Ondrej Klymčiw a Dakar 2015

autor: Haro007, 20. 12. 2014, Diskusia k článku (počet reakcií: 3)

Haro: Chystáš sa na svoj prvý Dakar. Si relatívne neznámym jazdcom z Čiech, no s veľkým potenciálom. Je známe, že si sa niekoľko rokov profesionálne pripravoval a výsledky v európskych a afrických „týždňových“ rally mnohé napovedajú. Tak skús najprv niečo o príprave.

Ondrej: Jazdil som niekoľko rokov na dragsteroch a ten posledný som predal v lete 2012 a 4 mesiace som nerobil nič. Potom ma zlákala predstava diaľkových rally a bolo vymaľované. Vyhľadal som tých správnych ľudí, aby príprava mala význam a nešla do prázdna, som totiž zvyknutý robiť veci s plným nasadením.

V prvom rade sa ma ujal významný český jazdec Karel Scheder, výborný endurák a mechanik v jednej osobe. S tým pravidelne trénujem doma aj v zahraničí. Vždy jazdí za mnou, sleduje jazdu a stále radí. A istí ma pre prípad problémov. Ja zase naozaj počúvam jeho rady a dôsledne sa nimi riadim. Čokoľvek povie, to splním.

Tréner na fyzičku je top v Česku a má pod palcom najlepšie atletické kapacity v republike. Keby som u neho čo len mierne sklamal, proste ma vyrazí a hotovo. To nie sú kúpení a zaplatení ľudia, sú to majstri vo svojom odbore a boli natoľko ústretoví, že ma vzali pod svoje krídla. Som im za to vďačný a výsledky hovoria za všetko.

Haro: Kedy si začal vlastne pretekať?

Ondrej: Na jeseň 2012 som sa prihlásil na Tuareg Rally a odvtedy stále závodím. Jazdím aj nejaké vytrvalostné enduro závody, ale ako tréning a motiváciu. Skutočne a vážne venujem celé úsilie rally pretekom s dobou trvania týždeň a viac.

Úvahy o Dakare nabrali skutočné kontúry až v minulo roku v jeseni. Vtedy umiestnenia v rally signalizovali, že sa možno vážne zapodievať týmto pretekom. Tak začal známy kolotoč zháňania sponzorov, techniky. Naplno sa venujem čisto iba príprave od tohto leta na viac menej profi úrovni.

Haro: Na Merzouga rally si v rámci prípravy trénoval s legendárnym Ullevalseterom. V čom vidíš prednosti jazdcov zo svetovej špičky? Prípadne ako obstojíš v porovnaní s nimi?

Ondrej: Špička na prekvapenie nejde až tak rýchlo ako sa zdá. Dávajú síce riadnu paľbu, no sú hlavne rovnomerne rýchli. Je to celé o prehľade o celkovej situácii, o dostatku skúseností a o dobrej navigácii. Títo pretekári sa venujú iba rally, majú veľmi vypestovanú intuíciu na riešenie navigačných zapeklitostí a výborne v prípade problémov v roadbooku improvizujú. Výsledkom je, že neblúdia a tam získavajú oproti súperom drahocenný čas.

Napríklad Ulle mi na Merzouga rally názorne ukázal ako navigovať. Povodňou odplavenú križovatku proste doplnil do skladačky v hlave a v okamihu vyriešil rébus, pri ktorom som bezradne stál snáď 5 minút. Tiež mi radil ako jazdiť radšej po vysokých dunách, ako po malých a podobne.

Haro: Poďme k technike. Naposledy si jazdil na karburátorovej verzii KTM 450 Rally. Materská továreň každoročne notoricky mešká s dodávkou pre netovárenských jazdcov. Stihla Ti nová motorka so vstrekom prísť včas?

Ondrej: Na novej motorke som najazdil iba okolo 200 kilometrov, to stačilo. Hlavne mechanik všetko skontroloval, popozeral a prípadne vylepšil. Podarilo sa zohnať perfektné 52mm WP pruženie dopredu a Trax dozadu, pomohol Vlado Kušnier. Podvozok považujem za základ pre dobré pretekanie.

Motor so striekačkou je neuveriteľne ostrý, mám dokonca aj bonusové palivové mapy a motorka bez problému dosahuje 175km/h, pričom tá karburátorová 155km/h. Vážny rozdiel.

Na pomalších rally je problém s využitím výkonu, na Dakare to tak asi nebude. Viac mi vyhovujú rýchlejšie preteky.

Haro: Máš ju teda aspoň trocha omakanú a vyskúšanú? Aké sú hlavné pocitové rozdiely z pozície jazdca?

Ondrej: Nová motorka je pomalých režimoch viac enduro, ako predošlá. Proste ide otočiť okolo nohy. Vo vysokých rýchlostiach rozdiel až tak necítiť, no striekačka je viac ostrejšia a divokejšia. Je otázkou, či skôr jazdca neuťahá. To uvidím až na Dakare…

Haro: Dôležitou súčasťou výpravy na Dakar je vždy dobre fungujúci tím. Aký máš Ty, prípadne ako je zorganizovaný?

