Čo nového v Izvoare?
autor: Haro007, 31. 7. 2012, Diskusia k článku (počet reakcií: 2)
Hoci nepoznáme dátum preteku, je čas pozrieť na známe terény v rumunskom Izvoare.
V stredu na Slovensku neskutočne leje na novú diaľnicu a my napredujeme tempom slimáka. Polofeudálne Maďarsko naškrabalo posledné inflačné forinty a osadilo obmedzujúce dopravné značky všade tam, kde zostala aspoň 10 metrová medzera. Čo na tom, že sa mnohé navzájom vylučujú. Treba ich natlačiť aj do kukurice a šoférovi predĺžiť agóniu na nakonečnej rovine. Rumuni pre zmenu už druhý rok opravujú cestu zo Satu Mare do Baia Mare špeciálnym spôsobom. Nedokončujú kompletné úseky na hotovo, ale vykonávajú rovnakú činnosť na celých 70 kilometroch. Momentálne majú priekopy hotové a rozširujú krajnice. Po hodinách presunu chlad domova nahradili tropické teploty atakujúce 40-ku a tešíme sa na hory.
S Karčim sme sa streli pri maďarskom gandžovom poli v ktorom tlačil lajno, pričom si nezabudol niekoľko rastlín odtrhnúť a zavesiť k motorke do dodávky. Tiež ich drzo nezabudol preniesť 4x cez HU-RO hranice.
Z Baia Mare vystúpame k nebesiam, šéf hotela v Izvoare pán Atilla Kerezstesi nás očakáva a padneme si do náručia ako starí známi. Odmietame ubytko, vonku je teplo a chceme kempovať za hotelom. Preto dostávame aspoň grátis izbu na sprchovaco sracie účely. Super. Rozbalíme bivak a lietame po okolí – pribudlo skál a prachu, odbudlo nákladiakov s drevom. Ale nejako sa rozmnožili ovce a jalovice a pri nich aj ovady a muchy. Stíhame okruh okolo planiny Soreaul a výjazd na Ignis. Slavo na 450-ke, Karči a Adam na 525-kách sú skúsení jazdci. Miernu obavu vyvolával Ľubo po dlhoročnej pauze, no bravúrne vyskackal na vrchol spolu s 400-kou a som spokojný. Cestou na Ignis opravujeme úspešne čínsku štvorkolku horským policajtom.
Pohroma
Na druhý deň je plánované varenie gulášu. Na to treba čas a motám výjazd po krásnych možno budúcich pretekových trasách. Po trávnych cestách, kamenných a blatových brodoch, po trialových balvanoch a tmavých lesoch. Triafam dokonca aj miesto napojenia a hopsáme dolu kopcom do miest, kde začína dlhý „žltý“ výjazd po kameňoch. Na úplnej rovinke, na hladkej ceste pri nulovej rýchlosti Ľubovi spadne ľahká KTM aj s ním. Nohu nevedno prečo nevysunul a tak leží a ja sa pýtam že prečo. Nuž preto, že je od kolena dolu otočená inak ako je zvykom. Kua, je to možné??? Je!
Po rýchlej porade zostáva Slavo so zraneným bratom, ostatní pálime rozbitou cestou k bivaku. Našťastie stretáme horskú políciu a tá sa podujala na džípe stiahnuť Ľuba desať pre dodávku nezjazdných kilometrov. Sadám v moto háboch k chlapom, po polhodine nakladáme zadlahovaného Lazára a vraciam sa na jeho motorke. Dochádza aj Karči s Adamom na dodávke, Adam presadá na jeho mašinu a pokračujeme do Izvoare. Karči už špitál v Baia Mare pozná a vezie Ľuba na dolu. Nočný návrat nie je radostný – holenná kosť zlomená, treba operovať. Pohostíme osádku „sanitky“ uvareným srnčím gulášom a zaľahneme.
Karčiho spanilá jazda
O jednej ráno Karči naštartuje 200-koňovú dodávku a o 7 hodín vykladá Ľuba v Nitre pred operačkou. Dochtori čakajú a za 5 hodín mu našróbujú do pravej nohy 8 skrutiek. To viete, špirálová zlomenina je kurva. Podvečer je Terminátor Karči bez spánku späť a ešte sa stihne s nami opiť.
