Účastníci Dakaru sú mimoriadni športovci, organizátori mimoriadne svine

Rally Dakar je pravidelne očakávanou športovou a spoločenskou udalosťou s obrovským ratingom. Každoročne stovky miliónov priaznivcov sledujú s napätím dobrodružné zápolenie v púšťach (kedysi) Afriky a (dnes) Južnej Ameriky. Prívlastok „najťažšia motoristická súťaž sveta“ ako magnet priťahuje pozornosť médií, sponzorov a divákov. Kde je sledovanosť, tam sú peniaze. A kde sú peniaze, tam ide iba o ne.

Spoločnosť ASO už pred rokmi odkúpila práva na organizovanie Dakaru a mnohých iných rally a časom podujatí v nemotoristických športoch. Postupne prešla transformáciou z organizátora pretekov so ziskom na mega ziskový podnik s organizovaním pretekov. Peniaze dnes určujú smerovanie ASO a šport je iba prostriedkom na ich zarábanie.

V negatívnom svetle zarezonovalo pred niekoľkými rokmi vypustenie Čile zo zoznamu štátov, kde Dakar prebiehal. Vtedy klimatický fenomén El Ňiňo hrozil povodňami v tejto juhoamerickej krajine a vláda múdro presmerovala prostriedky na prevenciu a odstraňovanie následkov očakávaných povodní. Jadro problému spočívalo vo fakte, že jednotlivé krajiny musia platiť mnoho miliónové sumy ASO za výsadu, že Dakar pôjde cez ich územie. Dokonca usporiadatelia nechali medzi sebou licitovať jednotlivé cieľové mestá etáp a podľa „výsledkov dražby“ prispôsobovali celkovú trasu bez ohľadu na jej kvalitu a vhodnosť na daný typ súťaže. Takto ročne prišli ku 100 miliónom dolárov a viac. Okrem toho museli štáty znášať kompletné náklady so zabezpečením rally.

Čile s kultovou púšťou Atacama v máji 2018 odmietla zbojnícke a vydieračské podmienky ASO pre ročník 2019 a tak padlo rozhodnutie usporiadať rally iba na území Peru. Krajina disponuje dostatkom púští, dunových polí a rozľahlosťou na to, aby Dakar zvládla. No opäť prišli na pretras peniaze. ASO požaduje 6 miliónov na vlastný účet a ďalších 25 miliónov ako investície do logistiky, ochrany a podobne. Spolu s poplatkami miest je celkový balík zrejme nad hranicou 50 miliónov dolárikov. Pre chudobnú krajinu, zmietajúcu sa roky v kríze, predstavuje uvedená suma priveľké sústo. Benefity v podobe zvýšeného turizmu a reklamy zrejme neprevýšia vstupy a preto musí o probléme jednať peruánsky parlament. Z cudzích investícií vyprodukovaný zisk však tečie iba do vreciek usporiadateľa, domovské krajiny neuvidia nič.

Ak nepadne dohoda, niet okrem Číny a Mongolska kde usporiadať Dakar Rally. V Afrike nie je bezpečne, v Južnej Amerike nie sú peniaze a Ázijčania na ASO zrejme kašľú. Pritom za všetky uvedené fakty môže iba Západ, ktorého je ASO typickým predstaviteľom. Preto aj Štefan Svitko očakáva na rozhodnutie, či a kde Dakar 2019 prebehne. My s ním s nádejou, že 41. ročník bude.

Text: Haro, foto: internet