Rýchlo do Afriky? II.
autor: Haro007, 21. 7. 2015, Diskusia k článku (počet reakcií: 0)
Alžírsko
Momentálne najväčšia krajina Afriky s rozlohou 2.400.000 km2 je takmer 50x väčšia ako Slovensko. Búrlivé staré aj nové dejiny ju odsúdili nestabilnú prítomnosť. Krajina relatívne normálne funguje, no bezpečnostné zložky nie sú schopné účinne kontrolovať situáciu v obrovskom štáte.
Krajinná rôznorodosť a divokosť neumožňuje pacifikovať množstvo rozhádaných a rozbojovaných klanov a kmeňov. Spor vláda kontra islamistické hnutia priniesol nie tak dávno 100.000 mŕtvych. Momentálne je situácia na miestne pomery normálna. Čiže nestabilná, vyslovene nepriateľská a nebezpečná pre cudzincov. ISIS je na vzostupe a to nič dobré neveští.
Všetko proti má aj pre. Vypadá nehodnoverne, že ústava zakazuje islamistické politické strany. Naozaj. To prinieslo v súčasnosti jednu výhodu: nekonečná krajina funguje ako filter pre bojovníkov ISIS. Miestny režim jednoducho postrieľa všetko, čo je iné. Preto malé hnutia a bandy existujú, no reálne organizácie so silou ovplyvniť dianie v regióne stálym terorom, prípadne vojenskou silou, nejestvujú. Paradoxne teda Alžírsko otravuje okolité štáty nájazdmi malých skupín zbojníkov, ale zároveň zabraňuje prieniku kalifátu z Blízkeho východu smerom na západ. Štát ako celok je síce pre nás vo vnútri nebezpečný, ale inak stabilný, mierne chaotický a nemilosrdný zároveň.
Škoda. Veď Alžírsko je nádhernou púštnou krajinou s horami, dunami, s prehistorickými pamiatkami. Zriedkavé fotky krajiny doslova vyrážajú dych. Je nevyčerpateľným zdrojom krás, bez akejkoľvek možnosti ich niekedy uvidieť naživo. Jeden z mála, kto krajinu dokázal s rizikom navštíviť bol Beba. Na jedného turistu pripadali traja vojaci minimálne. Aj tak na poslednú chvíľu stihli vyniesť podozrivý balík z hotela a vybuchol až kúsok za ním. Zanechal kráter ako sviňa.
Aj Dakar, pokiaľ križoval Afriku, musel opustiť pôvodnú typickú trasu krížom cez Alžírsko na juh do srdca Sahary. Práve pre Alžírsko. Zlaté časy rally sa už nikdy nevrátia, tiež cestovanie tu zomrelo úplne. Bez možnosti nápravy, musím smutne konštatovať. Pohorie Akkakus a Tassili naživo neuvidím.
Maroko
Najstabilnejšia krajina severu, možno aj celého kontinentu. Má v podstate mnohonásobné šťastie. Nedisponuje výraznými zásobami ropy. Je najväčším producentom hašišu na svete. Pozostáva z národnostne dosť jednoliateho obyvateľstva. A hlavne, vládne mu osvietený kráľ.
Jeho výsosť Mohamed VI. je priamym potomkom proroka Mohameda a tým pádom predstavuje vzor sunnitského chápania islamu. Totiž štátne náboženstvo a vláda sú vlastne totožné. Tým je momentálne Maroko značne chránené pred sunnitským Islamským štátom, hoci nejaké atentátiky tajné služby stihli prekaziť. Kráľ dokonca elegantne prežil revolučnú vlnu spred pár rokov na severe Afriky. Urobil mnoho demokratizačných úľav, všetko v rozumnej miere. Tvrdá ruka našťastie zostala, čo krajinu jednoznačne uchránilo pred chaosom. Allah je veľký!
