YAMAHA XTZ 750 SUPERTENERE (1989-1996)

autor: Haro007, 11. 10. 2012, Diskusia k článku (počet reakcií: 8)

V Brezne na Bakar rally sme s Harom prehodili zopár slov a úspešne si zapózoval pri svojej bývalke a tak ho dojala až k nostalgickým spomienkam ktoré mu spôsobili vážne depresie. Schudol, nechodí do práce, prebúdza sa spotený v noci s plačlivým výrazom v tvári a stále vyťahuje spod vankúša jednu fotografiu.  Nakoniec nevydržal a požiadal ma o tento článok o  jeho bývalej. Ja viem – je neodolateľná.

Yamaha XTZ 750 Supertenere niektorými ospevovaná inými kritizovaná. V neustálom súboji s Afrikou Twin o prvenstvo na pomyselnom tróne kráľovny endúr. Moto prišla na trh v roku 1989 ako plnohodnotný člen skupiny enduro mašín  ktoré kraľovali vytrvalostným rally teda Dakaru. Ja som sa začal zamýšľať kúpou XTZ až v čase keď už som bol šťastný majiteľom moto  Cagiva Elefant 900ie .  Rozhodol som sa obstarať niečo iné pre lepší pocit z jazdenia v teréne Elefant si pre absolútny nedostatok dielov na trhu vyžadoval veľmi opatrné zaobchádzanie čo pri jazde mimo spevnených ciest nie je až taká zábava, keď mám stále v podvedomí že to nesmiem položiť. Niečo na čo nebude taký problém  zohnať diely a ešte za rozumnú cenu či už v prípade poškodenia alebo servisu.  Keďže môj spoločník na cestách má pani dokonalú Africu Twin  poznám aj tento stroj ale nadobúdacie náklady, z môjho pohľadu nie zrovna podarene tvary a české porekadlo „že Hondu bych nechtel má ji každý“ ja som išiel do Tenerky

Zhoda okolnosti chcela že som na nete pri hľadaní motorky pre bratranca narazil v Moravciach na Tenerku 1991 modro bielu. Nepôsobila na pohľad nijak strašne zle tak som ťukol do foonu a zistil že cena pôsobiaca veľmi dobre je za moto z odpálenou kľukou, chýbajúcim výfukom …. Napriek tomu som zobral spomenutého bratranca ktorý už tenerku medzi tým kúpil sadli sme na  dodavku a vyrazili do Moraviec. Pokecali, obzreli, dojednali cenu jak v Egypte na trhu a naložili stroj. Ako tak kecame tak precedím cez zuby že čo za hovado ju zadrel na kľuke.  Bolo mi oznámené že išla niaku tu rally. Noo a  že „šak tooo bola Harova mašina“.  Chalanovi vzápätí oznamujem, že dodávka na ktorej sme prišli bola Fera  Markoviča a že čí mu to niečo hovorí – aaa on že „ne“. Tak sme na tom rovnako. Tak sme fičali na Blavu.  Jasneee  že mi došla nafta.  Som v tom krajský preborník a  nesmierne populárny ale teraz som v tom bol fakt nevinne (ručička zastala skoro na pol nádrže a ja som si ešte hovoril šak  to  nič nežerie).

 Tak teda vyložené z dodávky mam to v servise. Obzerám, zatváram oči a púšťam predstavivosť na plne obrátky a definitívne sa rozhodujem že moto si zaslúži byt plnohodnotným konkurentom vedľa stojacej a strašne urazenej  krásavice Cagivy s postavou modelky s make upom v bojových farbách. Pozerajúcou na novú spolubývajúcu ako na bezdomovca s odporom pre jej zhumplovaný ksicht a vážne kardio problémy a otázkou vo svetlách „ že čo tu tá žumpa chce?“

