Merzouga Rally 2014 – výsledky

autor: Haro007, 28. 10. 2014, Diskusia k článku (počet reakcií: 3)

Rally podľa očakávanie vyhral Ullevalseter na KTM 730 Rally, čím potvrdil svoje majstrovstvo a natrel to všetkým na ľahkých mašinách. Dokázal, že jazdec je vždy rozhodujúci. Ako sa darilo našim pretekárom sa dozviete v nasledujúcich riadkoch.

Tono Zboran:

Skúsený a rýchly jezdec vie o Afrike veľa, napriek tomu priznal obtiažnosť rally. Totiž pri porovnaní s reálnou svetovou špičkou jazdec podstatne viac gazuje a jednoduché terén sa stávajú zložitými. Zároveň usporiadateľ zahrnul do časoviek neskutočne veľa piesku a staviteľ trás, známy dakarák Španiel Arcarons netajil zámer každoročne usporiadať naozaj pieskovú rally. Skutočne je pomer sypkých povrchov oproti tým pevným aj na Saharu atypický v prospech piesku.

„Pretek splnil moje očakávania. Prihlásil som sa hlavne pre dobrú povesť a zvládnutú organizáciu. Hoci som absolvoval nemálo itinerárových rally, táto bola orientačnou novinkou. Nielen že bola navigačne ťažká (jazdci Dakaru tvrdili že podstatne ťažšia ako Dakar), zároveň veľká časť časoviek sa navigovala na wait-pointy podľa GPS. Dôvodom je častý prejazd dún bez iných orientačných bodov.

Vlastne duny Erg Chebbi pri Merzouge tvorili jadro časoviek. Bivak bol denne, okrem maratónskej etapy, v Erfoude. Odtiaľ býval ranný presun 20-30km a nasledovala vždy iba jedna časovka denne. Tá merala od 170 do 270km s čerpačkou v strede a vždy dala zabrať. Pravidelne sme križovali duny Erg Chebbi, niekedy 4 krát za deň. Pomedzi to nás nakrátko vyhnali do suchých riečísk, občas na rovnú pláň a potom opäť do dún. Technicky mali trate vysokú úroveň, zároveň sa jazdilo rýchlo.

Špičku tvorilo pole jazdcov so skúsenosťami z Dakaru a na tých sme jazdecky nemali. Jazdili a navigovali prekvapivo rýchlo, patria do úplne inej kategórie. Rozdielom oproti Dakaru je, že desiatka najrýchlejších z predošlého dňa si môže vyberať pozíciu na štarte. Preto deň po etape, kde som skončil 13. ma čakalo 3. miesto na štartovom rošte. samozrejme nastali problémy s navigáciou, blúdenie, z toho plynúci nepríjemný pád do kameňov. Okrem toho som v priebehu rally dva razy nekontrolovane preskočil v rýchlosti hrebeň duny. Výhodou ľahkej motorky je skutočnosť, že jazdca neprizabije ak mu po takomto skoku dopadne na chrbát. Lebo inak by som zrejme nežil.

Našťastie zabezpečenie bolo super a organizácia vysoko profesionálna. Sentinel a Iritrack nás dokonale sledovali, upozorňovali na spadnutých a predbiehajúcich kolegov a vysoko zvyšovali bezpečnosť v preteku. Tiež neustále lietajúce vrtuľníky nad hlavami dávali pocit bezpečia a rýchlej záchrany.

Zaujímavo na mňa zapôsobila maratónska etapa. Cieľ prvého dňa bol v Merzouge, motorky rovno putovali do parc fermé a jazdci nemohli vykonať žiadnu údržbu. Na druhé ráno dostali iba 15 minút na namotanie road booku a rovno po načapovaní štartovali. Zabezpečenie s benzínom a vodou fungovalo podobne ako celá rally, teda na jednotku.

Väčšina jazdcov štartovala na 450-kach, výnimočne na väčších objemoch. Poplatky vzhľadom k organizácii nepredražili a pretek pokladám za výborný pomer ceny a super organizácie.“

Maťo Benko:

Prechod z európskych a africké rally zvládol Maťo dobre, a to napriek úplnej neskúsenosti s terénmi Sahary. Zároveň okrem tréningu pred Intercontinental Rally 2015 usilovne testoval KTM 450 Replica, ktorá má byť jeho optimom pre podobný pretek. Doplatil na nekvalitné lamely ako ja v Mauretánii, ale inak bojoval.

