SERRES RALLY 2019 – rozhovory
autor: Haro007, 6. 9. 2019, Diskusia k článku (počet reakcií: 0)
Pre priblíženie atmosféry pretekov nie je nič lepšie, ako osobné svedectvo účastníkov. Prinášam preto rozhovory s niektorými z nich.
#311 Maťo Benko, KTM 450 Rally Replica
Maťo Benko sa postupne v priebehu niekoľkých rokov vypracoval do slovenskej rally špičky a svojimi početnými účasťami na všemožných navigačných súťažiach to dokazuje. Hoci sú rôzne preteky vlastne prípravou k vrcholu sezóny na prelome rokov (Africa Eco Race ako vždy), berie ich vždy vážne so snahou o dobrý výsledok.
„Serres Rally sa dostala v ročníku 2019 na križovatku svojho jestvovania. Organizátori začali viac preferovať názov GREECE, pretože sa postupne jazdenie presúva z okolia mesta Serres do blízkosti mesta Veria. Súťaž si zachovala základný formát 7 súťažných dní, no vypadla maratónska etapa a zachádzka do Bulharska. Prvé 3 dni bol bivak v Serres a zostávajúce 4 dni vo Verii. Auto presúvali mechanici Peťo Rečičár a Jožko Kolenič.
V tomto ročníku sme so Števom sedlali ťažšie a menej obratné dakarské špeciály. Jednak sme ich chceli prevetrať v rámci prípravy, zároveň nám odpadli starosti s chystaním a prispôsobovaním bežných endúr na rally podmienky. Okrem toho mala byť posledná extrémna etapa mierne jednoduchšia čo sa obtiažnosti terénov týka, tak sme smelo štartovali na dakarkách.
Rally samotná bola krásna, tak ako vždy. Viedla po gréckych horách, väčšinou vo vysokých nadmorských výškach a často po hrebeňoch s krásnymi výhľadmi. Prvá časť v okolí Serres viedla po rozbitých cestách, zničených mnohoročným pretekaním. V druhej polovici nás čakali menej rozbité cesty, čí stúpla aj bezpečnosť. Napriek tomu padol rekord v úrazoch: minimálne 20 pretekárov si zlomilo ruku, nohu, kľúčnu kosť, zápästie…..prípadne 6. krčný stavec, ako Američam Skyler. Proste nestačil zaregistrovať veľkú dieru na trase a bolo vymaľované (našťastie bez následkov a operácie). Ku koncu rally sa bivak belel od sadry, ktorú mali zranení účastníci na všemožných častiach tela.
Dôvod tohto stavu bol prozaický: sucho. Aj na grécke pomery príliš dlho nepršalo a vládli vážne horúčavy. K tomu absencia vetra. Prach zvírený motorkami stál nehybne vo vzduchu a z predbiehania bola razom lotéria s neistým koncom. Na zlú viditeľnosť doplatil Vlado Preis, stratil v kúdoloch prachu na okamih orientáciu a zletel do rokliny 30m dolu, odkiaľ sa nedokázal vrátiť na trať. Pri 37°C závodenie nejde od ruky, no podmienky mali všetci rovnaké a tak sme sa trápili.
Hneď 1. krátka etapa nás zaviedla do výšky 2.000mnm, kde po hrebeňoch viedli trasy často na azimut po panenskom svahu s balvanmi v suchom poraste. Doplatil na to Štefan Svitko, štartujúci ako prvý. Musel sa sám trápiť na začiatku a hľadať komplikovanú trasu, preto skončil až za mnou. Samozrejme sa to už viacej v priebehu rally neopakovalo a Števo všetkým nakladal riadne minúty v každej časovke. Bolo to až na počudovanie, pretože konkurencia oproti predošlým ročníkom vzrástla, objavilo sa veľa bývalých továrenský jazdcov.