V prvom rade riešim motor – prvá myšlienka bola motor z TDM 850, ale po zistení že TDM trpela na kľuku tak moc že keď nájdete 5 kusov TDM 850 na rozobratie 4 budú mať motor s kľukov v hajzli tak som s toho upustil. Na motor s TDM 900 som nemal.  Inač super vlastnosťou Tenerky a aj Elefanta je že nestarnú , preto lebo či do Tenerky alebo Elefanta sa dá osadiť motor s novších modelov. Do Tenerky pásne motor TDM 850 ale aj 900 (veľmi dobrý motor)a do elefanta z Multistrada 1000-1100 čím značne oslabujú kráľovský post Afriky.  Zháňal som až som zohnal polo motor s 35tisic km – 300evri a objednal som všetky nove ložiska(šálky) kľuka ojnica +kľuka kartre+ simeringy ventilov + sadu tesnení motora 250 evri v hajzli  po premeraní štrbiny na krúžkoch som nekupoval nove krúžky len prebehol honovačkou valce samozrejme nastavil ventily.

Prijemným dedičstvom po spomenutom cudzincovi Harovi boli progres pružiny vpredu aj vzadu športové rajdy kryty z hliníkovou výstuhou a prerobená páka radenia. Ta radička  bol dobrý nápad. Bohužiaľ  bol ten nápad  dosť šlendriánsky prevedených do praxe. A mnoho veci objavených neskôr tak isto.

Časom som sa dozvedel kto spomínaný cudzinec rallysta Haro je . Len tak cez internet pozrel som nejaké články a našiel tel. číselko. Tak som zdvihol foon a oznámil dotyčnému že mám jeho bývalku a mám s ňou väzné plány. Chalanko  zareagoval neveriacky, akoby dôvoď ich rozvodu bola absolútna absencia sexuálnych aktivít pre totálne fyzické upadnutie expriateľky  do kategórie tlstých tetušiek s trvalou fialovej farby. A z jemným sarkazmom presvedčený že jebačka nebude mi poprial veľa šťastia.

Začal som realizovať predstavu kapotovania moto a mojim spoločníkom na tejto neľahkej ceste boli fotky z netu  ktoré som inač dosť prácne zháňal, lebo Yamaha vo farbách Chesterfield nebola až tak slávna na Dakare a je toho podstatne menej ako  Peterhanzelove Sanauto. Keď že Sanauto repliku zvládol jeden Neme tak mi len potvrdil že Chesterfield je správna voľba. Postup nebudem nejako detailne popisovať na fotkách je to celkom logicky vidieť. Tvar som si absolútne vymýšľal nič nebolo nejako extrémne  prehnané,  že by som robil technické nákresy a prerátaval meral,  len tie spomenuté fotky boli prioritou pri dodržovaní čo najvernejších a najpodobnejších tvarov Yamahy na Dakare.

Nespočet hodín gitovania a brúsenia a návratov zo servisu v ranných hodinách. S nozdrami ako kokajinový kráľ až na to že u mňa to bol prach s brúseného gitu. Vzhľadom na to, že laminovanie nerobím často a keď tak malé a ľahké veci, došlo aj k omylom a zúfalým situáciám spôsobujúcim v raných hodinách unavenému realizátorovi pocity horolezca šplhajúceho posledných 200 metrov na vrchol Everestu a zisťujúceho že je na inom kopci a Everest je ten vedľa. Boli aj slzy v očiach.

Podsedlové časti som nechcel reálne dostať do stavu že z nich budú skutočné nádrže lebo laminát je ľahko preraziteľný a benzín v takejto nádrži je  dráždenie hada bosou nohou.

Preskočím podrobne info  o tom, že som kontroloval ložiska v kolesách, že som premazal kyvnú vidlu ,nove platničky, olej ……….osadil nový  reťazový kit tu sa pozastavím dal som 530 reťaz (origo je 520 slabé) o dva zuby menšiu rozetu dozadu.

Po ukončení prác na kapotách nalepením nálepiek som pokračoval výfukom. Našiel som poškodenú koncovku Akrapovič u kamoša a tak som ju skrátil a po nákupe vhodných rúrok mi kamoš čo má výrobu   nerezových  zábradlí  pozváral ten „skvost“.