„Osud zelenáča – snáď tak by správne znel názov mojich príbehov. Duny som videl po prvý raz v živote a adekvátne k tomu vypadali začiatky.

Na rally sme vyštartovali v predstihu z dôvodu tréningu v zložení Jano Zaťko, Ondro Klymčiv, Tono Zboran a ja. Peťo Rečičár mal so sebou novú KTM Rally, ale mal iba potrénovať a potom robiť mechanika. Trénovanie v dunách malo svoje úskalia v podobe padnutých a zahrabaných motoriek, všetko vyvrcholilo hrozným skokom Peťa cez hranu duny. Motorka mu pristála na chrbte a 690-ka Rally Replica je ťažká sviňa. Peťove rebrá nevydržali a sú udreto popraskano polámané. Ako tvrdí Tono, že malá váha je obrovskou výhodou. On to vedieť musí, pretože v preteku mu 500-ka tiež vyskočila na hrb.

Po príchode do Erfoudu vidíme vo vedľajšom hoteli vykladať z kamiónu kozmické čudo z kevlaru a titánu, s logom Peugeotu na chladiči. Z dodávky vystúpili Peterhansel, Sainz a Despres a na striedačku testovali toto UFO po dunách. Iba ukázali smer jazdy a potom začali naplno, aby postupne ešte zrýchľovali.

Ullevalseter nemal k dispozícii novú 450-ku, preto požičal stroj od vlastného mechanika Vlada Kušniera (bývalá Comova 730-ka) a učil Klymčiva jazdiť vypaľováky. On dával tak 190, Ondro najprv 120, potom 140, ale viac ako 160 nedal. Ešte má v hlave pozostatky mozgu, svetová špička už žiadny.

Podobne Laia Sanz má medzi nohami gule, a možno aj poriadneho vtáka. Tiež dávala rozjazdené pieskové riečisko na malinkatej Honde 150 tam, kde my ledva 90. Po tréningu som veľké duny zvládal, ale ako ma upozorňoval Haro na malých prachových to išlo 3 kilometre a koniec. Na konci rally som zvládal aj 100km v piesku v kuse. Ešte pred štartom Ondro frfľal nad nádielkou iba 1.000km v púšti za týždeň. Po skončení mal toho plné zuby aj on.

Zo začiatku ma prenasledovali pády. Bolo ich neúrekom, ale v prvých dňoch vždy aj jeden vážny na ľavé rameno, ktoré vypovedalo službu ku koncu preteku. Tým som jednu etapu nedokončil, zravie má prednosť. No koniec zmučené telo vydržalo a posledná etapa nejako prebehla. Nebola symbolická, viedla cez celé pole Erg Chebbi, po riečisku späť a všetko ešte raz.

Denne som pil asi 4 litre vody, po zvýšení dávky na 8 litrov sa zvýšili aj moje výkony. V prvej dlhej etape ešte počas presunu cez duny vypovedali lamely na motorke. Tak po návrate nasledovala výmena spojky a dolovanie vytrúsených lamiel z motora. Všetko v čase, keď som mal štartovať do časovky. Oneskorený štart mal okrem penalizácie za následok aj jazdu po rozbitej trati v obrovských kúdeľoch prachu za Polarismi. Víťazi mali polovičný čas toho môjho…

Čo povedať na záver? Nuž Ullevalseter je diabolsky rýchly, polochlap Laia naložila chlapom až hrôza a ja som výborne potrénoval na Intercontinental rally 2015. Aj skúsený Tono Zboran zdvíhal motorku 30krát za deň, Jano Zaťko je kapitola sám o sebe. Ondro skúšal spotrebu pri vytočenej 5-ke na šotolinovom 50km vypaľováku – páni, 450-ka žerie v tomto režime 24 litrov, 690 iba 14. Holt daň za znížený objem.

Rally so 4 vrtuľníkmi nad hlavou mala totálne profi úroveň. Síce nebola najlacnejšia, ale patrí medzi najlepšie zorganizované podniky v Afrike.“

Jano Zaťko

Jano je exot na pohľadanie, kríženec Terminátora a Mr. Beana. No na rozdiel od Beana vždy všetko zvládne! Tento veselý a bezstarostný chlapík si nesie životom šťastnú karmu, umožňujúcu kašľať na všetko a pritom bez úhony prežiť. Tam kde by iní pre nedostatok zodpovednosti zahynuli, on prepláva s nonšalantnosťou barokového šľachtica. No zdanie klame, v minulosti sa živil ako úspešný konštruktér prevodoviek a podobných zložitostí.

