Romania Motoride BAJA 2011 – po preteku

autor: Haro007, 22. 1. 2012, Diskusia k článku (počet reakcií: 0)

Prelomový pretek sa skončil, nastal čas obzretia nazad a zhodnotenia podujatia. Spokojné ohlasy pretekárov sú nám známe, priaznivo dopadlo prakticky všetko. Aké boli pohnútky pri tvorení a riadení preteku sa dočítate v článku.

Vznik

Keď som sa prvý raz vozil v kľude po trasách Dakar Europe (rok po preteku), hneď mi začal v hlave bežať film s predstavou vlastného preteku. Všetko sa ukazovalo v dobrom svetle: terény, bezproblémová (alebo skôr absentujúca) legislatíva, ubytovacie zariadenie, dostupnosť aj ústretovosť Rumunov. Chýbalo jediné – dôvod.  V rokoch 2009 a 2010 usporiadal Awia dve neskutočne dobré rally na Slovensku, jazdené v Levočských vrchoch. Vtedy nám ešte v hlavách nedarilo pospájať logické súvislosti: vydrancované porasty – vojenské lesy – ich návrat urbariátu. Ale časovaná bomba tikala a pri výbuchu zmietla aj Awiove snahy o pokračovanie vydareného podujatia. Náhrada sa u nás nedala nájsť a pripraviť itinerárovú klasickú rally s povoleniami trvá v lepšom prípade týždne.
Rozmrzenie z patovej situácie bolo veľké a je osobne som nenachádzal pokoj v motorkárskej duši. Preto tesne pred výjazdom do Rumunska v strede leta 2011 volám Awiovi, aby vybehol za nami a že mu všetko ukážem. Kostru preteku som mal už vymyslenú a tiež základnú trasu (v preteku sa menila minimálne). Za dva dni sme pojazdili potrebné, schválili predstavy a niečo popili. Sám Awia bol prekvapený, že aké terény a cesty bez dedín sa nachádzajú kúsok za hranicami. Pasujúc sa do úlohy miestneho znalca som presne namotal trať, dohodol ubytovanie, napísal článok, zhotovil mapy a zjednodušené itíky. V tom čase Robo Száz s jeho X-FUN MOTO ponúkol servis a dokonca cez neho sme dotiahli aj záchranárov. Zároveň z tohto zdroja pochádzala aj štvorkolka so šoférom.
Na Motoride som hodil registráciu a časomieru. A sponzorov. Na pohľad málo, v skutočnosti dosť. Hlavne časomiera dopadla výborne a okrem spravodlivosti priniesla aj rozmer úspory času organizátorov. Denné vyhodnocovanie po kategóriách malo čaro a úspech, o sponzoroch ani nehovorím.

Trať

Jazdenie po trati bola zábavka v 2009-tom, keď neprebiehala intenzívna ťažba dreva. Vtedy boli cesty náááádherné šotolinové, priam ukážkové. Ale ekonomika nepustí a nákladiaky postupne devastujú všetky dostupné vozovky. Treba uznať že na rozdiel od našich hlupákov Rumuni nebudujú všade zvážnice s parametrami diaľnice a netvária sa pri tom ako ochrancovia všetkého života na Zemi.
Ako sa zhoršoval stav ciest a pribúdalo nákladiakov, tak rýchlo pribúdali vrásky na mojom čele. Nevedel som odhadnúť mieru namáhavosti a nebezpečnosti trasy hlavne pre menej skúsených jazdcov. Nakoniec prax ukázala, že sa zrakvili tí lepší, pretože viac ťahali za plyn.
Pre prehľadnosť som značil trate farebnými stužkami, aby bola úplne jasná aj pri rýchlej jazde. Skutočne som nerátal so strhaním značenia. Dva dni pred pretekom jazdím po lesoch a upevňujem fólie po stromoch a skalách. Druhý deň spolu s Mišom na štvorkolke. Paradoxne na miestach kde do rána značenie zmizlo sme si dali úplne najviac námahy.

Pretek

Pretekári dali na väčšinu otázok odpovede samotným jazdením. Okruhy sa ukázali ako náročnejšie než sme predpokladali a nákladiaky vypreparovali z podložia množstvo nepríjemných skál. Tie sa stali príčinou väčšiny vážnejších havárií. Už prvé tri okruhy a úbohých 45km nás potrápili a ukázali, že druhý deň bude veselo. No prekvapenie prišlo z inej strany. Pohybujúc sa na čele (štartoval som tretí) zisťujem na sérii kľúčových križovatiek strhanie farebného značenia. Idem celý úsek až po Dumitru, kde značenia ostalo. Potom otáčam  jazdcom naproti aby neblúdili. Ale stretávam Jaštericu a ten bol dôkazom, že sa trafiť dá. Preto sa vraciam na kontrolný bod, beriem pásku a v druhom kole doznačujem cesty. Za to mám odrátané z celkového času niekoľko minút strávených touto činnosťou. Preto sa zrušilo zarátanie prvého žltého okruhu – po doznačení mali driveri s vyššími štartovými číslami lepšie podmienky a neblúdili.
Profil trate umožnili pretekať všetkým kategóriám a hlavne kamenisté pasáže potrápili aj najlepších.

Budúcnosť

Tá sa ukazuje v dvoch alternatívach.
Pokiaľ sa podarí usporiadať plnohodnotnú Baja na Slovensku v piesku, tak asi Rumunský pretek nebude. Táto možnosť stále žije a po Sand Rally 2012 budeme múdrejší.
Pokiaľ sa ale pôjde znova do Rumunska, máme čo vylepšovať. V prvom rade značenie. Určite v prípade baja budem značiť sprejmi priamo na cesty a balvany. Ako podpora bude povinný zjednodušený roadbook so základnými križovatkami a v kombinácii oboch nemôže prísť k omylu a blúdeniu. A pribudne nový výjazd na hrebeň nad Sapantou.
No Awia pripúšťa aj možnosť klasickej rally s roadbookom, pričom by sa obetoval a všetko nachystal. Jazdilo by sa iba podľa itinerára, lokalitu a ubytovanie by sme zachovali – zrejme najsamlepšia možnosť.

Text Haro, foto Odin