Dlhá hranica s Alžírskom je nekonečným zdrojom potiaží. Armáda má pozdĺž čiary sústavu kontrolných bodov. Stále posádky, od veľkých po malinkaté, zabezpečujú stále hliadkovanie. Sieť opustených obsadzujú pružne podľa potreby, teda ak to u susedov zase vrie. Majú dobrý systém velenia a armádu stále modernizujú. Vedia o dianí v púšti a cielene všetko monitorujú. A sú citlivý na obraz krajiny vo svete. Preto tvrdo zasahujú voči všetkému, čo imidž znehodnocuje. K cudzincom zaujímajú silové bezpečnostné zložky zhovievavý postoj. To si mnohí Európania zle vysvetľujú a stvárajú neprístojnosti. Lenže Maroko je v podstate silný policajný štát a nenechá sa nasierať. Milota mizne pri prúseri, nastupuje tvrdosť a neúprosnosť.
Ako som písal o Alžírsku, prechod veľkých skupín ozbrojencov do Maroka nehrozí. Radikáli môžu rozsievať strach ojedinelými útokmi, kde zviditeľnia svoje zvrátené ciele, nič viac. Barometer stability predstavujú ceny. Pred mesiacmi, ešte na jar, pokiaľ sa dalo cestovať aj do Tuniska, pred rokmi aj do Líbye a Egyptu, mali usporiadatelia veľkých rally široké mantinely v dojednávaní priaznivých cien a výhod. Dnes nie. Prešibaní Arabi predávajú bezpečnosť pri honbe belochov za dobrodružstvom a ryžujú. Na druhej strane našťastie, pretože Maroko je perlou Afriky.
Atlas so stálou snehovou pokrývkou, slané jazerá, zelený sever, krásne duny, suché kaňony…to všetko nájdete v jednej krajine. Malebnosť a rôzne klimatické pásma ponúkajú nekonečno možností pre cestovanie aj pretekanie. Momentálne je situácia stále stabilná, dokonca aj pozdĺž alžírskych hraníc je iba o niečo viac vojenských hliadok ako zvyčajne. Mnohé s optikou pre nočné videnie a s ostreľovačmi. Dúfam, že pozerajú stále a ostražito. Takže cestovať sa dá aj individuálne, iba treba trochu viac ako inokedy poslúchať pokyny policajtov a vojakov.
Západná Sahara
Je síce súčasťou Maroka, no nie vždy tomu tak bolo. Zároveň predstavuje krajina odlišnú časť Sahary. Západná Sahara prešla vlastným historickým vývojom, po skončení klasickej kolonizácie mala málo síl na samostatné jestvovanie. Tak začalo súperenie o obsadenie rozľahlej púštnej placky s významnými zásobami fosfátov. Preteky vyhralo Maroko a v roku 1975 anektovalo sporné územie. Odvtedy sa so susedmi neznášajú. Dokonca tak, do Alžírska nie je oficiálny hraničný priechod a do Mauretánie jeden, poriadne zamínovaný.
Onedlho vzniklo Polisario, hnutie bojujúce za nezávislosť. Centrálna vláda dala zamínovať stovky kilometrov hraníc, potom aj oblasti s rebelmi a bojovníkov strieľali ako zajace. Po čase prestali vzbúrencov zo Západu zásobovať zbraňami, zrejme im začala vyhovovať iná politika.
Dnes je pobrežie silne strážené armádou, vojakov všemožne zvýhodňujú a lákajú k službe, kde nie je nič. Iba piesok, rovina, nádherné kaňony a míny. Asi 2/3 územia sú bezpečné pred organizovanými nájazdníkmi, voči bežným lupičom sa dosť účinne stále bojuje.
Pobrežie je nekonečné, jednotvárne, s opusteným plážami a s útesmi. O Plage Banche, Modrej pláži, asi počul každý. Vnútrozemie poskytuje k jazdeniu nádherné obrovské kaňony s piesčitým dnom, prípadne pláne na plný plyn. Niektoré úseky sme jazdili na IR 2013 na 6 plný plyn, koľko to v dokonale rovnom piesku vytiahlo.
