IVAN JAKEŠ PO DAKARE 2015
autor: Haro007, 13. 3. 2015, Diskusia k článku (počet reakcií: 2)
Ivan Jakeš je charizmatický pretekár, preklenujúci ako jediný zo Slovákov Dakar jazdiaci sa v Afrike aj v Južnej Amerike. Počas mnohých účastí zažil všetko: slasť úspechov, trpkosť porážok aj bolesť zranení. Tento posledný ročník bol kombináciou všetkého. Nepríjemný pád a natrhnutie stehenného svalu znamenalo silný handicap. Kto natrhnutý akýkoľvek sval mal, vie o čom hovoríme. Napriek tomu jazdil v bolestiach, no nie podľa vlastných predstáv. Našťastie Ivanova bojovnosť bola odmenená dvomi etapovými víťazstvami na konci rally a celkovým 8. miestom.
Haro: Posledný ročník sa amatérski jazdci dostali k ako tak konkurenčnej technike. Mal si motorku KTM 450 Rally v základnom prevedení, alebo aj niečo navyše?
Ivan: Všetko bolo v pôvodnom stave, ale používam vlastné skúsenosti a vychytávky. Jasné, dodávka nejakých špeciálnych dielov by situáciu zlepšila. Jedinou výraznou zmenou boli predné factory WP 48mm tlmiče. Samozrejme preladené na môj štýl jazdy.
Haro: V čom je nová striekačka lepšia a v čom horšia ako karburátorová predchodkyňa?
Ivan: Hlavným rozdielom je správanie sa motora vo vysokých nadmorských výškach. Nebol cítiť pokles výkonu. Okrem toho má lepší priebeh výkonu a krútiaku. Hlavne krútiak sa mi zdá vyšší a tiež 6 kvalt prispieva k lepšiemu využitiu potenciálu motora.
Haro: Poďme k preteku. Hneď v úvode ťa postretol pád a zranenie. Ako k tomu prišlo?
Ivan: Jednoducho ma v druhej etape nakopla motorka a spadol pri asi 80-ke. Odniesol to úpon stehenného svalu pri kolene, bolestivé zranenie. Museli sme tejpovať nohu od členka až k trieslam, čo síce pomáhalo, no zranenie zostalo. Nevedel a nemohol som v nasledujúcich etapách sedieť ani na krátky čas, všetko sa odohrávalo v stoji. Ono ako som letel ponad riadilá, trafil som stehnom tesne nad chráničom hranu prístrojov a bolo vymaľované.
Haro: Ako prebiehala etapa na salare? Hlúpe rozhodnutie usporiadateľa bolo pre potešenie bolívijského prezidenta? Myslím, že so šťastím sa nič nestalo.
Ivan: Ako vždy, išlo o veľké peniaze a štartovať sa proste muselo. V prípade havárie a úmrtia motorkára by usporiadatelia určite našli výhovorku. Po rovnej planine jazera viedla trasa na azimut na 4 wait pointy, všade bolo 10-20 cm vody a stále husto pršalo. Vlastne sme jazdili naslepo 6-ku plný, horizont nebolo vidieť a všetko splývalo dohromady. V priebehu dňa nevystúpila teplota nad 5°C. Všetci premočení bojovali o prežitie.
Haro: Ako vypadala motorka po prejazde salarom? A aké poruchy mala?
Ivan: Vyhorela mi komplet elektrika a tú sme museli celú meniť. Našťastie mi v KTM stredisku poskytli nové komponenty. Všetky štekre sa porúčali po niekoľkých desiatkach kilometrov v slanej vode.
Blblo aj tepelné čidlo. Motor a hlavne chladič sa pokryl hrubou vrstvou soli, nechladilo to a pri postátí vypínalo čidlo teploty zapaľovanie. Pomohlo iba nechať klesnúť teplotu a potom pokračovať.
Ivan nakrátko prerušil rozhovor, pretože vedľa ležal Seš na zemi a preskakoval ho mladík na bicykli. Ivan nasadol na bajk, a bezpečne popreskakoval Seša. Ten pre istotu zažmúril oči, no nebolo treba.
Haro: Boli aj iné komplikácie v tvoj neprospech?
Ivan: No po prejazde salarom motorka po zaklapnutí plynu zhasínala a nešla nakopnúť. Počas výjazdu na blatistej rovine motor zakašľal, zdochol a museli ma o stúpačku roztiahnuť. Čakal som na pomoc okolo pol hodiny, proste jazdci nezastavili. Pomohol mi Pabiška s kamošom, stačilo motorku potiahnuť snáď 5 metrov a chytila. V blate nešla samému roztlačiť.
