www.advRiders.sk – dobrodružstvo v jednej stope

Registrácia

Prihlásenie:

Tuniská týždňovka I.

autor: Haro007, 13. 11. 2014, Diskusia k článku (počet reakcií: 1) Tuniská týždňovka I.

Tak sme sa znovu vybrali do Afriky. Tentoraz Karči, Jirko a ja – Mahátmá Haro. S Jirkom padla dohoda o účasti v priebehu niekoľkých minút v Piliščéve po preteku. S Karolom som dohodnutý stále a používam ho ako neutíchajúci zdroj prúserov a srandy.

Všetko od začiatku išlo podozrivo dobre. Stíham dokonca aj pracovné povinnosti. Stretnutie a balenie na počudovanie máme časovo pod kontrolou, vyrážame v predstihu do Janova na trajekt. Napriek noci, hmle a častým rýchlostným obmedzeniam vystanú dve hodiny na prehliadku starého mesta a prístavu. Historická galéra parkujúca na vode je v skutočnosti iba filmová kulisa a ponorka zase nemá otvorené. Síce neskôr odstraňujú zábrany, no čas a nekresťanské vstupné hovoria nie. S nastupujúcim poludním teplota dosahuje hodnoty typické pre tieto zemepisné šírky, čiže nám je teplo nahovado a domácim prestala byť zima. So stúpajúcou ortuťou vyliezajú aj húfy černochov vo vetrovkách. Čierna mrákava nakoniec úplne obsadí promenádne móla a všetci iba otravujú a núkajú na predaj nepotrebné serepetičky. Podľa euroúradníkov demografická záchrana Starého kontinentu, podľa mňa parazitujúca masa urýchľujúca jeho kolaps.

foto 008

Čeknutie, pasová kontrola, nalodenie a plavba sú ako z rozprávky. Dokonca parkujeme blízko výjazdovej rampy, čo je zárukou predných miest v rade pri vybavovaní v Tunisku. Čím je všetko ideálnejšie, tým som nervóznejší. Jednak som na problémy zvyknutý a okrem toho ak nie sú na začiatku výpravy, budú na jej konci. Trajekt Splendid doplával do Afriky podľa plánu, ešte za svetla máme šancu vyraziť na Saharu na juh. V podpalubí parkuje pred nami auto bez majiteľa a vzadu Arab, ktorý nechce cúvnuť. Nakoniec všetci vyšli von z lode, iba my čakáme ako blbci na zázrak. Nakoniec ku koncu prichádza zmätkujúci Francúz a odíde na aute spred nás. Vtedy Karol otočí kľúčikom v zapaľovaní, aby zistil že chladnička nám zožrala v priebehu plavby akumulátor. Míňajú nás posledné dve autá Talianov, jedno z nich pomáha cez káble a dodávka naskočí. Pozícia na úplnom konci radu je neradostná, ale pre nás typická.

foto 018

Prvým problémom na colnici je nesprávne vypísaný údaj v Karčiho víze. 20 € to rieši a úradník šťastím vyvoláva Allahovo meno. Omyly kolegov Tunisania dokážu bravúrne speňažiť. Potom nasleduje kolotoč razítok, známok, zmätkov, návratov k tým istým okienkam aby pri poslednej celkovej kontrole vojaci zistili chýbajúci malinkatý odtlačok pečiatky na mojom nepodstatnom papieriku. Znovu obieham celý terminál, v jednej kutici nachádzam previnilca. Ten buchne štempel a v tej chvíli mu šéf strelí facku.

Konečne máme lajstrá v poriadku, ešte Karol pri cúvaní narazí do oceľového stĺpa a jacháme z mesta von. Za päť rokov pribudlo množstvo nových áut, niekoľko budov a veľa skútrov a motoriek. Bordelu je stále rovnako a rovnako smrdí. Najväčší čávovci jazdia na superšportoch po diaľnici po zadnom kolese. Majú aj spolujazdcov, no prilby žiadne. Onedlho ich predbiehame, pretože v mikinách im je v nastávajúcej noci zima a oni ubrali plyn.