Zadne svetla sú tiež kópiou dakarových. Sú to blinkre z ktorých som musel vybrať futro na jednovláknovú žiarovku a osadiť objímku na dvojvláknovku natiahnuť káble navŕtať do nosiču.

Pod prednými bočnými kapotami je vyrobený padák na ochranu chladiča  v prípade pádu a ma tvar H jedna časť je priskrutkovaná o rám. Tá je z pásoviny a tá čo pretŕča cez chladič je rúra. Spája to celé kratučká trubka.

Moto je dajme tomu hotové. Poďme na dojmy.

PODVOZOK

Po presadnutí z Elefanta to bol rozdiel ale nie zlý. Iná motorka, posed, reakcia na plyn …….Krása  starej doby je v tom, že každý jeden výrobca vložil do  motorky to svoje to jedinečné a že okrem spoločného gezichtu  dve guľaté svetla to boli úplné iné moto. Nebudem sem dávať parametre tie sú na nete len pocitové veci. Tenerka ma iný rám, ťažisko uloženie motora tak som si zvykal. Motor na Tenerke je sám o sebe dosť ťažký kľuka je obrovská + dva vyvažovacie hriadele. No proste má váhu a je položený v slušnom náklone hlavou  smerujúcou medzi okulár a vrchnú hranu kolesa – teda blatník čo posúva ťažisko smerom k prednému kolesu. Je to aj výhoda aj nie,  myslím si že pokiaľ sa s tým naučí majiteľ žiť tak sa  pretáčavosť dá využiť a padanie na predok pri skákaní sa tiež dá korigovať pokiaľ  s tým rátaš. Progresy značne zlepšujú jazdne vlastnosti a hlavne sú schopné zabezpečiť, že moto nejde na doraz pri dopade. Vysoké rajdy sú veľké pozitívum – poteší to pri státí v stúpačkách. Nádrž nezavadzia ani pri jazde v stúpačkách, je široká ale výkroje na kolená sú znesiteľné.  Napriek progresom je mäkšia ako Cagiva, čo nie je zle lebo lepšie kopíruje terén a nekope toľko do rúk. Samozrejme na ceste je to naopak .

 Ešte spomeniem jednu čerstvú vec a to je obutie MITAS C17Dakar na predok.V teréne je veľmi dobrá. Po 120-150km po diaľnici alebo  súvislá jazda rýchlosťou 120km/h po asfalte nastáva prehriatie štupľov a celej pneu a dochádza k stavu ako keď je  defekt na prednom kolese čo mnohý považujú za bežný jav  “pláve to štuple čo si čakal“  NIE!! Vážený ja som nevedel predbehnúť kamión na diaľnici a trafiť sa do 3 metre širokého pruhu. Bolo to ako vypustiť si pneu úplne a  rozbehnúť to na 120 a skúsiť  jazdiť a brzdiť. Som myslel že sa poserem.  Veľmi nepríjemné.  Zaver : neprehriať ináč hrozí prúser.

MOTOR

Tým že je to radový dvoj valec vodník a piesty idú rovnomerne nie striedavo preto tie vyvažovaky a kľuka ako dom preto má plynulejší chod aj priebeh je lineárnejší, po pridaní na voľnobehu zašteká ako 450 ostrá krossa.  Netrasie s celou motorkou pri pomalých presunoch na nízkych otáčkach. Je možné ho rozťahovať od 1600 otáčok. To nie je možné teda je len to trhá srdce  u V motora a u L ka je to ešte citeľnejšie poskokmi vpred. Mam dojem že sa neha ľahšie  vytočiť je ostrejší skôr vyletí do otáčok. Krútiaci moment je zase slabší.  Motor je takzvane suchý nemá olejovú vaňu má dve olejové čerpadlá. Jedno tlačí druhé vracia spať a zásobník oleja je pod sedadlom o objeme 4 litre!! Koľko tento motor znesie je relatívne a mam dojem že  to závisí od spôsobu jazdy a ako sa majiteľ venuje údržbe. Poznám Tenerky čo majú cez 100tisic km a dokonca jednu 220tisic bez GO.