Uvádzam zoznam príbehov, nabonzovaných od kolegov:

– v prvej etape proste obišiel čerpačku a s minimom benzínu na podtočenom motore časovku dokončil

– v dunách mu vyletela hadica z čerpadla a 10 litrov paliva skončilo na rozžeravenom výfuku motorky, ktorá napriek tomu nezhorela

– pri výmene oleja v bivaku zabudol naskrutkovať späť vypúšťacie oné, takže olej cez motor vylial rovno na piesok Sahary

– v povinnej výbave mu chýbala píšťalka, funkčnú (!!!) náhradu vyrobil z kúska benzínovej hadice a zo vsunutého drievka do nej

– pred štartom do preteku stratil komplet doklady, aby ich po pol dni komplet vonku v bivaku našiel

– v predposlednej etape zastavil 10km pred cieľom pri hlinenom hoteli, zaplatil a osprchoval sa, aby v pohode pokračoval a dokončil trať

„ Pretek som považoval za tréning pred nadchádzajúcou Africa Eko Race 2015, kde som opäť prihlásený. Motorka napriek minimu starostlivosti šliapala výborne, navigovanie spracovali organizátori výborne a aj zabezpečenie. Keďže Eco race je organizačne rovnako na vysokej úrovni, teším sa na január 2015. Pretek som si užil, s výbornou partiou bola stále sranda a potrénoval som do sýtosti.“

Ondrej Klymčiw

Nádejný jazdec z Čiech miešal poradie na čelných priečkach a potvrdil vynikajúcu fornu pred Dakarom 2015. Po zažívacích problémoch mierne zľavil z tempa, napriek tomu preháňal najlepších. Celkové 4. miesto je veľkým prísľubom do budúcnosti pre českú rally moto komunitu a hrozbou pre tú slovenskú. Veď už bolo načase. Barometrom potenciálu Ondra je, že sa s ním niektorí jazdci prestali baviť hahahahaha!

Do Maroka pricestoval s týždňovým predstihom a trénoval spolu s Nórom Ullevalseterom. Zároveň sa zoznamoval s KTM 450 Rally s karburátorovým motorom. Tú musel zakúpiť, pretože KTM ako vždy mešká komplet s dodávkou nových objednaných striekačiek na Dakar 2015 všetkým, okrem továrenských jazdcov.

Zároveň testoval novú Mitasku E09 vzadu a C23 vpredu. Tú istú špeciálne upečenú sadu idem skúšať do Tuniska.

„Nová motorka mala prísť už skôr, no nakoniec KTM preložila dodávku na november. Tak som bol nútený siahnuť po staršej KTM. Dôvodom bolo zvyknúť si na geometriu podvozku a celkové špecifické chovanie sa Rally KTM. Pred Marokom som stihol odjazdiť 200km doma a potom našťastie tréningy s Ullem. V púšti sme si denne vytýčili okruhy a jazdili ich na čas. Pal mi radil v otázkach techniky jazdy a hlavne v spôsobe navigácie. Pretože na rally som sa išiel porovnať so svetovou špičkou, ale hlavne pilovať navigáciu. Konečne som mal možnosť jazdiť s komplet dakarskou navigáciou.

Motorka sa ukázala ako famózna, neskutočne stabilná a odolná. Vyvážené jazdné vlastnosti veľa pomáhajú jazdcovi a nemusí hlavne vo vysokých rýchlostiach riešiť problémy so stabilitou.

Prvé dve etapy sa mi išli úplne super. Stále som viedol a tesne bojoval s Ullevalseterom. Samozrejme mi z času mierne uberali navigačné chyby, skôr mi chýbala potrebná istota. Napriek tomu ma výsledky prekvapili a dali chuť do pretekania.

Mám za sebou niekoľko návštev Afriky aj Južnej Ameriky a zjem všetko bez akýchkoľvek následkov. Napriek tomu ma v noci na tretí deň postihla nejaká forma vírusu, asi nie od jedla ale od poštipnutia hmyzom. Horúčka a nasledujúce ťažké zažívacie problémy ma úplne odvodnili a totálne zbavili síl. Ráno som rozhodoval či vôbec nastúpim, no nakoniec som išiel. Na motorke som nevládal stáť, iba v kritických úsekoch to terén vyžiadal. Následne, samozrejme, odniesla všetko chrbtica a kĺby všeobecne. Raz ma zabrzdilo zablúdenie, no neboli straty hrozivé. Večer ma pojala úľava, že vôbec vidím cieľ.

