www.advRiders.sk – dobrodružstvo v jednej stope

Registrácia

Prihlásenie:

Lanďal na Tunisia Desert Challenge 2021 II.

autor: Haro007, 21. 12. 2021, Diskusia k článku (počet reakcií: 0) Lanďal na Tunisia Desert Challenge 2021 II.

Deň 4 / Prológ – zhrnutie – 06.11.2021

Júúúúj dnes je toho toľko, že neviem či všetko stihnem popísať…

Itík sa rozdával o deviatej, školenie pre Iritrack a GPS Unik o 9:30 a štart do špeciálu o 12:00. Ale pozor, finta je práve v tom, že to bol štart do špeciálu! A ten bol po 45 km presune, ktorý bol celý pod 50-kovým speedlimitom. Tušil som, že to nebude práve ideálne. A tak aj bolo. Itík som pripravoval počas školenia, a vyzeralo to, že som tam bol jediný motorkár a ostatní (autá a kamióny), keďže štartovali hodne neskôr, nemali problém a dávali zbytočné otázky a tým to len naťahovali. Musel som im vysvetliť, že nech si švihnú…

Našťastie som fakt všetko pripravil včera, dnes som len namotal itík, nalial vodu do camel-backu a obliekal sa. Aj tak som prišiel na štart špeciálky len zdravých 15 minút pred mojím časom štartu a to som celú dobu švihal a držal sa tesne na rýchlosti 48-49. Presun bol po asfalte, bolo to neskutočne nudné a ten speedlimit bol úplne zbytočný. Všetci ma predbiehali, a samozrejme tak potunsiky: kamión v protismere, a borec okolo mňa rybička. Samozrejme že som o ňom nevedel, veď na rally mašine nemám späťáky a cez hluk motorky som jeho osobáčik nemohol počuť. Tak už som po tomto varovaní išiel alebo po čiare, alebo vyslovene po štrkovej krajnici. Nuž ale chápem, že tento presun je nutné zlo. Zajtra sa vymoceme z asfaltovej oblasti a potom už asfalt neuvidíme hádam 5 dní.

Ale potom to prišlo. Zišli sme do olivového hája. Tu je naozaj len piesok na tisíc spôsobov. Alebo je to čistý piesok, alebo je to piesok s malými kamienkami, alebo piesok s veľkými kamienkami. Ale piesok je tam furt. Prví štartovali tak klasicky, na taliána: od odmávania obmedzovač a ten drží furt. Tak som si hneď uvedomil kde som a čo som a v hlave mi bežal „Čaba neblázni“: „…zabudol som kde som, v Bratislave starec…“ Až prišiel rad na mňa…

Prvý karát som si od radosti vrieskal do prilby už po 500 metroch. A potom ešte veľakrát. Všetko šlo tak nejak samo, motorka jedna báseň, gumy sa kúsli do podkladu kde som chcel, a zadok šiel do driftu keď som chcel. Prvý krát som videl zdvihnutý prach pred sebou už okolo ôsmeho-deviateho kilometra, a to ma prekvapilo. Dúfal som, že tu nebudem za úplného lúzra, ale bol som s tým pre istotu zmierený. A teraz dobieham predjazdca! No nebolo viac treba. Síce v tých užších cestách medzi olivami sa ťažšie predbieha, ale chlapa som o chvíľu mal a pálil ďalej. Ale prišlo políčko, kde sa malo ísť podľa itíka zľava okolo naznačej prekážky. Všetko sedelo, prekážka, aj dve cesty, aj vzdialenosť na tripmastri. Ale bolo to vadne zakreslené políčko, ako na potvoru. Prišiel som na to po 300 metroch, tak otočka, len chlap bol medzitým zase predo mnou, tak znovu papať prach.

