Momentky z Afriky
autor: Haro007, 17. 2. 2012, Diskusia k článku (počet reakcií: 1)
Ženy a islam sú v severnej Afrike v čudnej opozícii. Oni ho vyznávajú a ctia, on ich prostredníctvom mužského chápania ponižuje. Ale napriek útlaku koketéria niekedy prebleskne spod zahaľujúcich habitov.
Pri potulkách severnou Afrikou sme zažili zopár príbehov svedčiacich o fakte, že ani stáročné pohŕdanie a využívanie nemôže pochovať to, čo na ženách milujeme: nehu, flirt a vypúšťanie pokusných signálov v rámci dovolených pravidiel. A občas tesne za nimi. Bohužiaľ z nečakaných zážitkov nie sú fotky, iba trvalý zápis v duši. Často smutný, niekedy veselý. Tak radšej sa pustím do veselých.
Matriarchát v Douz
V Tunisku sa považuje za „povinný“ trip prejazd z oázy Ksar Ghilan do mesta Douz. Je to stredne náročná trasa dunovými poľami a šotolinami, ku koncu aj slanými jazerami. Po úspešnom zakončení etapy si chceme odpočinúť a niečo zobnúť. Kamoši Moraváci nachádzajú reštiku pri ceste, preto parkujeme a objednávame kompletné menu. Od štipľavej polievky po kus-kus. Pivo nemajú, pálenku vezieme vlastnú. Obsluhuje sám majiteľ v povznesenej nálade. Buď je zhulený, alebo pripitý. A možno sa iba teší zo života. Ksichtom totálne pripomína diktátora Kaddáfího. Stále sa vlní v rytme muziky z telky na stene, kde do nemoty premietajú miestne vychytávky.
Islamský klip vypadá nasledovne: spieva zásadne mierne pritlslý chlap buznovským hlasom, v oblečku (drsňáci bez saka ale v tesilkách). K hlavnému imidžu tvrďasa patrí ksicht bez mimiky – speváci ani nehnú brvou, vypadajú čoby starnúce baby po botoxovom vylepšení. V pozadí ako povinné krovie vlnia bokmi venuše na hranici silnej nadváhy. Najväčší šamani majú medzi nimi aj jednu prirodzenú blondínu (podľa čŕt spravidla Rusku).
Toto pôsobí na Arabov v reštike ako pivo a futbal u nás – všetci zízajú v omámení na bedňu a komentujú buchty ako by ich kefovali každý deň. Kaddafí sa vznáša spievajúc medzi stolmi, nemravne vrtí panvou a veselo komunikuje. V nestráženej chvíli ho nasledujem skontrolovať do kuchyne. Vojdem dverami ako na latríne do miestnosti s rozlohou 50 m?, v strede je malý betónový pultík so žrádlom a na stene jedno okienko. Inak nič. Všetko omlátené a ošarpané, ale nie veľmi špinavé a smradľavé. Kaddáfí vytreští oči, ja si idem s kamošmi radšej hrknúť slivovice. Vo veselej nálade sfúkneme obed, zaplatíme trsajúcemu majiteľovi a odfičíme.
O pár dní sme späť. Pri presune na sever sme sa rozhodli doplniť kalórie na známom mieste. Už pri parkovaní vonku sa nám niečo nezdalo. Majiteľ nevybehol von a nevítal nás, vstúpiac dnu len potvrdzujeme hustú atmosféru. Štamgastov je len zopár, Kaddáfí s kamennou tvárou obsluhuje bez tanečných kreácií. V rohu pri pokladni sedí matróna asi 5x ťažšia ako manžel a vlčím pohľadom všetko sleduje. Kaddáfí s nešťastným výrazom v tvári pristupuje a prijíma objednávku. Za pol minúty odohrá očami a obrvami bez slova celý svoj príbeh života a my chápeme ako si nesmie vypiť, ako si môže zasúložiť iba ak ONA chce a zároveň musí keď ONA chce, ako jej musí dávať všetky peniaze a nesmie ani pohľadom zavadiť o telku s tučnými babami. Ešte poláska pohľadom fľašu s rozvoniavajúcou marhuľovicou a zhrbený odpochoduje. Pri odchode platíme oblude, ktorá si pchá veľké bankovky do bezodného výstrihu a bezočivo nás tlačí pohľadom von. A my ideme radi, pretože mĺkva solidarita s podpapučníkom bola jasná a babizňa nás nechce. Vonku sa smutne zarehoceme nad netušeným útlakom islamských mužov a odštartujeme za našimi utláčateľkami.
Koketéria v Douz
Pri prvej návšteve Douz sa Miloš rozhodol, že si zoberieme do oázy chrumkavé arabské pečivo a preto hľadáme pekáreň. Prepletáme sa bočnými uličkami a tam aj potrebnú inštitúciu nachádzame. Pri nasadaní na mašiny spoza rohu vyplávajú tri mladé a pekné baby. Arabka, Tuarégka a miešanka. Ono vo veľkých mestách chodia ženy síce so šatkami, ale bez zahalenej tváre a často v odeve umožňujúcom výrazne tušiť telesné krivky. A baby v týchto končinách oplývajú danosťami, aké im chlapi vychudnuté modelky môžu závidieť – majú krásne guľaté a natriasajúce sa zadky.
A začalo kratučké divadlo. Baby sa obzreli či sme v uličke sami, potom akože náhodou stiahli šatky z hláv a žmurkajúc a usilovne vrtiac prdelami nás míňajú. Toto sa v ich poňatí dá porovnať s naším hore bez. Na konci uličky sa ešte s úsmevom obzrú, „oblečú“ a pokračujú v chôdzi. Určite si toto odvážne sexuálne dobrodružstvo budú pamätať dlho a my tiež.
