlomenie členku a roztrhnutie kolena. Preto som tento ročník bral ako reparát predošlého s tým, že si v pohode zajazdím a povozím sa. V tomto duchu sa niesla celá rally v tíme, všetci pretekali na pohodu a nik nebol premotivovaný. Hlavne bol dostatok piva, veselá nálada a uvoľnená atmosféra.“
„Symbolický prológ určil iba poradie na štart. Ale od prvej etapy nám usporiadatelia nasadili poriadne „rachejtle“. Rally bola fakt veľmi ťažká a každý mal tratí plné kecky. No usporiadateľ, našťastie, dobre namotal kilometráž a rovnomerne striedal dlhé rozbíjacie a kratšie odpočívacie dni. Inak by to nešlo.“
„Úžasne nakoniec potešil fakt o dojazde všetkých kamošov. Pred rokom sa nahromadilo množstvo úrazov a problémov a tento rok našťastie NIČ! Asi preto, že sme pretekali pre radosť z vozenia a z terénov. Potom aj výsledky prišli úplne samy od seba, nikoho proste negniavil balvan zbytočnej zodpovednosti a nutnosti niečo zajazdiť. Tono, Boris aj Jindro urobili pozície v celkovom poradí a samého ma prekvapilo moje umiestnenie, pretože som netrhal plyn a pretekal s úsmevom a v pohode. Po zraneniach to bola vlastne prvá jazda na rovnakom preteku.“
„Dokonca nikto neriešil zmätky v organizácii a v časomiere. Jednoducho to je Balkán v plnej kráse a záleží na každom, čo očakáva a ako sa vopred nastaví. Ak čaká priveľa od seba, zázemia a usporiadateľov, tak sa jednoducho trápi. Ale pokiaľ je stále prdel a sranda, tak je všetko úžasné a krásne. Mne sa pretek veľmi páčil, užil som si každý kilometer, aj dokonca výjazd vo 4. etape. Honza by ho jazdil s radosťou doteraz! Že skončíme všetci zdraví je nečakaná najlepšia odmena. Umiestnenia ju iba vylepšili.“
Jozef Král KTM LC4 – 48. celkovo, 3. v kat. M3
„Po prvý raz som jazdil na rally mimo Slovenska a naposledy s roadbookom pár rokov dozadu v Levoči. Prebierky prebehli v poriadku, akurát ráno pred štartom na prológ ma prekvapil úmyselne prepichnutý olejový filter. Závada bola rýchlo odstránená a nerušene sme sa mohli takmer dve hodiny opekať na slnku v Tirane, pokiaľ nás pustili na štart. Trasa mala 5km a viedla po kamenistom riečisku s občasnou vodou. Celý tím sme spolu potom pokračovali do bivaku.“
„Hneď 1. etapa merala vyše 500km a bola výživná. Okrem terénov ma potrápili aj iné skutočnosti. Počas naháňania sa s Lanďalom nasledoval pád a odtrhnutie radičky. Preto zo 60.km až po 240. km som sa trápil, tam našťastie čakala naša asistencia aj s náhradnou páčkou. Ešte že nezostala doma. nasledujúce kamenné extrémne strmé pasáže čakali v bývalom komunistickom gulagu. Na takéto sklony nie sme od nás navyknutí. Tu ma postihla ďalšia udalosť. Po zrušení posledného špeciálu dňa na presune v teréne sa rozsypal zadný mius, šedý zázrak talianskej výroby s názvom Technomius. Musela prísť technická asistencia a zažil som prepravu na aute okolo priepastí s telefonujúcim, jediacim a čo ja viem čo robiacim Albáncom v jazdnom režime blízko zabitia. Bivak som uvidel po polnoci. Ostatné etapy boli v znamení jazdenia na hrubých dušiach.“
„2. etapa mala našťastie menej kilometrov, ale rovno počas štartu do špeciálu vypovedal službu český, polodomácky vyrábaný tripmaster, ďalší omyl technickej prípravy. Tak som iba mohol sledovať stopy a po dobehnutí rýchlejším kolegom s funkčnou navigáciou ma viedol až do cieľa. V bivaku som si požičal nová tripmaster. A ešte odpadol výfuk, karbónový držiak sa jednoducho prepálil. Gurtňa všetko vyriešila. A tiež prestal fungovať prevíjací motorček roadbooku a zvyšok rally som prevíjal ručne.“
„460km 3. etapa znamenala dobré pojazdenie, už som zvládal včasné príjazdy na štarty špeciálok. Pri konci opäť rozrazená zadná guma, čakanie do 23:00 na asistenciu a príjazd do cieľa o 4 ráno.“
„Nasledujúci deň mala nasledovať „oddychová“ etapa, ale zmenila sa na pekelný výjazd po kosodrevine po veľkých kameňoch, šírka na riadítka a všade naokolo popadané vyvreté motorky. Po absolvovaní kritického úseku stretávame vracajúcich sa jazdcov so správou o zrušenej etape. 5. dlhá etapa už bola v pohode, nikto neťahal za plyn a všetci sa chceli dožiť cieľa. Aj deti pri trati konečne zdravili a nehádzali kamene ako na severe krajiny.“
„Očakával som od takejto slávnej rally niečo viac. Trate boli nádherné a ťažké, konkurencia tiež, ale organizácia slabá. Pri spätnej kontrole nesedeli časy vo výsledovke, bol v nej zmätok, odčipovali napríklad aj nášho fotografa jazdiaceho po inej trase a podobne. Naopak asistencia ušla, iba niekedy dlho trvala. Bivaky zorganizovali mizerne, kempujúci nemali žiadne zázemie, prípadne úplne slabé. No dojazdili sme v poriadku, berieme rally ako veľké poučenie do budúcna.“
„3. miesto v kategórii a celkové v prvej 50-ke ma vyslovene potešilo, pretože pri odchode nepadali podobné ambície. Až v druhej polovici zájazdu sa ukazovali tieto možnosti a ja som sa ich snažil využiť.“
Text: Haro, foto: Rally Albania, Rally Maniacs, Marathon Rally