Bola to moja prvá špeciálka s GPS Unikom – to je tá „krabička“, vďaka ktorej zbierame WéPéčka, prejazdové body. Na 40 kilometrov špeciálky ich bolo 15! Na jednu stranu na figu veľa, na druhú stranu tvrdá škola hneď na začiatok, o to lepšie pre ďalšie dni. Ale hlavný problém bol v tomto: v itíku boli zmeny, vyhodil sa úsek, ktorý obsahoval 2WP, ale táto info sa už do GPS Unik nepremietla (dedukujem z toho, čo sa dialo na trati, čítaj ďalej…). Naviac pred štartom špeciálky nám hovorili, aby sme ku kontrolnému stanovišťu, kde dostaneme pečiatky do karty jazdca, prichádzali zprava, bolo to na „salare“, záplavovom slanom jazere, a nevedeli aká bude hlboká voda. Preto sme to mali obchádzať. A tieto dve okolnosti dokopy ma tak zblbli, že ma to stálo dobrých 15 minúť. Keď som totiž prišiel na to kontrolné stanovisko, tak mi Unik hlási „preskočil si 2 WP, chceš pokračovať?“ No a prvé čo ma napadlo nebolo hľadať chybu u organizátora, ale u seba, reku musel si urobiť chybu, asi počas toho obchádzania salaru. Lenže som sa vracal a kontrolovať všetko zbytočne, chybu som neurobil a tak som pri druhom príjazde na kontrolné stanovisko proste pokračoval a to bolo správne.

Špeciálka ale bola skvelá. Všetko mi pripadlo také známe. V duchu som veľmi ďakoval za predchádzajúce tréningové pobyty v Tunise. Presne som vedel predvídať, ako sa bude chovať naviaty piesok vo vyjazdených cestách, že je lepšie sa oprieť do bočnej steny než ísť stredom, alebo čo si môžem dovoliť na pieskových „hupoch“. Išlo sa mi skvele. Aj preto som dobehol do konca špeciálky ešte ďalších minimálne štyroch jazdcov.

Späť znova ten istý nudný presun pod tým istým zbytočným speedlimitom. Natankoval som doplna predok aj zadok, ráno budeme vyrážať určite skoro, tak nech mám čo najmenej starostí. S motorkou po pravde nebolo čo robiť, a keby som sa jej nechytil, asi by sa jej nič nestalo. Chcel som jej dať ale najavo, že ju mám rád, aby náhodou nezačala trucovať. Tak som vytiahol kefu a celú ju vyčistil a potom vyfúkal kompresorom. Pre istotu kontrola drôtov v kolesách, lebo tie sú ešte dosť nové a niekedy to zvykne robiť problém. Z pneumatík neubudlo nič, aspoň na to bol ten speedlimit dobrý.

Zajtra 420 kilometrov do Ksar Ghilane. Nesmierne sa na to teším. Itík je hrubý ako román od Dostojevského, určite ho predelím a budem prevíjať na tankovačke. Po dnešnom zoznámení s Unikom už si budem istejší sám sebou. A tiež by som nemusel štartovať úplne zozadu, ako tomu bolo dnes (výsledky prológu ešte neviem, ani kedy štartujeme). Očakávam neskorý príjazd a dlhší servis motorky (určite budem robiť olej). Tak neviem ako sa zadarí s reportom. Zrejme to bude o hodne stručnejšie a o hodne neskôr…

Deň 5 / 1 etapa – 07.11.2021

Hrozne slabý net. Hádam toto prejde. Som OK aj moto. Pekelne rýchla etapa ale aj navi záludnosti. Je to iný level navigovania než Európske rally.

200 km bez tlmiča riadenia, v zaviatych pistach strašne chýbal, dosť som kvôli tomu stratil ale nechcem som to hrotiť. Kamene nebezpečné a veľa. Predný rafik už je “out” ale vydrží, len po preteku do šrotu…

Zajtra duny a duny a duny. 170 km.

Ešte k 1 etape / 5. dňu – 08.11.2021

Tento bivak asi nikdy nespí, som hore od pol piatej a na spánok to nevyzerá, tak skúsim písať. Možno mám zle zvolené miesto na spanie, nejaká centrála ide celú noc a niečo tu robia a stále kecajú. Na počudovanie sa ale cítim oddýchnutý, nebola mi zima v spacáku a to je u mňa hlavný faktor.

Jedlo ktoré zabezpečuje organizátor je výborné a rôznorodé. Postavili tu dedinku pre 500 ľudí. Dať si po etape sprchu s teplou vodou bolo super, až takýto komfort som nečakal. Náš Male moto kútik je na úrovni, keď som prišiel z etapy už všetko stálo, elektrika pripravená, kompresor, náradie, dve veľké svetlá na večer. Dostatok vody.

