www.advRiders.sk – dobrodružstvo v jednej stope

Registrácia

Prihlásenie:

Tuniská týždňovka II.

autor: Haro007, 15. 11. 2014, Diskusia k článku (počet reakcií: 2) Tuniská týždňovka II.

Podarilo sa požičať jednu štvorkolku. Najprv dokonca aj starú motorku, Yamahu 660 Téneré, no po otázke čo v prípade nezavinenej poruchy v dunách Berberi ponuku sťahujú. Tak bude Karol sedlať Kymco 300 4×4, ktorému ale aj tak nejde predný náhon a je v skutočnosti 2×4. Tentoraz chceme navštíviť peknú tabuľovú horu Tembaine. Je to čudná kolóna: vpredu dakarský špeciál, potom čínska štvorkolka detských rozmerov s vyškereným jazdcom a na konci púštne upravená KTM. Prispôsobujeme jazdu najpomalšiemu stroju, ktorý na rovinkách málokedy presiahne 60 kilometrovú rýchlosť. Zato v dunách nám táto hračka viac ako stíha, teda skôr nám pekne nakladá.

foto 052

Na štvrtý deň je od rána chladno, veterno a silne pod mrakom. Prvé kvapky spadnú krátko po odjazde zo Ksar Ghilane a potom regulárne prší. Kto jazdil v jemnom piesku Sahary vie, že čerstvo popršané suché duny sú nočnou morou motorkárov. Povrch sa nečakane borí, je úplne nepredvídateľný a má tie najhoršie vlastnosti. Pod mokrou vrstvou číha prach a ten vírený zadnými kolesami sa lepí na nás a motorky.

foto 062

Kratšia cesta k Tembainu vedie práve cez divoké duny, problematicky prekonané počas cesty do Douz. Navigácia ukazuje pokrútenú trasu v dunách, ktorá nebola aktuálna určite ani jeden deň po dátume záznamu, lebo vietor krajinu stále mení a presúva hory materiálu do nových a nových útvarov. A ja, skúsený púštny vlk, robím smiešnu chybu a snažím sa ísť podľa trasy. Lenže GPS reaguje oneskorene, slnko nesvieti a tak sa točíme po dunovom poli dookola ako blbci. Padáme, vyhrabávame motorky, hrešíme a Karol na bejby quade sa nám smeje. Nakoniec Jirko určí azimut, ja prepnem na kompas a spoločne sa vytrepeme na úbočie skalnej vyvýšeniny, po nej ideme dolu a odbočíme na ďalšie duny. Neustále prší, je zima a hnusný nárazový vietor. Sme komplet premočení, no máme zatiaľ dosť času aj benzínu a pokračujeme k cieľu dňa.

foto 077

Karol nakladá čínskemu zázraku čo to dá, s krátkym rázvorom skáče hrebene dún, lieta v driftoch a jazdí v náklonoch po dvoch kolesách. On má proste rád všetko čo vrčí a dajú sa s tým stvárať somariny.

Našťastie posledných vyše 20 kilometrov je čerstvo prejazdených a po ďalšej vyše pol hodine postávame v sedle pod povestnou horou. Ono Tembain až taká hora zase nie je, skôr sa dá hovoriť o vyvýšenine s charakteristickým tvarom. Tabuľových hôr sú na Sahare stovky, no táto má niečo do seba. Aj jej umiestnenie v neprístupných dunových poliach robí z nej atrakciu. Ak by sme nemuseli čakať na pomalšiu štvorkolku, určite vybehneme ešte ďalej k termálnemu jazierku Ain Oudette. No viac ako 60 kilákov navyše v zložitých dunách už nestíhame. Od jazierka doletela skupina Talianov na ľahkých endurách, dvaja z nich dokážu vyhopsať až na vrchol Tembainu. V miestnom brlohoidnom café dávame horúci čaj, s Karolom sa delím o energeťáky ktoré zabudol vziať a fotíme. Stále kurevsky prší.

