Rally Albania 2022 4.-11.6.2022
autor: Haro007, 21. 6. 2022, Diskusia k článku (počet reakcií: 0)
Off jazdenie po Balkáne má svoje špecifiká. Napríklad kamene, kamene a kamene. Ešte červená hlina v prašnej, či blatovej podobe a opäť kamene. Pretože Albánsko na Balkánskom polostrove leží, bol ročník 2022 presne o tomto.
Rozpisovať, ako je táto rally najťažšia v Európe, je zrejme nosením dreva do lesa. Naozaj je. Skôr môžeme debatovať o úrovni organizácie, o aktuálnom počasí, prípadne o trasách. A o partii.
Áno, o tej musí byť reč rovno na začiatku. Jirko „Kalič“ Kalát sa opäť raz podujal na zorganizovanie divokej a mnoho početnej skupiny Čechov, ku ktorej sa, ako vždy, pridalo zopár Slovákov. Spolu 16 (!!!) pretekárov + 10 kusov sprievodu, tvorilo výpravu spoza rieky Moravy. U nich zakotvila trojica našincov. Samozrejme, počtu zodpovedalo aj vybavenie: kamión plný motoriek, 3 ďalšie sprievodné vozidlá, vlastná kuchyňa a mnoho premnoho sudov piva. Forma zastrašovania súperov početnosťou v bivaku sa vyplatila a veľa pódiových umiestnení výpravy naprieč kategóriami je fakt zaujímavý.
Poďme k pretekom. Pôvodne figurovala na súpiske pätica Slovákov, zúčastnili sa iba traja:
- #36 Martin Benko KTM EXC 500
- #145 Ján Zaťko KTM EXC 500
- #151 Igor Gažo KTM EXC 500
Zoznam českej súpisky je dlhší:
Jirko Kalát, Jan Mareš, Václav Solín, Jan Černý, Petr Rott, Michal Školník, Roman Túma, Tomáš Špaček, Pavel Svoboda, Martin Hudeček, Pavel Kunc, Karel Albrecht, Petr Matúš, , Petr Slaný, Jiří Blažek, Jan Michek, Martin Šterba
Rally bola koncipovaná ako klasická roadbooková súťaž, rozdelená na 7 etáp. Bivak putoval po celom Albánsku spolu s pretekármi. Trasa začínala na pobreží v meste Durres, zamierila na sever do Dragobi, odtiaľ po horách cez Podgorac na úplný juh. Tam nasledovala otočka späť na sever do Beratu a do cieľa v Tirane. Zmenou oproti minulosti je pribúdajúci asfalt na presunoch, rastúca infraštruktúra a výstavba rezortov na pobreží.
Prológ, zahájený 4. júna, sa nerátal do výsledkov, iba určil poradie na nasledujúci deň pre štart do 1. etapy. Začínal 20km od bivaku, viedol po výživnom hrebeni a meral zopár kilometrov.
Hneď od počiatku pretekov, trápilo jazdcov nevyspytateľné počasie. Najprv nezvyčajné sucho a teplo spôsobovalo prvé 3 dni vrenie benzínu vo vysokých nadmorských výškach. A potom časté a výdatné dažde menili trasy na more klzkých kameňov, preložených ílovitým blatom a bezodnými mlákami. Všetko spestrovali hlboké brody s mútnou vodou, kde nešlo rozoznať hlbočinu od plytčiny. Nejedna motorka preto skončila utopená.
Úvodná etapa predstavovala riadnu nálož kilometrov, ktorú najlepšie zvládli Taliani. Najrýchlejší Cosetino za 4:34:12, 8. Roman Túma za 4:51:18 a 11. Maťo Benko za 4:58:39. Dlhá a kamenistá, relatívne málo blativá etapa ukázala, čo bude nasledovať: štarty ráno a príchody večer.
Nasledujúca etapa mierila do najvyšších hôr Albánie a mala obsahovať naplánovanú slučku okolo Dragobi. Ale neroztopený sneh v horách a lokálny dážď spôsobili skrátenie časovky, končiacej na akejsi usadlosti. Spoločný návrat hromadným presunom skončil v bivaku a mohli štartovať autá. Časy najrýchlejších boli niečo vyše pol hodiny, čelo opäť vymietli špageťáci, prenasledovaní svorkou Čechov a Slovákmi.
Masakrálna 3. etapa viedla takmer celým Albánskom horami na juh, pričom sa štartovalo skoro ráno a aj najrýchlejší prichádzali do bivaku za súmraku. Striedane starých a nových úsekov po nekonečných šutrových cestách dali zabrať, no zatiaľ milosrdné počasie a jasná navigácia hrali v prospech pretekárov. Jazdcom to trvalo v priemere od 7 do 15 hodín v samotnej časovke!
A nastali dažde. Tie spolu s navigáciou, vyžadujúcou „tvorivý prístup“, strpčovali zvyšné 4 dni všetkým zúčastneným. Roadbook bol síce presný, no v oblastiach s množstvom chodníčkov od pasúceho sa dobytka je obtiažne odbočku usporiadateľom jednoznačne zadefinovať a ešte ťažšie ju podľa opisu v itíku jazdcom identifikovať. Tak sa blúdilo, jazdilo v protismere, padalo, prípadne motorky mizli odplavené v brodoch. Na čele sa hasili navzájom tí istí, prenasledovaní tiež tými istými.
V 5. zúrivo blatovej etape sa na tankovačke minul benzín, preto časť rýchlejších jazdcov zbytočne odpretekala príšerných 80km, zostatok sa po načerpaní z novej cisterny doviezol po asfalte. Vo výsledovke nič nového, naši aj „naši“ sa držali.
6. etapa bola význačná okrem blata aj utopením motorky Kaliča, ktorého strhol mútny prúd a chalanisko len tak tak vyviazol. Lebo motorka ležiaca na chlapovi pod vodou nepredstavuje zrovna najlepšie podmienky na prežitie. Všetko našťastie dobre dopadlo, prichádzajúci Maťo Benko pomohol zachrániť motorku a Kalič usmerňoval s ďalším „utopeným“ krajanom ostatných. Majú zásluhu, že takto neskončilo mnoho iných jazdcov a motoriek.
Epilóg, namotaný okolo Tirany, iba potvrdil náročnosť rally. Napriek ťažkým podmienkam dokončilo až 59 motorkárov zo 63 štartujúcich. Zrejme preto, že súťaží takéhoto rangu sa zúčastňujú skúsení pretekári. Konečné výsledky potvrdili trojicu Talianov Pastori-Cosetino-Brezzi na čele. Zo zranení doliečený Maťo Benko vybojoval výborné 8. miesto celkovo. Nestarnúci 66-ročný Jano Zaťko skončil na 13. mieste celkovo a Igor Gažo na 22. mieste. Češi riadne miešali poradím a 5. až 7. miesto obsadili Túma, Šolín a Školník.
Paráda, všetkým blahoželáme! Rozhovory nasledujú o niekoľko dní.
Text: Haro, foto: Alessio Corradini, Albania Rally, Kalič