Etapa odštartovala famózne. Bolo to šialene rýchle a málo navigačné. Slušne som valil, prach pred sebou som zbadal okolo 20-teho kilometra. Neskôr som dobehol Dominika na replike a začali sme sa naťahovať. Predbehol som ho, ale žrať môj prach nechcel tak ma predbehol späť. Ale ani ja som nechcel popustiť tak som znovu predbehol a on späť. Takto hádam 5x. Bolo dosť vidieť rozdiel jeho repliky, na toto je tá moto vyslovene urobená a bola stabilnejšia v týchto paľbách. Ale jazdec vedľa jazdca v púšti v stodvadsiatke to je zážitok 🙂

Mašina dostáva strašne zabrať. Rázy sú ohromné. Niekedy okolo 40 kilometra som dostal strašnú mordu do predného kolesa a čudoval som sa, že idem ďalej. Až prišla neutralizačka s tankovačkou a tam som zistil dosť prevalený ráfik. Trochu som od neutralizačky zvoľnil, lebo takto by som niečo pokašlal. Mám pocit,že sa až prehnane venujem čítaniu itika, veľa políčok je “pre istotu” a skúsenejší to len valia. Musím nájsť správny pomer.

Po neutralizačke citeľne pribudlo piesku a nejako mi začala mašina plávať. Zvoľnil som a pritiahol tlmič riadenia na max ale bez zmeny. To bolo čudné, hádam sa neodporúčal na večnosť, to by bolo dosť zle. Zastavujem na kontrolu a osteň ja spadnutý dole. Rozmýšľam nad opravou ale nie som istý, či to na mieste vyriešim a stratím min toľko čo získam, tak idem ďalej. Nestabilitu predku cíti, nechcem to hnať na riziko, a v etape oproti možnostiam trochu strácam.

Je to ale zanedbateľný problém. Fantastické jazdenie v skutočnej púšti, zažívam svoj vlastný “Dakar”. Ako sa blížime ku Ksar Ghilane, je to viac a viac bez známok civilizácie. Objavujú sa divoké ťavy aj skromné stany pastierov.

Úplne najhoršia vec je predbiehanie autami. To je veľmi nepríjemné, potencionálne dost nebezpečné (radšej sa vždy hodím na bok a počkám kým prehrmia) a nesmierne to uberá na tempe. Zajtra budem dúfam rýchlejší, aby ma prvé autá dobehli neskôr.

Na motorke okrem tlmiča riadenia nebolo čo riešiť a ten som opravil tak, že som podložil osteň aby sa problém nemohol zopakovať. Tlmič funguje a teším sa na stabilnejší predok, včera som sa hodne namakal kvôli tomu. Opäť som ju celu vyfúkal, špeciálne chladiče a brzdy, stiahol chirurgickú čiapku zo vzducháča, vymenil olej, vyčistil reťaz. Ráfik neriešim – ak takto vydržal 250 km tak nie dôvod do toho rýpať.

Večer som ešte odbehol do Ghilane pozrieť jazierko a dať mätový čaj. Barman hneď kričal “helou Slovakia!”

No, nie je ani šesť a už tu niekto skúša auto a veselo jazdí okolo bivaku. Asi vyleziem zo spacáku a dám si rozcvičku…

Deň 6 / 3. etapa – 08.11.2021

Dnes len toľko:

Úžasne!!! Duny a duny! Nádherná etapacez Camp Zmela okolo parku Jebil späť cez dubové pásy do Ksar Ghilane.

Áno, zase po roku si zvyknúť na duny bol problém. Áno, dal som pár tlamičiek pri zjazde dún (málo plynu) a áno, aj som sa zamotal na jedno WéPéčku.Ale aj s tým všetkým to bolo to úžasne a presne to, kvôli čomu chcem saharskú rally.

Na moto som musel riešiť len nejaké kozmetiky, zajtra štartujeme neskôr, hádam sa dobre vyspím.

Deň 7 / 4 etapa – 09.11.2021

Nedá sa písať všetko, plní sa mi sen s idem si svoj “Dakar”. Dnes po dojazde do cieľa mi zvlhli oči v prilbe od dojatia a šťastia. Taká nádherná etapa to bola…

Net je tu na figu a neviem čo prechádza a čo nie a trochu sa mi stierajú dni. Včera bola prvá dunová etapa. Bolo to fantastické, ale v dunách som jazdil naposledy pred rokom a chýbal mi ten zoznamovací deň. Trosku mi trvá než si všetko zase oživím. Prvých 20 km v dunách bolo preto ťažkých. Išiel som asi 3 x salto dopredu, samozrejme kvôli slabému plynu a blbému ťažisku pri zjazde z hrany duny. Ďakoval som duchu že sa vada na tlmiči riadenia prejavila deň predtým a mohol som ju odstrániť.