foto 078

Návrat bol kópiou cesty tam. Len viac leje, je zimšie a my volíme lepšiu alternatívu cez duny. Tu už naviguje Jirko a ide dobre. Po strastiplnom dosiahnutí zjazdnej cesty (opäť z vnútra obory) sa strašne teší do chvíle, keby Karol ukazuje na pravú zadnú pneumatiku Kymca. Je prázdna, malá hustilka zostala napriek ponuke v oáze a my už nemáme veľa času. V neskorom popoludní znižujeme rýchlosť na tridsiadku tam, kadiaľ som letel pred dvomi dňami miestami 150. Krúžime okolo Karola na jednotke a vibrujeme od zimy. Dážď hustne, našťastie po ceste nemáme typické nebezpečné vádí, hroziace prívalovými povodňovými vlnami. Tie ročne na Sahare zabijú viac turistov ako levy a teroristi dohromady.

foto 055

Chvála Bohu po hodine spoza obzoru vypláva kolóna džípov a ochotní Taliani dofúknu koleso. Vyrážam na plný plyn k oáze v predstihu navariť, Jirko sprevádza smoliara. Prichádzajú za nastupujúcej tmy. Päť minút po ich návrate podávam večeru, o ďalších zopár okamihov varené víno s medom a škoricou. K tomu povinný strúčik cesnaku. Lebo mňa neprekvapí nič a so všetkým rátam, veď som Mahátmá. Zhadzujeme mokré handry a utekáme rozmrznúť do teplého jazierka. Suché veci na prezlečenie ukladáme pod prístrešok kaviarne na brehu. Počasie zatiaľ nevyčerpalo všetky stupne zrážok a dážď prejde plynule do prietrže. Sedíme v termálnej vode ako snežné opice v Japonsku a sledujeme polmetrové blesky z osvetlenia terasy. Pretože saharské strechy sú určené ako zábrana proti slnku a nie proti dažďu, voda zateká do pravekým spôsobom vyhotovenej elektroinštalácie. Všetky náhradné suché veci mi pod „strechou“ zmokli a potom sedím na korbe dodávky v montérkach s dekou na pleciach variac druhú večeru. Všetko ostatné mám mokré. V priebehu večera vypijeme za dva plné hrnce vína a je nám teplo.

V noci putujem po berberskom stane podľa toho, ako do vnútra tečie. Leje celú noc, ráno utne a vyjde slnko. Vešiame mokré veci na plot z palmového lístia a Berberi sa nám chodia posmievať. Vraj nevideli belochov predávať v bazáre a že nech im urobíme na vystavené haraburdy „best price“. Oáza sa kúpe v pieskovom blate a v čistom, voňavom povetrí.

foto 100

Púšť prešla premenou zo suchého prepadliska na kalfas plný klébru. Po dunách nejde ani chodiť, nieto jazdiť. Príval vody premočil piesok do hĺbky 25 centimetrov aj na hrebeňoch dún, medzi nimi stoja mláky, niekde s rozmerom jazera.. Až popoludní s Jirkom prejdeme malými dunami k Loutidu a na ceste vedúcej na východ testujem novú zadnú pneumatiku od Mitasu. Je výborná, dokonca stabilná aj pri 170-ke na rozbitých roletách. Naschvál vyraďujem tlmič riadenia, mierne potom lieta na plnej šestke zadok, ale dá sa to relatívne bezpečne ustáť.

foto 104

Asi po 20 kilometroch nás paľba prestane baviť a otočíme na juh do prázdnej púšte. Po opustených údoliach hľadáme cestu, prekonávame kamenné hrebene po výživných výjazdoch a zjazdoch. Jeden erzbergoidný dáva iba Jirko, hore otáča a pokračujeme inakadiaľ. Na traverzovom prejazde po strmom úbočí mi v mokrej dune prudko klesne predok motorky a nacvičene z nej vyskakujem. Tisíckrát opakovaný akrobatický kúsok má háčik. Pri odrazení sa nohou od podkladu piesok radostne pohlcuje čižmu a skôr ako noha opustí mäkkú pascu, dopadne motorka. Okamih ma delil od bezpečného opustenia KTM, ale taký istý od zlomenia nohy. Váha motorky, skoncentrovaná do ľavého konca riadítok mi priklincuje cez čižmu palec nohy. Zrevem od bolesti, našťastie Sidi zabránila rozdrveniu kostičiek. Teraz je na čižme odtlačené koliesko z konca rájd. Dokonca ani necht neskôr nezliezol. Tak ležím čudne vykrútený v piesku, noha hlboko v mokrej malte a na nej motorka. Jirko kúsok odbehol a nemá možnosť vidieť úchvatné divadlo. Po chvíli zápasu s gravitáciou sedím na naštartovanej motorke a jacháme vpred.