Ešte ráno prišla smutná SMS od Awiu a ja sa zmierujem s tým, že kamoš Martiner už motorkuje v nebi. Neradostne v priebehu dňa nahrávame trasu a križovatky na GPS, kreslím jednoduchý itík a len tak lietame po krajine. Po dlhom rozhodovaní pridám do trate aj serpentínový kamenný výjazd na blízky hrebeň, ale iba pre kategóriu Race. Je hôľny a výhľady na planinu aj na Ukrajinu hraničia s gýčom. Akurvát kamene sú hojne na ceste a všetko mi v ten deň pripadá blbé a zlé.
Naša spanilá jazda
Sobotná jazda bola nezabudnuteľná. Po prekonaní hrebeňa sa spustíme dolu cestou smerom na Sugau. Predminulý rok sa z opačného smeru vynorili dve poľské Afriky s konštatovaním riderov, že cesta nahor celkom ujde. Prilby mali na batožine. No neviem v akom stave bola vtedy, nám neušla ani dole. Hodinu v kuse dole po kameňoch som ešte memotorkoval, v dedine pivo do nás vsiaklo mysliac si, že je nám teplo od námahy. Blbosť. Teplota sa vyšplhala z 25 na 40°C. Ale stíhame pozrieť neďaleký krásny drevený skanzen a po povinnom Radleri mastíme 1.000 výškových metrov nahor. Tak ako Karči trepol smerom dolu, ja smerom hore. Toto by dal momentálne na Afrike Hajnej a pár iných strelcov, bežný jazdec nie. Alebo zrejme existujú obchádzky niekoľkých brutalít a potom to ide.
Na hrebeni sa cítime ako doma, teplota klesla a nálada stúpla. Večer voláme s Ľubom, má bolesti ale inak v pohode.
Dávame aj zásadný rozhovor s Kereteszi-úrom a superdôležitú sedmičku slovenského Rizlingu s bossom a majiteľom celého horského strediska. Poznáte tých chlapov: sebavedomý, zavalitý, s holou hlavou a s kopou telefonátov. A s veľkým miestnym vplyvom. Odobril pretek, tým pádom úrady nie sú tak dôležité.
Odchod
Aby nebolo všetkého dosť, ráno zisťujem stratu GPS. Určite vyskočilo z držiaku pri ukážkovej večernej jazde bossovi po malom okruhu. Rýchlosť a otrasy poslali všetky údaje o trati do večných lovíšť a návrat kusom Európy riešim po pamäti. Doobeda prebehlo síce hľadanie na motorkách, ale skôr iba pre čisté svedomie. Súradnice zistím aj z Googlu, no križovatky budú s manuálnymi údajmi a trasa bez kilometrov. Tak po jazdení a balení odchádzane do rumunskej horúčavy, následne do 4 hodinovej sústavnej prietrži mračien a po 11 hodinách sme konečne doma.
Aký bol výsledok cesty?
Z hľadiska príbehov blbý. Jeden kamoš sa zlámal, druhý na Slovensku podľahol osudu, GPS zmizlo.
Z hľadiska jazdenia výborný. Ťažba dreva je pod kontrolou, cesty nádherne rozbité a varianty pre nové ročníky znamenité.
Z hľadiska preteku dobrozle. Síce sú údaje fuč, ale srdečné osobné kontakty zostali, legislatíva nám nepodkúrila a pretek bude.
Stručná charakteristika trate – výjazd na Ignis je aktuálne kamenistý trial dosť divokého razenia – malý okruh má mierne horší povrch ako pred rokom – veľký zostal rovnako rozbitý v horách, na planine sa lavóroidné vypaľováky spomalili a skomplikovali – spojovačka okruhov je mierne lepšia, no pribudol prach – nová časť trate je iba o voľných kameňoch, zrejme ma niektorí nebudú mať radi. A plánovaný a odskúšaný kilometer vysoký zjazd a následný výjazd s rovnakým prevýšením určite do trate nezaradím.
Teraz čakám na vyjadrenie MO SR aby sme mohli konečne uverejniť termíny Sand Baja a Romania Baja.
