Blato, slanina a papuče

autor: Haro007, 1. 8. 2013, Diskusia k článku (počet reakcií: 1)

Odchod

Každé leto sa tešíme na Izvoare. V Rumunsku musíme nachystať trasy pre preteky, oprášiť staré známosti a hodiť problémy za hlavu. Vytešený chcem vypadnúť už v piatok popoludní, no Karčiho presun z Nemecka do Mojmíroviec sa mierne odďaľuje pre pracovné (a možno aj iné) povinnosti.

Karči je v skutočnosti celkom zodpovedný a veľmi šikovný chlap, no vždy chce stihnúť viac ako môže. Preto je nad slnko jasnejšie, že v noci ku mne nepríde, ba ani nadránom. Rátam ráno okolo siedmej. No až o pol desiatej vidím dodávku cúvajúcu k našej bráne. Sláva, nahodíme veci a vyrazíme. Tak otvorím bránu a začínam nosiť veci z garáže.

Zrazu počujem zvuk, z ktorého mi po skúsenostiach s kamarátom vstávajú milimetrové vlasy dupkom – vrčí Karčiho mobilná vrtačko šróbovačko uťahovačko oná. Nástoj pre šikulu na všetko, pre nemehlo na nič. Karči s opísanou technickou pomôckou bez mihnutia oka dokáže v tajge zostrojiť raketoplán. Pán majster ráčil rozobrať za pol minúty podlážky na ložnej ploche a s výrazom šťastného úchyla vykružuje otvory v miestach úchytných ôk. Práca potrebná a záslužná, veď oká schované pod podlahou sú nanič pri gurtňovaní. Ale poznajúc workholika pána „K“ viem, že si opäť raz robotu šetril. S navíjacím colštokom čo poriadne nenavíja a so strojárskou presnosťou vymeria stredy otvorov, vypíli drevotriesku a všetko sedí. Ako vždy.

Po ceste do Krompách ešte čapujeme naftu a benzín stojac v protismere na pumpe v Ružomberku, vykladáme mlieko v Liptovskom Hrádku a na šesť krát nabalíme Karola. Lebo motorku, doklady a výstroj má uskladnené po celých Krompachoch a v dvoch blízkych dedinách k tomu…

Izvoare

Po polnoci vykladáme veci v pre nás kultovom horskom stredisku, hoci podľa prepočtov sme už poobede mali jazdiť po horách. Nevadí. Postojíme na parkovisku, dáme za jeden, vytrepeme prvú motorku, dáme za jeden, po druhej motorke tiež a tak pokračujeme po každom väčšom kuse batožiny. Posledný si švacneme o druhej ráno, aby nás o desiatej zobudil zúrivý dážď. Ešte že sú motorky pod stanom. V kľude vyspíme opicu a popoludní začne blatové peklo. Síce a ukazuje pekne, ale po prvej fotke pri brode začne liať a dážď sa stupňuje do totálnej potopy.

Po kamenných cestách tečú potoky vody, no napriek tomu nevidno stopy erózie také známe z našich hôr. Aj v čerstvo vyťažených svahoch sa zelenajú ponechané malé stromčeky, no chýbajú brutálne jazvy zvážnic. Kurva toto nechápem. Tí Rumuni nás prešťali na celej čiare. Na rozdiel od nás vyčerpali z EU aj to čo nemali, no zachovali to čo mali.

Zdolávame blatá, klzké kamene aj šmykľavú trávu. Ja na zvláštnych mäkkých pneumatikách, Karči pre istotu zase bez štupľov. Lebo tie má vzadu zodrané veeeľmo silne. Našťastie moc nepadáme. Vlastne Karči vôbec a ja raz hnusne.

Kúpeľňa je medzi stromami, zdrojom vody prameň a kuchyňou ohnisko. Takto sa nám to páči, vrátane večerných posedení vonku.

Chuizbaja

V jeden krásny podvečer zisťujeme nedostatok radleru a mangalicovej slaniny. To bolo po návšteve Vlada so šarmantnou manželkou na GS-ku, pričom mocne ubudlo tekutých zásob. Zostávajúcou pálenkou a vínom smäd nedokážeme uhasiť a konzervy žrať tiež nemienime. Vykonáme údržbu, umyjeme stroje a mierime z hôr dolu. Pretekáme po asfaltových serpentínach do Firizy, kúsok dolu okolo jazera a cez hory do Chiuzbaji. Pribudol ďalší asfaltový úsek v lese na uzučkej a pokrútenej ceste. Pre miestnych požehnanie, pre nás pohroma.

Grigoriho Bilta s rodinou poznám roky a pri nečakanom stretnutí vyhŕkli aj slzy. Veď prečo nie. S pýchou ukazuje nový chlievik pre prasiatka, andezitom vydláždené priedomie chudobného domčeka a kamienkami vysypaný posledný úsek prístupovej cesty. Ja by som mu doma mohol ukázať akurát nové technické zbytočné somariny. Myslím že kríza a občianska vojna v EU sa týchto ľudí nedotknú, no nás pekne nakopú.

Krátke stretnutie zakončí návšteva udiarne plnej domácich voňavých dobrôt. Kľúčik od nej je naivne položený na zárubni stavbičky. Kus slaniny končí v batohu, k tomu fľaša domácej pálenky. Už iba radostná fotka s babkou Dojnou a prášime späť. V dedine zdravím miestneho čudáka Džordža, nasleduje návšteva krčmy, kúpa radlera a divoké preteky hore serpentínami. Karči ma pred koncom nedôstojne obieha a vchádza drzo ku hotelu prvý. Superšporty by nestíhali.

Musím smutne konštatovať, že slanina nám vydržala dlhšie ako ohnivá voda.

Papuče a plyšová riť

Môj kamarád Karči ma v Rumunsku prekvapil tapacírovanými papučami. Vraj prevedenie De Luxe do nepohody. Hrdo ich nosil do momentu, kým som prišiel na zvláštnu podobnosť. V obľúbených príbehoch o plyšových nemravných bábkach fur-tv je jeden diel ako natáčali porno online. Pri tom sa pošmykol jeden z hrdinov a vbehol kamošovi s kamerou do plyšovéhu zadku. Tento obraz mi pripomína tapacírung papúč. Inkriminovaný záber uvidíte okolo 7. minúty. Napriek tomuto zisteniu nosil papučky naďalej, iba nie tak hrdo.

http://fur-tv.nikee.net/index.php?video=1

Bukvice

A okrem toho spávame ako dve bukvice vedľa seba v dodávke, tak si pozrite aj epizódu aj o homošskej svadbe. Je parádna, ale to čo povystrájali bábky s Karčim našťastie nerobíme.

http://fur-tv.nikee.net/index.php?video=2

Návrat stepou

Kus sveta videli moje oči, no najotravnejšia cesta je maďarská diaľnica. Nikde nič, ale úplné nič. Najväčším spestrením sú rozčapené muchy na prednom skle a nákup diaľničnej známky. Zase ale treba priznať, že sú v niečom ústretovejší a jarná piesková baja bude práve v tejto krajine. Ale na dostrel zo Slovenska, kde slnko nevychádza z kukurice a nezapadá do repy.

Preto s uspokojením konštatujeme úspešnosť misie. Trasy vybrané, hotel potvrdený, s mafiánmi podané ruky. A 1000m vysoký výjazd po návšteve veselého cmitra zo Sugau na hrebeň Tiganalui po slizkých kameňoch bol famózny. Džípy čo sme predbehli zrejme prdkajú hore kopcom dodnes.

Tak dovi v Rumunsku.