Pieskový očistec Záhoria – SB´13
autor: Haro007, 20. 4. 2013, Diskusia k článku (počet reakcií: 0)
Dlho predlho trvalo vybavovanie povolení na Sand Baja. Každý majiteľ úradnej pečiatky je neobmedzeným pánom svojho písacieho stola a nemieni sa o túto výsadu s nikým deliť. Výklad zákonov na území od telefónu vpravo po ceruzku vľavo je podriadený iba svojvôli šimla a je úplne iný ako na susednom stole, a iný ako by sa očakávalo. Preto boli stále zmeny za pochodu sprievodným javom Baja aj preteku uskutočneného týždeň predtým. Posledný štempel uzrel svetlo sveta niekoľko hodín pred prvým pretekom. Kolíky a pásky navážané na trať počas veľkonočnej fujavice a večná neistota veľa úsmevov na tvárach usporiadateľov nevyčarili. Napriek tomu dopadlo enduro pre ľahké motorky dobre.
Pôvodný zámer bol využiť presunové trasy endura ako meraný veľký okruh XXL motoriek a pieskovú jamu na enduro test. Radostná predstava trvala do štvrtka. Vtedy sa o predošlom a nastávajúcom preteku dozvedeli aj ostatní, ktorí si nestihli kopnúť do motorkárov a samozrejme nemienili lákavú možnosť premeškať. A tak sa stalo, že sme v piatok o veľký okruh prišli a vytýčenie malého sprevádzalo filmovanie a priamy úradný dozor.
V nanútenom zlom termíne, na oklieštenej a ťažkým strojom nevyhovujúcej trati sme nakoniec spustili preteky pre stratový počet účastníkov. Z úcty k množstvu vlastnej práce, navzdory neprajníkom a pre Vašu radosť. Taká je genéza a také sú pohnútky.
Výsledok poznáte sami. Nádherné rovinky s hlbokým pieskom, s ničím na svete neporovnateľná piesková baňa a nakoniec výjazd z nej. Ak tvrdím že žltý piesok neznesie porovnanie, verte že neklamem. Náročnejší je jedine hlboký feš-feš a duny Mauretánie. Aj skurvene nepríjemné prachové duny Tuniska všeobecne a marocké pri Chegage vypadajú čoby polahoda voči žltej zrade Záhoria. Najazdil som v zime tisíce kilometrov po púšti, ale na toto jazdca nič nepripraví. Motorka výhodná na niektorých úsekoch je hrozná na iných a tak si svoj diel masakru vybrali všetci.
Triedy rozdelené na Race a Turist ukázali opodstatnenie. Hoci Turistov pri prihlasovaní niektorí považovali za čosi podradné, priebeh napovedal o opaku. Organizujem pretekárske rally a preto aj trate sú náročné a pretekárske. Trieda Turist nepredstavuje dehonestujúci šuflík pre neschopných. Je to možnosť pre ťažké stroje, pohoďákov a učiacich sa jazdcov. Nie každý je Race a netreba sa za to hanbiť.
Po piatkovom prológu odštartovalo hneď ráno sobotné zápolenie. Zhruba 30 kilometrový presun prebral jazdcov a mohlo začať dopoludňajšie masochizovanie. Doba stanovená na 3 hodiny umožňovala jazdcom krúžiť po trati podľa vlastných schopností a síl, rozhodoval počet najazdených kôl. Po hromadnom štarte všetci zúrivo gazovali, postupom času pri časomiere odpočívalo čoraz viacej strojov a vodičov. Vzhľadom k náročnosti sa časový limit po obednej prestávke znížil a popoludní sme odkrúžili iba hodinový „šprint“. Aj ten bohato stačil. Nedeľné dve hodiny masaker dokončili. Našťastie sme padali do mäkkého a ani jeden zo stoviek pádov neskončil dramaticky. Preto ambulancia a pásová štvorkolka nemali vážne povinnosti.
Vyhodnotenie potvrdilo tušené: najviac sa štartovému poľu vzdialila enduro hviezda Zlatko Novosád na požičanej Husqvarne, no na päty mu usilovne šliapala a česť amatérov zachraňovala svorka Moravákov a Čechov na Superendurách. Za najvážnejší považujem ale výkon Awiu na megasuperhrochovi v Race. Krúžil pravidelne a statočne nakladal ľahším strojom. Nebyť defektu tak skončí ešte lepšie. Vyhlásenie víťazov s množstvom cien zakončilo vydarenú akciu s rodinnou atmosférou, keď počet cien a pohárov bol pomaly väčší ako počet účastníkov. (Držitelia poukazu na zľavu pneu Continental si môžu objednať akúkoľvek sadu, aj na superšport.)
Nakoniec chcem poďakovať všetkým účastníkom, že mali odvahu prihlásiť sa na neistý podnik v čase zúriacej zimy. Že bojovali s bezodným pieskom, so zákernou gravitáciou a s vyčerpanosťou. Pred každým hlboká poklona, aj pred tými čo z rôznych príčin nedokončili. Veľká vďaka patrí sponzorom, prezidentovi SMF Peťovi Smižíkovi, hlavnému ťahúňovi Vladovi Ružičkovi, ochotnému záchrancovi Michalovi Špánikovi na quade, Bednovi za pomoc pri doručení sponzorských darov. A nakoniec svoj diel vďaky presúvam aj úradníkom: totiž v pieskovej bani sa dá pretekať iba počas prijateľnej teploty. Preto skorý termín a hlboký piesok paradoxne predstavovali vlastne jedinú možnú alternatívu.
Či bol pôrod novej súťaže zároveň jej pohrebom nevieme. Musíme zvážiť mieru pravdepodobnosti a povoliteľnosti akcie za súčasného stavu. Zároveň rozanalyzujeme vaše postrehy a názory a urobíme finančné rezumé. Po tom všetkom uvidíme či vlastne môžeme, zamyslíme sa či chceme a zistíme či chcete vy.
Len tak na okraj: o niekoľko týždňov odchádzam do Rumunska riešiť trať. Tam ešte nerozkvitol úradnícky kokotizmus do slovenských rozmerov. V polovici septembra sa v Izvoare stretneme na Romania Baja, aspoň v to pevne dúfam!!! Kontaktný článok uverejním v dostatočnom predstihu.
Text: Haro, foto: diváci a účastníci SB´13
