POVRCHY SAHARY I. – piesky a podobné oné

autor: Haro007, 25. 4. 2012, Diskusia k článku (počet reakcií: 2)

Určite mnohí motorkári snívajú o výlete do severnej Afriky na Saharu. Ale cestu podniknú iba niekoľkí ročne. Niekto nemá odvahu, niekto peniaze a niekto dosť informácií a skúseností. Pre uvažujúcich endurákov objasním najprv na akom podklade a ako sa to vlastne po púšti jazdí.

Púšť je priam neuveriteľný kolorit povrchov a ich kombinácií. Materiál, zrnitosť, soľ, vlhkosť, vietor a teplota menia podmienky jazdenia doslova z hodiny na hodinu na jednom a tom istom mieste. Pri pohybe sa treba naučiť rozlišovať správne a hlavne včas, čo motorkára čaká v nasledujúcich okamžikoch a ako správne zareagovať na vzniknutú situáciu.

Pre lepšiu predstavu budem uvádzať aj vhodný typ obutia na motorky 500ccm a viac:

1. Continental TKC 80
2. Mitas E 07
3. Mitas E 09
4. Dunlop D908RR
5. Michelin Desert
6. Michelin S12

Piesok

Je zažitou a naivnou predstavou, že púšť tvoria hlavne piesok naviaty do dún. Blbosť! Piesok tvorí iba 20% Sahary, v čistej forme ešte menej. Základom všetkých púští sveta sú kamene a štrk. Ale piesok je to čo vyhľadávame a milujeme.

V prvom rade treba vedieť, že je úplne iný ako ho poznáme v Európe. Odlišnosť tkvie v jeho pôvode – vznikal zásadne ako produkt vetra obrusujúceho skaly a preto je podstatne jemnejší ako náš záhorácky. A inak sa aj správa pod kolesami.

Pevný piesok

Je vždy peknej farby od žltej cez oranžovú až po hnedo-červenú. Prakticky neobsahuje organické častice, preto sú porasty v ňom zriedkavé. Ukladá sa do vysokých dún so sypným uhlom až 40-42°. Stredy týchto dunových polí majú homogénny piesok bez iných druhov. Ich pevnosť značne kolíše v závislosti od teploty. Čím je vyššia, tým je piesok „tekutejší“. Tiež slnko vysoko na oblohe sťažuje čítanie dún. Preto skúsení púštni vlci dávajú duny najradšej ráno a večer. A staré duny sú pevnejšie ako čerstvé.

Duny sa prekonávajú po náveternej strane a pod plynom. Jeho pridávanie je alfou a omegou jazdy. Rozbiehačka na druhom stupni s prudkým pustením spojky a pridaním gazu je jediný možný spôsob ako sa pohnúť. Pri určitej rýchlosti sa motorka pohybuje po povrchu ako lyžiar po vode. Pri jej znížení sa prepadne pod povrch.

Pred dunou odhadnúť výjazd, odľahčiť predok a tuho točiť pravačkou. Ak teda vyletíte na duhu s hrebeňom, treba čítať ako pokračuje a podľa možnosti pokračovať. Ak sa nedá, nasleduje zjazd.

Zjazd po záveternej prudšej strane má niekoľko možností. Niekedy je strmý, no pevný, bez hrán v tvare kotla. Tam iba mierne ubrať (nie úplne!), preniesť váhu úplne dozadu a dávať pozor na hrby ťavej trávy!!! Malé hrebene prekonať bez ubratia (skôr s pridaním) šikmo na hranu. Veľké hrebene po dlhých výjazdoch vyžadujú skúsenosti. Hore ide jazdec dlho a rýchlo a nevidí presne hranu. Zároveň musí postupovať kolmo na svah, inak skĺzne a zahrabe sa. Preto tam kde tuší vrchol musí ubrať a stočiť motorku mierne šikmo k hrebeňu. Ubratie priskoro prinesie zahrabanie meter pod hrebeňom, to neskoré znamená skok do neznáma. Optimum znamená postáť s predným kolesom za zlomom tak, aby mašina bola naklonená mierne na nos. Vtedy sa ľahko pohnete dolu.

Samotný zjazd v lavíne piesku je krutom sklone a pod plynom. Pre morálne slabých jedincov zrejme muky. Ale inak paráda. Prechod zo sklonu na rovinu je niekedy bez plynulého nájazdu, netreba sa obávať. Riť vysunúť úplne nad zadný blatník a držať mierny plyn.

V tomto piesku sa netvoria koľaje ako ich bežne poznáme. Piesok sa zalieva a vytvára kyprejšiu a nepríjemnejšiu plochu ako pevné okolie. Nemá tendenciu tvoriť bubny a lavóry. Veľmi pomáha tlmič riadenia a silné predlaktia. A zase plyn. Ale pri rovnejšom podklade možno nakladať paľbu cez 160km/h.

Po daždi sú duny pevnejšie, no pozor! Voda sa nedostane vždy do hĺbky a pod tenkou vrstvou mokriny je suché a poddajné podložie. Dosť nepríjemné stavy pri veľkom zaťažení podkladu. Prívalové dažde zmenia piesok na niečo ako tekutá malta v dolinkách a tvrdý betón na hrebeňoch.

Vhodné obutie: 03, 04, 05, 06.

