Prach a blato na B-akare 2012
autor: Haro007, 19. 8. 2012, Diskusia k článku (počet reakcií: 1)
Zúčastniť sa alebo nie? Otázka vznikajúca u permanentne pracovne zaneprázdneného motorkára dosť častá. Pretože nemáme ešte stále jasno ohľadne pieskových záležitostí na Záhorí a trénovať aspoň občas treba so synom predsa vyrážame.
Veselý závod B-akar začal písať históriu v roku 2011 prvým pretekom dvojíc na 3 hodiny. Trať v Brezne – Lúčkach v miestnom CC klube bola namotaná asi 30% po motokrosovej trati a zostatok po priľahlej lúke. Na lúke plynulá, prašná a trávnatá. Na trati s lavicami, tobogánmi, s umelým brodom a tiež s prachom.
Tento rok sa takmer všetko zopakovalo: po dlhodobom suchu je všade prach a polievanie vytvára dočasne na trati klzkú vrstvu rýchlo sa meniacu na saharskú substanciu. Prírodu neoklameš. Aj v bufete po starom: guláš a chlasty dobré, obsluha ochotná, párky á la Lidl úplne nahovno.
Trať na lúke je tentoraz dlhšia, no neprehľadná s veľkým množstvom vracákov, taká namotávka pre 125-ky. Radosť z jazdy sa tu mení na povinnú a otravnú časť, nerešpektujúcu geometriu ťažkých endúr. Predchádzanie bez uhnutia pomalšieho jazdca nejde. Naopak krosová vložka je príma, široká a s predbiehaním. Akurát tých zopár čo máme gule a stroje na skoky cez celé lavice to nerobíme, lebo pri neustálom polievaní nevedno čo čaká v zóne doskoku. Brod je dlhší, blatový a nie vodový ako vlani. Pri návrate do krosového oného z lúky číha na jazdcov blbý nebezpečný hrb s jamou za ním, ktorý sa zle prechádza a nejde skákať. Skúšal som oboje. Toto si Kolasovci mohli odpustiť. Inak v porádku.
Pri tréningu Adama katapultoval hrb pri hľadaní optimálnej možnosti skoku práve pred kolesá KTM, idúcej so mnou na palube v protismere po inej časti. Takmer som prešiel vlastného syna. Našťastie narazený palec nohy vydržal a po zdvihnutí motorky svorne pokračujeme. Polhodinu pred skončením tréningu prachový žltý mrak vznášajúci sa v bezvetrí vyprovokoval sériu telefonátov so sťažnosťami na magistrát Brezna. Sledovači telenoviel z blízkeho sídliska dali o sebe vedieť a jazdy končia. Večer prichádza väčšina českých jazdcov, niekoľko až ráno.
Prebúdzanie do rannej a studenej hmly bolo prekvapujúce, raketový nástup teploty onedlho skôr nepríjemný. Štart do preteku po rozprave je vykúpením pre jazdcov v horúčave. Až do prvého striedania idú všetci v prašnom vláčiku, pričom najčastejší variant výmeny je po dvoch kolách. My s parťákom Kolasom striedame vždy po štyroch. Pretek spestruje niekoľko prevrátených GS-iek, šialene rýchla dvojica na HP2-kách a Hajnej s pokazenou motorkou. Zvrhlo ma potešilo keď mašinu opravil, v technickej pasáži ma predbehol s vulgárnym pokrikom aby ihneď nato spadol v šikmom traverze kolesami nahor. Len šťastiu vďačím za neprejdenie nôh vykoteného kamoša. Trať intenzívne polievaná hasičmi v noci a chalanmi počas preteku buď kĺzala alebo prášila a menila sa kolo od kola. Vrcholné cirkusové číslo predviedol Roman po skoku cieľovej lavice. Po držke našťastie iba ohol ŠPZ-ku a pár hlúpostí.
Počas oddychu v zóne štartu doháňam spoločenské rozhovory. A prihovára sa mi chalan, že či poznám XTZ-ku 750 vo farbách Chesterfield. Kua, moja bývalá prerobená na nepoznanie! Krásna Dakar replika.
Tri hodiny ubehli rýchlo tak, ako sa minula voda na pitie. Zaprášili sme zopár gazdovstiev na okolitých lazoch, niekoľko hektárov priľahlých lúk a nasrali mnoho miestnych neprajníkov. Ale jazdenie na motorke, stretnutie s kamošmi a kamoškami a úsmevy na zaprášených ksichtoch za to riziko stáli. A o rok možno na inom vylepšenom preteku, to objasní Kolaso…
Zakrytie vzduchového filtra chirurgickou čiapkou vyskúšané na Sahare sa ukázalo účinné okrem piesku aj voči prachu, paráda. A čistenie zasratej motorky doma trvalo dlhšie ako samotné trénovanie a pretekanie dohromady. Aj Adamovi, aj mne. Napriek tomu ďakujeme!
foto: Haro, internet