Všetko šlo skvele asi až do polovice etapy až prišiel jeden záludný wejpoint. Išlo o to, že bol o kilometer viac v pravo než si všetci mysleli, teda všetci čo tam blúdili. Prišiel som tam sám a dosť dlho hľadal a špekuloval. Netušil som, kde som mohol urobiť chybu. Postupom času narastala panika, sám v púšti, vyzeralo to že som úplne stratený, zavolať organizátora by znamenalo pochovať zmysluplné umiestnenie. Zrazu letí organizátorská helikoptéra, takže bolo jasne že som niekde na trase. Chvíľu potom počujem motor, ale nič nevidím. Idem smerom ku zvuku a po chvíli vidím páliť buginu. Vtedy som sa utvrdil, že nie som stratený a cely čas som šiel dobre, len dom sa na poslednom poličku pre wejpointom odklonil od drahý, ktorú zamýšľal organizátor, tak ako väčšina štartujúcich. A vtedy mi došlo, čo mi malo dôjsť hneď (prosto vec sa dala logicky vyriešiť dosť rýchlo, len v tom strese ma to nenapadlo a vysvetlit to tu neviem lebo by som musel na pol strany opísať terénnu situáciu). Za 3 minúty som potom mal ten poondiaty wejpoint, len ma to predtým stalo 14 kilometrov naviac…

Napriek tomu, že táto etapa mala “len” 160 km, bola náročná a vyprosťovacie vozidlá makali do noci.

Dnešná etapa mala úplne iný charakter. Nejako som vytušil, že to organizátor “prekladá” a po dunovej príde ľahšia etapa, aby sme potom zase v piatej (zajtrajšej etape vyrazili do dún. Večer mi Gert (šéf rally) potvrdil.

Začali sme šialenou paľbou. Pisty a pisty a pisty. Jazdca predo mnou som kvôli jeho navigačnej chybe dobehol rýchlo, ale dobehnúť a predbehnúť je niečo iné. Od širokej gumy jeho prekoňovanej rally repliky lieta taká šialená spŕška kamenia, že na 10 -15 metrovej piste nie je miesto pre dvoch za sebou. Najprv schytávam šuter do nosa, a pri druhom pokuse do oblasti kľúčnej kosti. Toto nemá zmysle a strašne to smrdí zranením, tak si držím odstup a čakám. Prichádzajú náveje a tam chlapík spomaľuje a to je príležitosť. Je mi jasné, že ho musím predbehnúť tak jednoznačne a ujsť mu čo najskôr, aby sa s tým zmieril a nechcel bojovať a to, kto bude žrať koho prach.

Podarilo sa a pálim si po svojom. V druhej časti etapy, po tankovačke, sa navigácia výrazne zvýšila a ku koncu to bolo aj záludné. Podľa mojich merítko som dnes zajazdil jeden z najlepších výkonov, celý čas koncentrovaný, v tempe, s výbornou navigáciou.

Pre predstavu aké tento sa tu jazdí pripájam foto ráfika, ktorý bol pred touto rally funglový.

Prebehol práve brífing a Gert rozpráva o zajtrajšej etape s ohromným rešpektom. Je stanovený limit 8 hodín a 50 minút na dosiahnutie tankovačky na kilometri 170. Kto to nestihne, bude odklonený do bivaku. Všetci sú upozorňovaní, aby brali vodu, jedlo, plné nádrže a autíčkari aby si určite vzali spacáky. O zajtrajšej etape sa hovorí ako o kráľovskej, matke etáp a podobne. Dúfam, že sa zajtra ohlásim z Douze.

Deň 8. / 5. etapa – 10.11.2021

Som fakt unavený, preto stručne.

Skutočná púštna etapa, náročné a dlhé dunové polia, kypré duny, aj navigačné špeciality. Som na kašu. Veľa posádok nocuje v dunách.

Na niektorých WP som musel hľadať, ale mám ich všetky. Moto dostáva strašný záhul ale nejako to zvláda.

Zajtra 350 km, itik je dlhý jak týždeň pred výplatou. Po 3 nociach v púšti sme v hoteli, budem spať koľko sa len bude dať.

Pred štartom 6. etapy – 11.11.2021

Spal som ako zarezaný a zobudil sa spontánne. Mám asi 15 minút, už po raňajkách, než pôjdem k motorke. Štart 8:44.

Viaceré posádky strávili noc v dunách. Ani nevie či už sú všetky pozbierané, skôr nie. Po včerajšej etape som snáď už ukľudnený, každopádne raňajky som si dal riadne aj s niečím sladkým, aby sa neopakoval problém zo včera.