Tuniská mapa routuje spoľahlivo, no nerozlišuje jednotlivé kategórie ciest a v tme po opustení diaľnice spôsobuje zopár dramatických okamihov. Hlavne nechcená skratka cez hory okolo Matmaty mala skôr určenie pre endurá. Odmenu priniesol pohľad na párik púštnych líšok, uprene hľadiacich do reflektorov zo vzdialenosti niekoľkých metrov. Pobiede trafíme na hlavnú cestu a odtiaľ už poznám trasu naspamäť. O jednej ráno parkujeme na ploche pri termálnom jazierku.

IMG_1837

Oáza Ksar Ghilane je ideálnym miestom na krátku návštevu Sahary. Máme totiž iba týždeň času. Ostrov zelene je z veľkej časti obklopený dunami, má výdatný termálny prameň a vo všetkých historických obdobiach sa oň viedli tuhé boje. Relatívne jednoduchý prístup urobili z oázy vyhľadávanú destináciu pre turistov, motorkárov a offrovďákov. Je dôverne známa aj Števovi Svitkovi a Ivanovi Jakešovi.

Ráno dojednávam ubytovanie v berberskom stane. Zdvihli cenu na dvojnásobok, no po krátkom jednaní je v poriadku. K dispozícii je okrem stanu aj wc, sprcha, umyváreň. Všetko v africkom stave. Z každého kohútika tečie teplá minerálka. Potrebujeme iba vymeniť zadnú pneumatiku na Karčiho KTM a budeme nachystaní vyraziť. No oska nejde vytiahnuť, vyklepať ani vymlátiť. Vrak opäť aj s majiteľom nesklamali. Po dvoch hodinách márnych pokusov sadáme s Jirkom na motorky a odchádzame.

Jirko je vyšportovaný a pokojný štyridsiatnik na vzorne pripravenej 690-ke, jazdiaci po prvý raz v púšti. Ale rýchlo pochopil jej zákonitosti a krížom cez púšť, po malých dunkách, pomedzi trsy ťavej trávy a kamene smerujeme na východ. Potom pretneme asfaltku a po šotolinovom vypaľováku 12 kilometrov letíme ku Café Loutid na mentolový čaj. Mladík si ma po piatich rokom pamätá a neomylne mi ukazuje na dávno zabudnutý podpis na papieriku na stene medzi stovkami iných. Neuveriteľné.

foto 050

Po návrate do oázy vidíme Karola s oskou v ruke. Jednoducho sa zapiekla v napínacích hliníkových dielcoch a preto nešla vybrať. Berieme koleso na prezúvačku a pokúšame sa narvať nový mius do S12-ky. Samozrejme to nejde, pretože mius s označením „Desert“ sa dá obuť iba na „Desert“ pneumatiku. Nakoniec použijeme Jirkovu pneumatiku aj s miusom z náhradnej sady kolies. Slnko padá k obzoru a súrim kamoša k výjazdu. Zajtra ideme do Douz a chcem mať všetko vyskúšané. Aj zasratý vzduchový filter mu kážem ignorovať, večer bude času dosť. 525-ka naskočí, silne dymí, ale ide. Prejdeme nádhernou dunovou cestou k zrúcanine historickej pevnosti za oázou, tam otáčame a ideme skúšať vyššie duny bez vyjazdenej cesty. Po dlhodobom suchu sú úplne sypké, hoci hnusne sypké sú aj bežne. Dva krát mi zmizne predok motorky v nestabilnom podklade a letím cez riadítka. Prekvapujúco zadná guma Sava Rock Rider celkom dobre zaberá na podklade, na ktorý nie je určená. Padajú aj chalani a nakoniec nejako dlho čakám. Jazdím totiž ako prvý.

Po problematickej otočke nachádzam Karčiho s nefunkčnou motorkou. Nič nepomáha, motor proste zdochol. No kua, slnko tesne nad obzorom, my v prachových dunách asi tri kilometre od oázy. Rýchlo preletím kritický úsek a pri zrúcanine pevnosti poprosím miestneho sprievodcu na štvorkolke o pomoc. No ani cez jeho štartovacie káble 525-ka nenaskočí. Miestňák odbehne zaniesť turistov do oázy, ja idem variť a prípadne zorganizovať ďalšiu pomoc. Za tmy nakoniec prinesú najprv motorku a potom aj majiteľa. Sfunkčnenie je bezúspešné, napriek tomu že iskru hádže a benzín ide.

