Dizajn veľkých endúr – I.
autor: Haro007, 15. 11. 2012, Diskusia k článku (počet reakcií: 0)
V 80-tych a 90-tych rokoch to bolo s veľkými endurami jednoduché. Motorky prežívali nový rozkvet a trh sa inšpiroval modelmi ukovanými v ohni pretekov, Dakaru obzvlášť.
Veľké enduro dovtedy stálo na okraji záujmu a na diaľkových pretekoch sa sprvu objavovali amatérske prestavby, zamerané skôr na zlepšenie úžitkových vlastností a zvýšenie trvanlivosti. Proste sa často na produkčný stroj namontovala veľká nádrž a tabuľka na číslo. Dizajn nehral úlohu. Postupným zvyšovaním kreditu pretekov sa jednotlivé továrne začali zapodievať návrhom špeciálov s dovtedy nevideným vzhľadom. Vpredu nízky štít, obrovské nádrže všade po motorke, mohutný chladič a chránič pod motorom boli základnými funkčnými celkami majúcimi vplyv na estetické riešenie. Dizajnéri tohto obdobia sa pohrali a všetky svetové značky postupom času vrhli do pretekov dnes už legendárne stroje. A treba poznamenať, že prakticky všetky sa stali predlohami pre megaúspešné a dnes už klasické motorky. Jedine BMW rozvíjalo existujúci a dodnes jestvujúci koncept GS, všetci ostatní začínali od nuly.
Yamaha, Honda, Cagiva aj Suzuki vytvorili úplne nový segment na trhu a vyplnili obrovskú dieru v dopyte. Veľkoobjemové stroje dokázali skúseného jazdca dostať kdekoľvek po diaľnici aj po teréne. Motorky sa dobre predávali a rýchle udomácnenie v ponuke bolo samozrejmosťou. No zabehané pravidlá sa časom zmenili.
Nástupom novej generácie špeciálov na Dakar sa skončila éra klasických veľkých endúr a ešte klasickejšieho dizajnu. Posledným modelom so skutočnými koreňmi v púšti Afriky bol KTM LC8. Priame spojenie so športovými vzormi skončilo, vývoj sa poberá komerčným smerom no stále s niekedy až smiešnym odkazom na Dakar. Všetko z neskoršej produkcie začalo opúšťať pôvodnú ortodoxnú myšlienku a trh sa začal orientovať na čoraz širšiu skupinu potencionálnych zákazníkov. Chlapi sa radi hrajú na tvrďasov a preto bolo ponúknuté v rámci mužskej ješitnosti množstvo modelov s názvom enduro. A tak sa stretávame s úsmevnými pohľadmi na „endurá“ s množstvom doplnkov, s naleštenými kapotážami a s cestnými gumami.
Zmenou funkcia sa samozrejme začal meniť aj vzhľad. Tvorcovia odtrhnutí od športovej predlohy začali viditeľne tápať a dizajn niektorých kusov z novšej produkcie je priam desivý. Mnohé značky blbo a krátkozrako pokúšali napodobniť nesmrteľné GS-ko, kde sa nakopenie prakticky užitočných prvkov stalo nakoniec vo svojej škaredosti pekným. Ale to sa môže podariť iba raz. Aj samotnému BMW tento fígeľ absolútne neprešiel pri GS 800, skôr naopak.
Preto môžeme dnes vidieť na cestách a necestách krásne, priemerné aj výsostne nepodarené dizajnové variácie na tému Dakar a ENDURO.
V budúcich článkoch sa povenujeme vydareným a nepodareným pokusom. Samozrejme z osobného môjho pohľadu.
Text: Haro, foto: internet