Na brífingu odznelo dosť zaujímavých vecí. Jednak nás čakajú ťažké navigačné úseky, ale najmä nás čaká “cintorín aút”. Údajne sme také duny ešte nevideli, sú vraj veľmi kypré. Je to úsek 37 km dunového poľa a mame to jazdiť zľahka a plynulo v úžľabiach. Pekná teória, večer budem hádam poznať aj prax.

Je zaujímavé, že ideme všetci tú istú trasu ale bežne sa v dunách stáva, že stopy úplne zmiznú, idem si svoju čistú stopu a potom pred WP sa zrazu stopy zbehnú a potom zase rozdelia. Tak obrovský priestor to je a tak rôzne si každý hľadá svoju cestu.

Teraz som prehodil vetu s Wolfgangom, ktorý pre technické problémy musel požiadať o vyzdvihnutie z púšte a jeho motorka je ešte stále tam. Prišiel Gert a pomáham mu čítať malé čísla (nemá okuliare na raňajkách). Niektoré posádky sa ráno v dunách znovu pohli, niektoré stoja. Neviem aké bude pokrytie dnešnej etapy, lebo zrejme väčšina vyprosťovacej techniky je viazaná ešte na juhu v oblasti juhozápadne od hory Tembaine.

Je časť ísť.

Info po 6. etape – 11.11.2021

Čiastkové info od Laňďa po 6. etape TDCH ´21:

Paráda až do 100-ho kilometra. Tam zistený odtrhnutý šrób držiaci kokpit pod krkom riadenia. Provizórna oprava. Potom opatrnejšia jazda s cieľom: doviezť to do bivaku bez väčších škôd.

Po sprche hneď oprava, šrób som vykrútil sam (tu som čakal najväčší problém). Oprava úspešná, teraz ide štandardný servis a čistenie. Dnes mením aj zadné koleso.

Spíme teraz dve noci pri “Star wars site”. Dnes už možno nebude čas na viac info.

Po 7. etape – 12.11.2021

Je večer po 7. etape a mňa prepadá nostalgia. Zajtra posledný súťažný deň. Doterajší priebeh bol skvelý a prajem si to zakončiť v tomto duchu.

Včerajšia 6. etapa rozhodne nebola oddychová. Viac ako 350 km obsahovalo aj náročné 37 km dlhé dunové pole z obzvlášť kyprého piesku. Duny neboli veľké a boli zradné a piesok bol belší. V navigácii som urobil zopár chýb, a problém so zlomeným šróbom tiež znamenal zásadnú stratu. Viacerí jazdci sa však trápili s rôznymi problémami a preto výsledok napokon nebol vôbec zlý.

Dnešná 7. etapa bola viac technická a veľmi rôznorodá. Okrem dún obsahovala všetky povrchy, ktoré ma napadnú. Dokonca aj prejazd blatistým korytom. A v doterajšom priebehu bola asi navigačne najnáročnejšia.

Išlo sa mi skvele až do 100-tého kilometra, kedy som len náhodou zistil prederavenú zadnú nádrž. Jej spodný vnútorný roh vydrela reťaz. Problém bol dojazd, nakoľko som rátal pred etapou s rezervou v zadnej nádrži. Predstava, že by mi došiel benzín, mi robila fyzicky zle. Preto som sa rozhodol vypustiť 50 km a ísť na spotrebu a následne zhodnotiť posledných 50 km pred tankovačkou. Najazdil som aj niečo nad plán pri hľadaní WéPéčka ale napokon všetko prebehlo OK a posledných 50 km pre tankovačkou som sa už snažil ťahať. Náskok pred 7-mim aj stratu na 5-teho mám takú, že opatrnosť ničomu nemohla ublížiť.

Zostáva urobiť posledný krok, teda… niekoľko krokov. Zajtra presun 50 km, potom špeciálka 130 km a záverečný prejazd 350 km do Monastiru. Nádrž je opravená. Na zajtra by ju nemalo byť treba ale aspoň ju vyskúšam.

Nech sa všetko zajtra podarí…

Že by víťazná 8. etapa? – 13.11.2021

Sme v meste Monastir. Rally skončila. Nádherných 8 súťažných dní ktoré prekonali moje očakávania. V prvom rade je Tunisia Desert Challenge skvele organizovaná. V druhom rade trate sú úžasne. V treťom rade itinerár nemá chyby, za celú dobu sa objavilo len pár – povedzme – dokonalostí. Výborne vybavený bivak a skvelé jedlo uprostred púštne len podtrhujú výsledný efekt. A nad tým všetkým úprimná a priateľská atmosféra, o ktorej som síce veľa počul a čítal, ale tu je tomu naozaj tak.