Takže bezpečnosť má Západná Sahara prijateľnú, dá sa cestovať bez nejakých komplikácií dodnes aj mimo asfalt. Vzhľadom k nedávnej minulosti však nutno myslieť ostražitejšie ako v Maroku a poctivo počúvať pokyny súdruhov v uniformách, aj štramákov v bezchybných oblekoch. Lebo tajní všade na svete chodia vyparádení v kvádre, v rámci nenápadnosti aj v púšti.
Mauretánia
Kapitola sama o sebe, krajina kontrastov. Jeden z najchudobnejších štátov sveta v hodnotení príjmu na obyvateľa, napriek tomu bezpečný. Ako je to možné?
V Mauretánii vládne jeden rozvetvený rodinný klan. Dovoľuje zahraničným spoločnostiam pľundrovať nerastné bohatstvo krajiny, a že ho nie je málo. Kapitalisti odvádzajú z lupu spravodlivý desiatok priamo do vrecák klanu a krajine zostane prd. A tradície.
Samozrejme vládnuca garnitúra má dve typické opory tohto regiónu: islam a armádu s políciou. Islam v spojení so silne zakorenenými tradíciami vylučuje akúkoľvek rebéliu v rodoch, armáda iba napomáha a prípadne hrozí. Preto v posledných mnoho premnoho rokov v Mauretánii nikoho neuniesli fanatici, alebo nezavraždili džihádisti. Na pohľad čudné, ale je to proste tak. Vládcovia potrebujú na prevádzkovanie remesla stabilitu.
Po udalostiach zo susedného Mali, kedy Tuarégovia vyhlásili vlastný štát, sa obe strany poučili. Kapitalisti aj miestne špičky. Tí prví najprv poslali Cudzineckú légiu a Tuarégov plošne vystrieľali. Tí druhí posilnili armádu a dovolili vybudovať v krajine dve základne. Americkú a francúzsku. A poznáte to, zahraničná pomoc kam príde, tam aj zostane. Okolo 2.000 vojakov stále pomáha v utužovaní mieru v oblasti, podporeného vývozom všetkého potrebného pre západný svet. Výzbroj tvorená bojovými vrtuľníkmi predstavuje mobilnú silu na zastrašenie a potlačenie kohokoľvek. Drony tomu iba napomáhajú.
Kto má odvahu, žalúdok a čas, môže vyraziť. Tuhé pravidlá islamu a iné srandy pripravia tak iné podmienky, že spolu s malebnou krajinou centrálnej časti štátu na zážitky nadosmrti nezabudnete. Zatiaľ sa cestovať dá, choďte.
Senegal
Hoci sa netýka priamo opisovaného regiónu, býva častým cieľom návštevníkov motorkách. Prejdú komplikovanou hranicou na juh a zrazu vidia veselý svet černochov, plný pestrosti a bezstarostnosti. Isam majú, lebo niečo mať musia.
Krajina netrpí terorizmom, únosmi, ani prehnanou kriminalitou. Ale pozor: černosi nie sú Arabi a príbuzné plemená. Zmes hravosti, ľahkovážnosti, absencie zdravého rozumu pri riešení konfliktov a zakoreneného rasizmu voči belochom dokážu zavariť zničoho nič. Proste v púšti cítite rozdielnosť kultúr, pováh a náboženstva, prípadne hodnôt. Na savanách Senegalu cítiť aj rasovú rozdielnosť, tak pozor. Okrem toho, belosi stále predstavujú koloniálny útlak a otroctvo, hoci otrokov lovili takmer výhradne Arabi a predávali ich ďalej. Pokiaľ cestovateľ nezrazí kravu, decko, či policajta, môže počítať s bezpečnosťou a s priateľským prístupom. Pozor na bežných zlodejov a ojebávačov, majú ich mraky. Takže zatiaľ cestovať.