Haro: Ku koncu si výrazne stúpal poradím a darilo sa ti aj v etapách. Charakterizuj typ tratí, na ktorých si vyhral.
Ivan: Všetko je otázkou tréningu. Vzhľadom na operáciu, rekonvalescenciu a podobne som v priebehu roka 2014 najazdil iba niekoľko desiatok moto hodín. Čiže málo. Veľa síl a času ma stálo zháňanie peňazí a sponzorov. Preto nebol vôbec čas.
Normálne mi trvá niekoľko dní, kým dosiahnem v preteku optimálny „bojový“ režim, po nedostatku tréningu to bolo ešte markantnejšie. Plus zranenie.
Etapy neboli ničím výnimočné, až na blato v poslednej. Jednoducho noha menej bolela, rozjazdil som sa a bol v správnej pretekárskej pohode.
Haro: Blatový úsek v poslednej etape dal zabrať mnohým favoritom, vraj prejavil počudovanie nad Tvojim výkonom aj Coma.
Ivan: Pred štartom sme vedeli, že od cca 60. Kilometra prší. To ma potešilo, blato ja viem a môžem. Do etapy sa štartovalo v opačnom poradí, preto som obiehal celé štartové pole. Veľmi tvrdý hlinitý podklad pokryl po daždi niekoľko centimetrový sliz, pretekári vyjazdili drážky a mnohí si pomáhali pri prejazde nohami. Na ceste som obchádzal kvantá popadaných a oddychujúcich jazdcov. Mnohých zo svetovej špičky. Bolo nutné pozerať dostatočne dopredu a jazdiť pod plynom v tiahlych driftoch pomedzi pomalých, padnutých a oddychujúcich súperov.
Po etape sa aj Coma osobne zastavil s otázkou, ako dokážem tak rýchlo jazdiť v blate a či som normálny. Rýchlostka trvala iba 101 kilometrov a na jej konci som bol smutný. Ešte dlhšia trasa by ma časovo zvýhodnila, nebol som si totiž istý umiestnením v etape. Našťastie prvé miesto čoskoro potvrdili.
Haro: Charakter tratí speje na posledných Dakaroch k plnému plynu s technickými vsuvkami. Dosť si tento trend podrobil kritike…
Ivan: Toto sa obracia proti nám, rýchle etapy v honbe za kilometrovou nádielkou sú nebezpečné. Všetko sa točí okolo fabrických motoriek a toho, čo vyhovuje im.
V tomto roku bol extrémny tlak pre výhru Hondy, no ich motorky nevydržia a jazdci jazdia netakticky. Barreda je úplný príklad: nešetrí motorku, správa sa ako na motokrose a k tomu veľmi riskuje. Stabilne a s prehľadom jazdiaci Coma vyhral iba jednu etapu, napriek tomu v pohode zvíťazil. Vyhrala jeho skúsenosť a stratégia. O tom Dakar je.
Haro: Budúci ročník zostávaš pri KTM, to je jasné. Budeš bojovať o vylepšený model?
Ivan: Nebudem vymýšľať novoty, KTM je na rally jednoznačne najlepšia motorka. Je proste premakaná a jej vylepšenia prebiehajú desaťročia. Samozrejme sa pokúsim kúpiť model 2016, prípadne s nejakými továrenskými bonusmi.
Haro: Je cítiť pokles mediálneho záujmu v Južnej Amerike, prípadne menej fanúšikov?
Ivan: Dakar je tam stále živý a obyvateľstvo tam akýkoľvek šport silne prežíva. Fanúšikovia sú všade. Tiež médiá sa predháňajú v prezentácii tohto preteku.
Haro: Príprava je známa, no v minulej sezóne si chcel v priebehu roka ja niečo odpretekať. Operácia, rekonvalescencia a podobne ti v tom zabránili. Aké sú plány na sezónu 2015?
Ivan: Našťastie som v poriadku, potrebujem iba doladiť stehno. Mám v pláne odjazdiť nejaké extrémne enduro preteky a na jeseň absolvovať aspoň dve rally. Zrejme niečo v rámci svetovej série. Všetko závisí od peňazí a od zdravia.
Haro: Čo milované steaky v Argentíne?
Ivan: Jedol som ich stále, iba čisté mäso so zeleninou. Dávali mi silu a chuť pretekať.
Text: Haro, foto: internet