BRZDY, ELEKTRIKA

Dva kotúče potešia ale pri relatívne malom rozmere to zrovna nie je zázrak. V teréne dostačujúce (dvaja, kufre turistika slabé). Nastavenie zadnej brzdy vyžaduje trpezlivosť. Elektrika je dosť slabo riešená a ma len jednu poistku danú tak že sa môže stať že odpáli CDI. Prerába sa to na viacero poistiek aby sa isté okruhy chránili sólo. To ma ešte čaká. Hlavný kábel čo živí šťavou celú mašinu je značne poddimenzovaný a pokiaľ sú osadené 55 vatové žiarovky miesto pôvodných 35tiek ako mám ja slušne sa vie zohriať tesne pod hranicu tavenia bužírky čo vôbec neteší.

DESIGN

Yamaha XTZ 750 Supertenere bola vo svojej dobe pokiaľ vynechám rok 1990 a 91 dosť škaredá  moto (voči konkurencii) pre neskutočne zle volené kombinácie farieb. Čo sa trošičku zlepšilo v roku 1995-6. (foto23) Napriek tomuto faktu sa ich predalo veľké množstvo kusov a to hlavne v Taliansku kde sa moto skladala. YAMAHA  ITALIA  asi tento fakt  neprinútil dizajnérov sa zamyslieť nad “geniálnou“ kombináciou farieb pre tento motocykel . Predáva sa v očakávanom množstve  tak musí byť všetko v poriadku. Mohlo sa ich predať viac ale…. Možno keď poklesol rapídne predaj tak udreli nový make up, ale asi nepomohlo výroba skončila rok na to.

DNEŠOK A PRÍTOMNOSŤ

Argument že vyhrala prípadne sa umiestnila na popredných miestach na Dakare asi v najväčšom počte zo všetkých zúčastnených motoriek v rokoch 1986 – 1996 neznamenalo to, že by dnes pôsobila ako kultovka. Na prvý pohľad pre nezasväteného laika ktorý ju zbadá (vlastne nezbadá )na fotke medzi ostatnými  a určite nepovie to čo na Africu  „to je Dakarovka“ a to možno práve pre nešťastné farebne kombinácie. Ako fagan som mal nad posteľou plagát  Teamu Lacky Explorer Cagiva a Tenerka sa mi dokonca v istom období dospievania vytratila s povedomia. Zabudol som že existuje.

Na záver treba povedať len jedno: Yamaha  XTZ 750 je plnohodnotná DAKAROVKA a spadá do krásnej doby, kedy boli vyrábané ozajstné endurá a každé malo svoj špecifický šmrnc, temperament a osobnosť.(foto POSLEDNA) Je samozrejmosťou že jazdné vlastnosti a váha  týchto mašín  sa nedajú porovnávať s dnešnými technologickými výdobytkami – doba ide ďalej. Na druhej strane a napriek technológiám je dnes jediným výrobcom skutočných „Dakaroviek“ KTM (mám na mysli ozajstné obsahy nie 450) a odpoveďou je otázka  „Je dnes možnosť vybrať si  Dakarovku??“ takú ozajstnú veľkú  ,veľký obsah, veľká váha(tá nemusí byť) veľká svetlá výška….. Mali by sa zamyslieť výrobcovia moto nad faktom, že niet s čoho vyberať a verím tomu že keby sa postili do súboja s KTM o post najlepšej „veľkej cestovnej dakarovky“(nemyslim GS1200,Stelvio1200 ani XTZ1200 ale štýl KTM 990) bol by vývoj v tomto zabudnutom segmente posunutý míľovými krokmi do úplne inej úrovne. A to by nás zasvätených nesmierne potešilo.

Za prípadné nedostatky pri mojom písaní sa vopred ospravedlňujem som začiatočník. A Haro teba som dúfam uspokojil na toľko, že začneš znovu kľudne spávať a primať stravu.

S pozdravom Mates (Elefantino)