Utopené Erberg Rodeo 2013
autor: Haro007, 3. 6. 2013, Diskusia k článku (počet reakcií: 4)
Každý kto jazdil na Erzebergu, prípadne sa tam bol pozrieť vie, že o obrovskej povrchovej bani existujú iba dva základné druhy počasia. Buď je zima a prší, alebo praží slnko a je prašná horúčava. Aj tieto protichodné poveternostné úkazy majú svoju stupnicu. Dnešná stupnica dažďa sa nedala nazvať inak ako potopa.
Ráno pred prológom bolo viac zimné ako jarné, železného obra zasypal sneh a studené počasie zrazilo teplomery takmer k nule. Napriek tomu harmonogram pokračoval podľa plánu, pretože enduráci nie sú metrosexuálni golfisti, ale poriadni chlapi.
Počas prológu sa na 15 kilometrovej trati 1.500 pretekárom striedali všetky predstaviteľné druhy počasia. Pršalo, snežilo, miestami vykuklo slnko. No zrážky v rôznych podobách prevládali a voda postupne zaliala bivak, naplnila jamu v mieste štartu a na močiar premenila aj dno Bade Vane. Preto štart v nedeľu napoludnie pripomínal pretek vodných skútrov. Hlboké a rozľahlé jazero robilo problém už zopár metrov za štartovou čiarou. Kto pozeral on-line niektoré časti jednodňového dobrodružstva, musel žasnúť. Podklad trate pozostával iba z klzkého blata alebo z mokrých kameňov.
Ročník 2013 mal možnosť konečne vyhrať niekto z viacerých adeptov, pretože legendárny Taddy sa zranil pri Enduro X a neštartoval. Sám pasoval do úlohy favoritov Grahama Jarvisa a Jonny Walkera. Prupustil v divokom závode aj šance Dougie Lampkina a Andreasa Lettenbichlera. Podľa neho je kľúčom k úspechu dokonalá príprava a zvládnutý začiatok preteku. Inak jazdec nevládze a zostane v zápchach v dolnom úseku trate.
Štartové pole sa roztrhalo rýchlejšie ako obvykle a vpredu pokračovali už spomenutí favoriti doplnení Gomezom. Mnoho paličov totiž utopilo motorku priamo na štarte a výjazd z hrdzavého jazera na prvom padáku robil problémy. Preto sa ani nediali typické zápchy na prvých výjazdoch v rozsahu z posledných ročníkov. Pred poslednou no-help ťažkou zónou boli rozstupy špičky značné. Carl´s Dinner a Devil´s Kitchen sú vždy rozhodujúcim momentom, kde sa dá veľa získať aj všetko stratiť. Nekonečné more balvanov bez možnosti cudzej pomoci zvládli najlepší za stáleho dažďa obdivuhodne.
Večný smoliar súťaže Jarvis mal v tejto fáze dostatočný náskok a bezpečne umiestnenie kontroloval a jeho Husaberg fungoval spoľahlivo. Druhú pozíciu tiež relatívne bezpečne udržiaval na Husqvarne Lettenbichler. No o tretie miesto sa práve v spomenutej pasáži rozpútala bitka a nakoniec Gomez na dvojtaktnom Husabergu vytlačil z pódia obhajcu víťazstva Walkera. Do cieľa v časovom limite stihlo doraziť 14 pretekárov, čo môžeme pokladať za vcelku vydarený priemer. Najšťastnejší bol samozrejme Jarvis, ktorý síce už okúsil radosť z príjazdu na čele v minulých ročníkoch, no penalizácie za minutie kontrolných bodov ho vždy odsunuli z prvej priečky.
Graham Jarvis: „Napriek počasiu nemôžem uveriť, ako hladko sa závod vyvíjal. Rýchlo som odštartoval a nezasekol sa dolu v lome. Dôležitý bol prejazd Karl´s Dinner a potom nebol problém.“
Andreas Lettenbichler: „Podarilo sa mi neuviaznuť na totálne bláznivom štarte a vyraziť asi v polovici prvej várky jazdcov. Po divokej jazde v lese som išiel do vedenia s Ivanom Cervantesom ma mojom chvoste. Ale po 15 minútach preletel okolo Jarvis a nemal som na neho. Dnešné 2. miesto je mojim víťazstvom.“
Alfredo Gomez: „V úseku Dynamite som myslel, že tam zostanem. Odchádzala spojka , Walker sa blížil a ja som panikáril. Nakoniec so zvyškom síl so vytiahol motorku, pomohol jej aj na pár hrboch a dostal sa na bedňu. Pretek hodnotím ako najťažší v živote.“
Jonny Walker: „Nedokážem popísať sklamanie! Mal som holeshot a potom sa motorka zastavila vo vode po štarte. Stratu som nedokázal dohnať a nakoniec som prišiel aj o tretie miesto. Cítim sa úplne prázdny, veľmi som chcel vyhrať.“
Text: Haro, foto: erzbergrodeo