foto 107

Po napojení na šotolinovú cestu ideme po známych zákutiach do Ksar Ghilane. Ešte v Loutide fotím obrázok Dirka von Zitzewitz, nemeckého šľachtica čo bol požičal Katrošovi peniaze na letenku po vypadnutí z druhého Dakaru. Vtedy pretekal ešte na motorke. Na večeru podávam mexiko s ryžou a domácou čalamádou, to chalani práve prichádzajú z dún. Karol mi radostne oznamuje, koľko krát trepol na mojej motorke. Ale to nerád počujem a nasrato ho žiadam, aby stíchol. Úbohá motorka, ničíme ju dvaja a jej vzhľadu to neprospieva. Karči sklapne, dáme po zdravotnom štamperlíku a večer pozeráme na miniatúrnej obrazovke Grgu Pitiča v Čiernej mačke a bielom kocúrovi. Taká naša výjazdová filmová klasika.

Ani v posledný deň duny neobschli, iba mierne spevneli. Stačí, lietame po predtým nezjazdných dunách aj s Karčim na štvorkolke, potom okolo oázy a tak rôzne. Popoludní ešte pokračujeme a rátam, že v deň odchodu budú duny ideálne pevné. Tento stav sa vyskytne 2-3 krát za rok a trvá vždy iba niekoľko hodín. Takže nabudúce.

foto 121

V noci pobalíme a ráno odprdkáme na dodávke smerom na sever. Tentoraz už správne bez blúdenia, nakupujeme vynikajúce domáce figy a ďatle. Hlavne tuniské ďatle sú vychýrené svojou kvalitou a ničím nepripomínajú scvrknuté, v cukrovej vode namáčané šušienky predávané na Slovensku v reťazcoch. Také nejedia ani najchudobnejší obyvatelia Sahary a kŕmia nimi iba druhoradé ťavy.

_96G0950

V dobrej nálade v priebehu dňa prefičíme krajinou, prídeme v predstihu na mólo a ideme najprv čeknúť trajekt. Chlapík z búdky niečo trepe a posiela nás na opačnú stranu prístavu. Tam sa v centrálnej kancelárii po dlhej hádke dozvedáme, že zaplatený trajekt oni majú nezaplatený a že nás nepustia že treba KONEČNE zaplatiť. Dve hodiny rezervy sa rozplynuli, nervózne lietame hore dole. Nakoniec vyškrabeme poslednú hotovosť, trepneme ju na pult. No čas vypršal. Chlapík ešte telefonicky dáva povel na zdržanie trajektu, no čaká nás tuniská colnica. Uniformovaní činovníci sa medzi tým rozpŕchli leňošiť, to vedia najlepšie. Lepšie ako naši úradnícki darmožráči. Ide o všetko, z Tuniska sa domov dá s dodávkou dostať iba trajektom, intervaly sú raz za týždeň. Naháňame razítka, kolky a iné somariny po celom prístave, trajekt mal dávno odplávať a naše žalúdky mierne skrútil kŕč. Kokoti talianski nezodpovední v Janove zase raz niečo skurvili a GNV bude opäť čeliť sťažnosti o vrátenie peňazí! Nakoniec ako poslední vchádzame do lode, ohromné vráta zaklapnú a loď odpláva. Silné vydýchnutie od úľavy vystrieda silný smäd, uhasený všetkým čo v predraženom bare nalievali. V taliansku trvá 5 minút to čo v Tunisku hodiny a v lejaku smerujeme domov, kam šťastne ráno prídeme.

foto 126

Osobným cieľom výpravy bolo okrem zažitia zopár prúserov hlavne testovanie pneumatík pre Mitas, skúšanie podvozku a navigácia v mäkkých dunách. Všetko vyšlo podľa predpokladu, len ten koncový malér v prístave v Tunise ma takmer rozhodil. Aké muky zažíval dôsledný Jirko neviem, no držal sa statočne. Tak máme nového kamoša z Čiech, ktorý chce tiež kúpiť KTM 690 Rally Replicu a chystá sa na Intercontinental 2016. Snáď sa tam spolu stretneme.

foto 179

foto 186

Text: Haro, foto: Haro, Jirko, Karči

Sponzori

Mitas FOX RACING KTM Bratislava Faryn Suspension motoline

Partneri

Bighusky

Posledné príspevky v diskusií