Ondrej: Mám vlastný Barth Racing Team, kde figuruje v úlohe mechanika už spomínaný Karel Scheder. A ako vieme, mechanici vyhrávajú závody. Pôjde v sprievodným vozidlom s mojim otcom. Ten sa stará o všetko ako manažér, tiež o moje jedlo, pitný režim a podobne.

V druhom bude sedieť hlavný sponzor Michal Burkoň a jeho syn, starajúci sa o komunikáciu s médiami a o fotenie a filmovanie. Máme v úmysle ukázať hlavne zákulisie rally, život bivaku a fungovanie tímu a jazdcov spolu.

Haro: V posledných rokoch si intenzívne jazdil hlavne rally, kde sa orientuje podľa roadbooku. Máš už tento spôsob orientácie dostatočne pod kožou?

Ondrej: Ide mi to už dobre, pretože mnohé rally som otváral a tým vlastne hľadal cestu pre celé štartové pole. Keď som na Merzouge dobehol Ullevalsetera, nezavesil som sa na neho, ale predbehol ho a sám poctivo navigoval.

Som si vedomý, že na Dakare neodjazdím bez chýb a niekedy zablúdim. Dôležité bude včas zbadať chybu, vrátiť sa a omyl napraviť. V problémových miestach navigácie je potrebné sa rýchlo rozhodovať, niekedy to prináša risk, ale inak pretekať nejde.

Haro: Tvoje vysoké ambície ako nováčika Ťa zrejme odsudzujú do pozície osamelého vlka. Pretože chceš naháňať zaslúžilých účastníkov bez rešpektu. Asi si tým veľa priateľov medzi motorkármi nezískal…

Ondrej: Karel Loprais mi nedávna dal radu: „Musíš sa naučiť kašľať na tú kategóriu ľudí, ktorí iba mudrujú, kritizujú a neprajú. Nepretekáš pre nich, ale pre seba, sponzorov a pre skutočných fanúšikov“. A mal pravdu. Ešte som ani neodštartoval svoj prvý Dakar, a už cítim rozdelenie ľudí na dve kategórie.

Tá prvá časť iba kafrajú do úplne všetkého, vytýkajú nedostatok pokory, privysoké ambície a podobne. Skutoční fanúšikovia väčšinou aspoň čiastočne vidia do problematiky, skutočne sledujú preteky a tvoria druhú časť. Vidia, či jazdec išiel na nejakom CP dobre, mal problémy a podobne.

Najviac kecalov nasralo, že som pri jednom rozhovore uviedol moje prianie v umiestnení do 20. miesta. Ale fakt si kladiem vysoké ciele, pretože iba tak sa môžem posúvať vpred a pracovať na sebe. Určite by som bral v cieli aj 40. miesto, ale prečo si nestanoviť vyššie méty???

Milujem rally jazdenie a tomu podriaďujem všetko. Nechcem sedieť na dvoch stoličkách, nejde jazdiť enduro aj rally.

Haro: Tak nám skús objasniť základnú taktiku, prípadne ambície a tajné priania…

Ondrej: Základom je nastaviť správne tempo podľa toho, ako sa v daný deň cítim. Netreba riešiť, pokiaľ ma niekto predbehne a nechať sa strhnúť do riskantného súboja. Pozíciu budem riešiť v cieli, nie na trati. Nie som pod tlakom sponzorov a okolia na čo najlepší výsledok. Skôr mi radia jazdiť na istotu. Preto mi žiaden stres nekomplikuje pretekanie, čo považujem za psychickú výhodu.

Pred televíznym rozhovorom som uviedol, že chcem vyhrať. Ihneď ma onálepkovali ako nafúkanca bez znalosti skutočných hraníc. No ide o nepochopenie. Predsa každý ide na Dakar pretekať a každý túži vyhrať. Tu ide o túžbu zlepšovať sa, aj najpomalší jazdec by sa rád videl na pódiu so soškou Beduína v rukách. O to predsa vlastne ide!

Haro: Čo médiá, ako ťa berú?

Ondrej: Klasika, pokiaľ som začínal tak bolo článkov neúrekom. Dnes, po sérii vydarených rally v Európe a Afrike prestali motoristické médiá písať. Nejako im nepasujem do konceptu. Skôr píšu o nasledujúcej akcii bežné všehochuťové médiá, ale bez hlbších odborných informácií.

Haro: Niečo nakoniec?

Ondrej: Určite poďakovanie kondičnému trénerovi, mechanikovi a tímu. Veď aj v Afrike po etape ma čakala teplá polievka, masáž a odborný servis motorky. To sa čudoval aj Aupert so slovami, že je síce majster sveta v endure, no taký tím nemá. Bolo pre ľudí okolo mňa veľké vyznamenanie.

Haro: Tak držíme palce a po Dakare dáme rozhovor.

Ondrej: Ďakujem, určite dám do pretekania všetko!