V takomto prostredí som ťahal za plyn uvážene, dobre navigoval a postupne stúpal poradím. Lebo Taliani, Francúzi a iní južani padali, rozbíjali seba aj motorky a tiež blúdili. Roadbooky nemali tú presnosť ako v minulosti, nové trasy obsahovali občas chyby. Tie plynuli z faktu, že navigácia bola z väčšej časti pripravovaná cez GPS hlavne v nový lokalitách. Okrem toho nedobre fungovali Trackery, určené na lokalizáciu jazdcov. Nepridalo nám to na pokoji, pretože v prípade zranenia nás podľa údajov prístroja hľadá záchranka. Napriek tomu mala súťaž profesionálny punc.
Dakarské špeciály prinášajú okrem nevýhod aj benefity. Napríklad v podobe veľkých nádrží, ktoré bez problémov stačili na celú časovku. Pretože etapy nemali neutralizácie, pretekári s malými nádržami museli 2 až 3-krát v priebehu etapy čerpať a to im komplikovalo preteky a uberalo z času. Jazdenie po hrebeňoch malo čaro, tiež trasa vedúca popod lanovku v miestnom lyžiarskom (!!!) stredisku. Vysoké hory priniesli aj častú jazdu v lesoch. Spomeniem aj Rusku Jekaterina Zadanovú. Malá a štíhla športovkyňa jazdila nádherne, technicky čisto a rýchlo.
Po dohode so Števom bola toto naša posledná súťaž pre Dakarom, resp. Eco Race. Čaká nás sústredenie v Maroku, ladenie formy na pieskoch Záhoria a na domácich motokrosových tratiach. A potom, samozrejme, Afrika! Ale to bude úplne o inom!!!“
#47 Vlado Oboňa KTM EXC 500
Vlado v posledných rokoch zľavil pre pracovné povinnosti z pretekania, ale na kultovú Serres Rally si našťastie čas nájde pravidelne.
„ Na rally sme so Števom vyrazili v karavanoch aj s rodinami v predstihu niekoľkých dní, aby si manželky a deti užili more a pláže. To prinieslo do bivaku inú atmosféru ako po minulé roky.
Do Grécka som si priniesol novú KTM EXC 500, samozrejme upravenú. Pribudol kokpit na navigáciu, veľká nádrž, nové pruženie WP vpredu a Trax vzadu. Úpravy mi zobrali aj to málo z voľného času ktorý mám, a tak som sa nestíhal jazdecky pripraviť takmer vôbec. Aj preto padlo vnútorné rozhodnutie jazdiť hlavou a nie ako blázon.
Dá sa povedať, že prvé 3 etapy som si oživoval jazdecké návyky, ale aj potom som príliš negazoval. Preto som neblúdil, mal čas na pozretie krásnych výhľadov a na užívanie si jazdy. Ako po iné roky, zase sme sa doťahovali s Janom Zaťkom. Ten ja napriek veku stále rýchlejším pretekárom ako ja, no zbrklejšie naviguje. Preto sa naše pozície vo výsledovke menili po každej etape a musí povedať, že nás to bavilo.
Okrem toho sa prášilo a pribudla konkurencia. To prinášalo rivalitu, kolízia a pomerne veľký odpad jazdcov. Taliani, Francúzi a Španieli ukázali síce veľa nových tvárí, no následne tiež mnoho pádov a zranení. Preto sme s Janom pomaly stúpali poradím vyššie a vyššie.
Krásne horské trate ma uchvátili. Trasy často viedli po vysokých trávnatých holiach, bežne dosahujúcich výšku Chopku. Príznačná v tomto smere bola 4. etapa s navigáciou na azimuty, s hľadaním kozích chodníkov a s triafaním balvanov vo vysokej uschnutej tráve. A v 6. etape sme jazdili pod lanovkou lyžiarskeho strediska.
V polovici rally premiestnili manželky karavany do novej destinácie, vybrali v bivaku super miesto a my sme sa tam dostali v rámci dlhej etapy. Rodinná atmosféra, nové neopozerané trate a organizácia na úrovni ma opäť po roku vtiahli do rally života. Grécko a Balkán všeobecne sú zasľúbené kúty Európy na tento druh športu. Nik nás neotravoval, neprotestoval a ani nerobil prieky. Všetko bolo tak ako malo byť a dúfam, že aj o rok bude znovu.“
Text: Haro, foto: Serres Rally