Hlavne som stále sám a poctivo navigoval, tak ako po všetky dni preteku. Žiadne vešanie sa na súperov a podobne. Napríklad 2. a 3. v celkovom poradí neodnavigovali ani meter. Jazdili rýchlo, no v závese za špičkou a parazitovali na ich skúsenostiach.

Vo štvrtok sa telesný stav veľmi mierne zlepšil. Na začiatku čakal vypaľovák dlhý 50km, išiel som na plný pyn stále okolo 150-160. Potom nasledovali duny a tak som zistil, že na rýchlom úseku motorka zožrala komplet 12 litrov benzínu zo zadnej nádrže!!! Ešte stále to nebolo vážne, mierne spomalenie znamenalo šetrenie benzínom. No v dunách mal byť WP, no nevedel som ho násť pretože GPS prestalo ukazovať šípku, ktorá sa automaticky spúšťa v určitej vzdialenosti od bodu. Preto nabieham zbytočné kilometre hľadaním neexistujúceho kontrolného bodu, pretože nechcem dostať hodinovú penalizáciu. Zbytočne spálený benzín mi chýba pred čerpacím CP v polovici etapy a 15km pred ním palivo došlo. Preto stopujem a čakám na hobíkov, ktorým nejde o umiestnenie a pre pomalú jazdu majú paliva nazvyš. Po čase doprdkal maník s asi 10 litrami v nádrži, no nič mi nedáva, pretože podľa jeho slov má benzínu na dojazd 15 kilákov málo. 10 litrov! Nakoniec postáva kamoš Holanďan, vyprázdňujem camelbak a tam dostávam potrebné množstvo paliva. Po preliatí do nádrže pokračujem šťastne do čerpačky. Druhá polovica časovky bez pitnej vody bola na hranici kolapsu. Ťažké dunové sekcie vyčerpali zvyšky síl, telo trápia kŕče a triaška. Mám sto chutí postáť na vymontovať nádržku s horúcou vodou a napiť sa. (Nové 450-ky majú rezervnú vodu pre jazdca hlúpo pod motorom a voda býva uvarená a zapácha olejom. – pozn. autora) Jazda a časy zodpovedali tomuto stavu, napriek tomu nepadám hlboko poradím a obsadzujem celkovo 4. miesto.

Okrem toho ma opäť dobiehala vlastná neskúsenosť. V oblasti boli 3 týždne nazad prudké dažde a mnohé úseky púštnych ciest odplavilo. Napríklad som prišiel na bod, kde mala byť križovatka, no jednoducho voda široký pás krajiny odplavila. Dohnal ma Ullevalseter a proste povedal, nech to neriešim a obočím predpokladaným smerom podľa azimutu. A naozaj, po pol kilometri sa cesta znovu ukázala a roadbook znovu pekne sedel. V tom sú skúsenosti nenahraditeľné, Ulle ihneď správne vyhodnotil problém a bez straty pokračoval.

Záverečný dunový piatkový motokros ma nabudil. Po divokom ťahaní za plyn prvých 8 kilometrov vediem pred Ullem a Laiaou. V údolí medzi veľkými dunami čakal wait point, šípka na GPS zhasla a až hore na dune vidím, že signalizácia neodpípla a ukazuje minutie WP. Otáčam späť a podľa stôp vidím, že nepresnosť predstavovala snáď iba 10 metrov. Zase tá neskúsenosť! Medzitým ma pár súperov obehlo, no stíham doletieť na predných pozíciách. Ku koncu idem v pohode, nechcem riskovať rozbitie stroja a zranenie.

Celkové 4. miesto je po peripetiách uspokojivé, aj Ulle ma pochválil. Hlavným úspechom je poctivé odnavigovanie celého preteku a získanie obrovského množstva potrebných skúseností. Potešili vlastnosti motorky, podvozok veľa zvláda a môžem sa na stroj ako celok spoľahnúť. Hlavne jej teraz verím a to je najdôležitejšie. Preto sa na Dakar 2015 veľmi teším. Doma ma už čakala nová 450-ka striekačka. Je mierne ľahšia, má konečne 6 prevodov a funguje parádne. Zdá sa mierne ostrejšia, možno pre hustejšie nasekané kvalty a mierne obratnejšia. Uvidíme čo spolu dokážeme v Južnej Amerike.“