Vstávali sme veľmi skoro, čakalo nás 65 km presun, 135 km špeciálka a 320 km presun. Zima bola riadna. Ale ako vždy, o pol deviatej keď slnko vystúpa dostatočne vysoko sa teplota zázračne vyšplhá na tričkovú pohodu.

Už od včera ma prepadala clivota, že toto krásne podujatie končí a o to viac som si chcel poslednú etapu užiť. Špeciálka začala nádhernou pistou so skvelým driftovacím podkladom. Ani neviem ako a tacháči (tým myslím pravý tripmaster, na ktorom mám nastavené zobrazovanie rýchlosti) bolo 130. Ako by aj motorka dávala najavo, že sa jej “chce”. Často vravím, že väčšinu roboty urobí motorka sama a stačí, ak jej to jazdec nekazí. Tak reku “dobre moja, ja Ťa brzdiť nebudem”.

A tak sme leteli. Darilo sa mi stíhať navigovať a prevíjať itík, pritom držať tento a sledovať trať. Vymyté ryhy, doskoky a malé kamenisté korytá boli značené s výstrahou. Neskôr sa pridali aj vymyté diery, kde by zahučalo aj auto, nie to ešte motorka, ale výborný itinerár na ne upozorňoval.

Prvý prach som začal doháňať už okolo 15/20-teho kilometra. Bolo to na figu. Obrovská prachová stena znemožňovala jazdu naplno, nedokážem vypnúť hlavu a páliť, keď nevidím. Snažil som sa voliť bočnú stopu podľa toho, kam bral vietor prach. Jazdci predo mnou však mali zrejme problémy s navigáciou a postupne ich predbieham počas ich spomalení alebo navigačného rozhliadania sa.

Držím sa svojej navigácie. Nenechávam sa zmiasť, ak je zvýšený prach, alebo ak jazdci idú inam. Dodržiavam azimuty tam, kde nie sú vyjazdené cesty a všetko sedí. Napojenie na pistu sa vždy objaví tam, kde by sa podľa itinerára malo. WéPéčka naskakujú pekne jedno za druhým.

Prichádza kamenistá skackačka, skalné tabule a voľné kamenia. Pripomína mi to Albánsko. Jazdci za mnou sa strácajú. Vchádzame do prekrásneho kaňonu, skala vľavo a koryto hlboko dole, cesta úzka a kľukatá. Scenérie by si žiadali spomaliť a kochať sa ale v hlave mi hrkoce myšlienka, že som štartoval ôsmy a už som predbehol minimálne 4-och, a mám našliapnuté ku krásnemu výsledku.

Všetko ide ako má. Stíham čítať výstrahy, tempo držím a navigácia ide bez zaváhaní. Posledných 10 kilometrov špeciálky bolo vyslovene navigačných, s hustým rozložením Wépéčok. Predbieham dvoch jazdcov, ktorý nemajú “zobratý” bod a ešte ich posielam správnym smerom. To už sa snažím len zachovať pokoj, pokračovať vo svojej jazde a nemyslieť na blížiace sa skvelé umiestnenie.

Posledná pravá a predo mnou cieľová rampa. Nesmierne sa teším, odovzdávam kartu jazdca a asi 10 fotografov na mňa máva a všetci gratulujú. Pýtam sa koľko motoriek je tu? Vraj len jedna! Tak si vravím, že som v etape druhý a nechávam voľný priechod radosti z takého úspechu. Zároveň by to malo znamenať, že som udržal 1. miesto v Male Moto kategórii. Zažívam čistú športovú radosť.

Všetci si blahoželáme, dávajú sa rozhovory, fotí sa. Dotankovať a šup ho na presun. Ideme s Filipom. Po 240 km stojíme na pumpe. Tam sa dozvedám, že som podľa času dnešnú etapu vyhral. Ešte to nie je oficiálne ale mal som všetky WéPéčka a speed-limit som nikde nesekol, tak by to tak malo naozaj byť.

Zakončiť takúto rally etapovým víťazstvom??? Už nemám čo povedať…

Text: Lanďo, foto + video: Tunisia Desert Challenge

Sponzori

Mitas FOX RACING KTM Bratislava Faryn Suspension motoline

Partneri

Bighusky

Posledné príspevky v diskusií