Pre vysvetlenie a porovnanie: ak nám mávajú krásavice na Ukrajine a potom po sňatí prilby uvidia moje šediny tak sa zahanbene rozpŕchnu. Vedomie že sa predvádzali pred starcom ich postavilo do ponižujúcej situácie. V Afrike je to naopak: šediny a motorka sú známkou, že beloch je zazobaný koreň majúci dosť prostriedkov na kúpu mladučkej nevesty. Preto je poloverejné núkanie pravidlom napriek prísnym islamským zvyklostiam.
Striptíz pod cédrami
Pri prejazde náhornými plošinami Maroka zastavujeme v národnom parku vo výške atakujúcej hrebene Nízkych Tatier. Nádherný cédrový háj nás má prichýliť počas kŕmenia sa a krátkeho oddychu. Slavo okamžite rozkladá stolík s varičom, kuchtí, krája, nalieva a vynukuje. Karči za stromom vytláča európske lajno na africkú zem a ja pácham hygienu. Čiže s fľašou vody sa vyzliekam, umývam a mením spodné prádlo.
Porast pozostáva z obrovských cédrov pokrytých lišajníkmi a medzi nimi takmer žiadne krovie. Aj keď ukrytý za stromom (za iným ako Karči) som symbolicky neviditeľný. Skôr viditeľný ale je mi to fuk. No a ako som úplne najviac nahatý spozorujem pohyb na chodníku aj v korunách stromov. Po chodníku cupitá dvojica miestnych asi slečien s metrosexuálnym gavalierom v tesiláčikoch. A na strome sa schyľuje k opičej súloži 20 metrov nad zemou. Hoci je jasné že na šedo-zelenom podklade žiarim ako vyoraná pandrava a že ma piknikujúci miestni zbadajú rozhodujem sa rýchlo. Arabáčov uvidím ešte mraky, no kohabitujúce opice zrejme nie!!! Preto kašlem na dôsledky a sústreďujem pozornosť hore. Opica zdvihla chvost a po konári opatrne nacúvala k nadržanému samcovi. Evidentne nemravný opičiak sa iba jemne posunul dopredu, zapichol steblo lásky na patričné miesto a začala akrobacia. S úžasom sledujem opičie mrdy na kolísajúcom sa konári a obdivujem samcovu techniku. Mať takú rovnováhu porazím aj Hajného. Do štúdia pohybu primátov sa primiešajú znenazdajky zvuky jačiacich Arabiek zhliadnucich moje oné, však viete. Do prdele, akurát teraz! Vreskom odplašili opice a tak môžem dokončiť očistu. Baby sa obrátili na útek a ich amant mi hrozí. Preto mu pohrozím aj ja a zdúchne tiež. Ale Arabky stihli pri zacláňaní zhrozených očí roztvoriť prsty a pozerajú ako vlastne vypadá oné s chlapom dohromady. Tak im zakývam prirodzením na rozlúčku a pomaly sa obliekam.
A tak dopadlo všetko ako malo. Ja som sa umyl a prezliekol, baby zachovali dekórum lebo si zakryli ksichty ale zároveň ukojili svoju zvedavosť, Karči sa vyklúdil a Slavo navaril. Akurát opice si museli nájsť iný strom.
Predaj pri Atlantiku
Pri jazde po útesoch nad Atlantikom nám vydržal benzín no minula sa voda. Preto zastavujeme v malinkatej púštnej dedine s niekoľkými usadlosťami a s mešitou. V strede medzi chaoticky rozhodenými hlinenými stavbami je piesková plocha s odpadkami a tam v garáži „obchod“. Pokiaľ čakáme na otvorenie vonku sa dejú podivné veci.
Saharské vidiecke domy pozostávajú zo samotného domu a zo súvislej, najčastejšie hlinenej ohrady. Súkromie v islamskom duchu sa tu považuje za prioritné. Preto prejazd dediny pripomína pohyb v bludisku medzi nekonečnými múrmi bez okien, sem-tam s dverami. V tichu čakania sa naraz ozve vrzgot a z dverí v bočnej uličke je kopancom vystrčená postava so šatkou na hlave. Dvere sa zabuchnú a ihneď znova otvoria. Ruka neviditeľného majiteľa strhne šatku z postavy a dvere nadobro zabuchne. Mladá deva, tak okolo 19 – čiže v tomto zapadákove nenávratne stará dievka a hanba rodiny – sa ostýchavo krčí a pozerá do zeme. Neskôr ukradomky zdvíha zrak, no nie viac ako dovoľujú nepísané pravidlá. My si ponúknutý tovar prezeráme a núkame Karčimu bez záväzkov vyjednanie dobrej ceny a zľavy. No Karči sa krúti a nechce obchod storočia uzatvoriť. Zrejme sa obáva možnej návštevy 20 švagrov na narodeniny v Krompachoch, kde majú vlastných „mohamedánov“ dostatok. Cítime na sebe pohľady desiatok očí no nikoho nevidieť. Po nezáujme aj z mojej a Slavovej strany je úplne nahá (nahá = bez šatky) dievčina ešte smutnejšia. A dvere sa znova s vrzgotom otvoria, ruka schmatne úbohú bytosť a vtiahne dovnútra. A je po pytačkách, všetci porozumeli bez jediného slova.
Aby toho nebolo dosť, pri odjazde stretáme z nášho pohľadu čudnú dvojicu: starý rozpadávajúci sa dedo s rapavým fejsom a za ním mladučká, asi 15 ročná manželka, pekná ako obrázok. Tak na toto nemáme žalúdky, deda aspoň poprášime v drifte a vyrážame sa báť do púšte.
HARO