IMG_1835

Ráno pokusy o naštartovanie pokračujú, dolujeme piesok z motora a zisťujeme pokles kompresie. S Jirkom viac nečakáme a na motorkách ideme do Douz. Táto cesta je tuniskou klasikou a vedie po dunách, šotolinách, kameňoch a po slanej hline. Nádherné scenérie sa striedajú do okamihu, kedy GPS vyhodnocuje cestu inak ako sa bežne jazdí a my prekonávame pekelné dunové pole po stopách niekoľkých džípov. Potom stopy miznú a musíme riešiť ako ďalej. Návrat v protismere prevejov je v takomto piesku nemožný. Po určení smeru sa prebíjame v poludňajšej páľave späť k zjazdnej piste. Hodina a pol pieskového očistca končí pri šotolinovej ceste, vedúcej popred oplotenú rezerváciu Djebil, kde chovajú vzácne antilopy. Jediný problém je v tom, že sme za plotom a nie pred ním. Nejako duny pochovali oplotenie v piesku a my pozeráme ako puci na cestu za ohradou. Ale zrejme tento problém už niekto riešil, lebo zakrátko nájdeme dieru a ňou vychádzame. Po pár kilometroch lejeme do hrdiel chladená kolu v Café Djebil a pokračujeme nekonečnou vypaľovačkou do Douz.

foto 026

Po prejdení celým mestom čapujeme plné nádrže lacným benzínom. Toto kvalitné africké palivo bez pridrbaných bioetanolov a podobných srákot stojí v prepočte iba okolo 60 centov a motorky ho milujú.

Nasledujúce riadky som už niekde čítal, no príhoda sa stala aj mne. Počas nalievania vody do camelbaku v bunde vybehli chlapi z pumpy a s krikom upozorňujú, že nie je dobrým nápadom nalievať pitivo do oblečenia. Po názornej ukážke ako všetko funguje sú spokojní a prekvapení zároveň. Návrat prebieha už bez hroznej dunovej vsuvky a po zjazdných terénoch a dunách sme okolo štvrtej popoludní „doma“.

foto 032

Karol počas našej neprítomnosti nezaháľal a hľadal riešenie. Stretol Nemca na dakarskej Tatrovke, upravenej pre vozenie turistov. Má ich vraj päť a jednu kamošovi núka na predaj. Jazdil niekoľko ročníkov Dakaru na motorke BMW a zrejme vie o poruchách v púštnom prostredí mnoho. Ihneď po opise problému tipuje na zapečené krúžky v pieste vplyvom nečistôt. Ono Karol stihol pred odchodom motorku aj trochu utopiť a spolu s pieskom Sahary vypadá byť príčina poruchy logická. Rakúšan radí naliať Coca Colu cez sviečkový otvor do motora, potom motorku ťahať na lane nech motor zúrivo točí a to všetko niekoľko krát opakovať. V prípade šťastia to pomôže. My šťastie nemáme a motorku už neriešime. Dávam nešťastnému Karčimu môj stroj nech aspoň trochu pojazdí. Večer klasika: varenie, kúpanie v jazierku, údržba techniky a popíjanie.

IMG_1864

Ďalší deň trénujeme iba duny. Hneď za pevnosťou to strihneme s Jirkom do prekliatych mäkkých príšer z piesku. Tri krát v nich hľadáme zjazdné miesto a rovnaký počet krát s problémami z nich vyjdeme. Duny sú po dlhom a suchom lete extrémne suché a jednoducho nejdú jazdiť. Musíme hľadať záchranu na skalných vyvýšeninách a tam hľadať únikové trasy. Po márnom a ťažkom boji sme radi, že sa podaril návrat a ideme si chuť napraviť cestou do Loutidu. 70 kilometrov malých dún a vypaľovákov nám spraví náladu. Mladík z café predpovedá dážď, no nevie posúdiť jeho intenzitu. K večeru opäť Karol, tentoraz spolu s Jirkom, jazdí duny v okolí oázy a vytešuje sa. Ja ako vždy varím výdatnú večeru a držím morálku na vysokej úrovni. Lebo chlapov bez báb udrží na uzde iba dostatok žrádla, pijatiky a motorkovania! A pevná ruka k tomu.

foto 029

foto 039

Text: Haro, foto: Haro, Jirko

Sponzori

Mitas FOX RACING KTM Bratislava Faryn Suspension motoline

Partneri

Bighusky

Posledné príspevky v diskusií