Ťavia tráva

Rastie najčastejšie v pevnom piesku, tak sa na ňu pozrieme. Je to nenáročná rastlina, vytvárajúca koreňovým systémom a nadzemnou časťou pevné hrby v piesku. Veľmi pevné, veľmi strmé a veľmi nebezpečné. To čo vypadá z diaľky ako mierny zelený hrbček je väčšinou až metrový pevný hrb niekedy s takmer kolmými stenami. Odporúčam zásadne obchádzať. Nebezpečenstvo číha najčastejšie po prekonaní hrebeňa duny, keď má jazdec málo času a možností pre správny smer a v zjazde skoro žiadne prostriedky na korekciu smeru. V údoliach medzi dunami číhajúce kvetináče vypadajú zhora milo, no dole sa menia na nepríjemnú realitu.

Preto 3x pozor!!!

Slaný piesok

S rovnakou zrnitosťou ako ten pevný, ale s prímesou soli. Jej kryštáliky rovnomerne obaľujú zrnká horniny a menia jazdné vlastnosti. Soľ je hygroskopická, priťahuje a vstrebáva aj zostatkové množstvá vody a preto sa správa zmes ako blato aj pri krutom suchu. Netreba zabúdať, že sa vyskytuje zásadne v bezodtokových slaných jazerách a na pohľad pevný povrch môže skrývať hlbokú pascu pre motorku.

Tento piesok nevytvára duny, najčastejšie rovnú plochu s malými hrboľmi. Koľaje sú hlbšie a motorka viac pláva. Pozor na veľké rýchlosti, ani vtedy neposkytuje oporu. Naopak, najčastejšie zadné koleso opíše veľký oblúk a nekontrolovane predbehne predné. Dezén zanáša občas statočne, poriadne nedrží vlastne nič. Po slaných mlákach radšej pomalšie, inak môže motorka zhrdzavieť aj v púšti!

Odporúčané obutie: 06.

Prachový piesok

Nemýliť si s feš-fešom. Má hnusný vzhľad aj jazdné vlastnosti. Prevažujúca farba hnedo-biela, niekedy do šeda. Taká deprimujúca múka s veľkým podielom organických častíc. Preto sa borí pod kolesami, je ľahký a práši sa. Zmoknutý vytvorí úplnú sračku. Zriedkavo vytvára veľké duny, tým sa zďaleka vyhnite. Prevažujú malé duny 1-4m vysoké, plochého tvaru s malými hranami. Porast býva malými suchými kriačinami a púštnymi bodliakmi, často znemožňujúcimi dobrú orientáciu. Duny sa tvoria v obdobiach sucha eróziou vetra z vysušeného podkladu spevneného vodou. Tie veľké samozrejme nezanikajú ani po dažďoch. Vietor vypreparuje v podloží nepríjemné jamy s hranami prekryté mäkkými kopcami piesku. Býva aj v slaných panvách a riečiskách v takmer bielej oslepujúcej mutácii.

Jazda v nich je utrpenie. Aj pod plynom sa ťažko zatáča, rozbieha a udržuje rovnováha. Niekoľko súvislých kilometrov stojí veľa síl aj benzínu. Ťažisko je neustále vzadu a pri sebamenšom ubratí má motorka tendenciu postaviť sa na nos.

Druhou alternatívou prachového piesku sú prachové púšte bez dún a dier, rovnomerne porastené malými kríčkovitými rastlinami. Tu sa dá hovoriť o lepšej pevnosti na o menšej rýchlosti. Vegetácia (podobne ako ťavia tráva) si vytvára vlastný hrb a motorkár musí donekonečna kľučkovať pomedzi ne. Časom sa dá nájsť v chaose poriadok a jazdec chytí rytmus. No aj tak je prejazd s veľkou spotrebou paliva a sily. Vzhľadom na neustále venovanie sa terénu tesne pred motorkou je orientácia dosť problematická.

Napoly prachový piesok nájdeme aj na okrajoch dunových polí pevného piesku, niekedy fľaky za hrebeňom čerstvých dún. Majú mierne odlišnú farbu no zúrivo odlišné vlastnosti od okolia. Motorka sa bez akejkoľvek výstrahy zaborí, jazdec letí cez predok a stroj treba vykopať. To platí aj pre ľahké mašiny. Preto je zdolávanie malých dún nepríjemnejšie ako tých obrovských.

Odporúčané obutie: 03, 05, 06.

Feš-feš

Boh ho stvoril asi v sobotu popoludní, keď mal plné zuby roboty. Je to totiž najväčšia zrada na motorkároch spáchaná na púšti.

Býva bielo-hnedý a stelie sa doslova v perinách. Je tak mäkký, že sa pohybujete vždy po podklade bez ohľadu na hĺbku prachu, jednoducho neposkytuje žiadnu oporu pre kolesá. Strašne sa z neho práši, preto je jazda v kolóne nemožná. Po dažďoch ostane pokope v organickej hline, poddajnej a pružiacej pri chôdzi. Po vyparení všetkej vlhkosti sa samovoľne rozpadáva na prach, pri zaťažení automaticky a do plnej hĺbky napriek výraznému obsahu soli. Pre svoju jemnosť nevytvára klasické duny, nevydržali by pohromade.

Na jazdu neexistuje recept, snáď iba pomodliť sa a ťahať za plyn. Príčinou pádu je najčastejšie trafenie pevnej prekážky pod vrstvou prachu. Nedá sa im zabrániť a je to otázka šťastia. Prach sa nevyskytuje bez výstrahy tak ako ostatné povrchy. Predchádzajú mu jemné piesky, slané a hlinité riečiská a podobne. Často tvorí iba niekoľko metrové úseky, občas veľké polia. Ak to terén umožňuje odporúčam obísť, prípadné problémy nestoja za to.

Jemnosť zŕn je nebezpečná aj pre motory v zmysle zanášania sa filtrov, prípadne preniknutie netesnosťami do nich.

Odporúčané obutie: 06.

Foto: internet, Karči, Haro