Merzouga Rally 20105 – rozhovory
autor: Haro007, 20. 10. 2015, Diskusia k článku (počet reakcií: 0)
#28 Martin Benko, KTM 500EXC
Dalo by sa povedať, že Merzouga bola tento raz slovenská rally. Zišlo sa nás tam asi 12. Vlado Kušnier s kamošmi a s Dadou robili servis nejakým Nórom. My (Maťo, Tono, Jano a Peťo) sme boli štyria a podobne aj Števo Svitko a jeho tím. Myslím, že nás bolo vidno na tratiach a samozrejme, aj po večeroch v bivaku. Najviac asi po vyhlásení výsledkov, keď prebehla bujará oslava Števovho umiestnenia.
Fungovanie top pretekárov zo zahraničia bolo zaujímavé sledovať. Walkner, Sunderland a iní do seba v kuse ládovali všetky výdobytky chemicko-potravinárskeho priemyslu. Aj Nóri. Lebo požívali všemožné prášky, tabletky, kapsule a sirupy. Proteíny, aminokyseliny, kofeíny, guaraníny, možno aj koks, nik nevie… Iba ráno, pred štartom, mali výraz tváre a reakcie zhulencov, naozaj. To hviezda Svitko a polohviezdy ako my (hahaha) tlačili do hlavy klobásku, slaninu a parenicu. A nijaký rozdiel vo výkonnosti som nepostrehol. Akurát to, že väčšina hviezd vypadla a Nóri neoslnili.
Pretek samotný bol perfektný. Okolie dunového poľa Erg Chebbi ponúka neuveriteľné množstvo kaňonov, riečisk, planín a výjazdov. O obrovských dunách netreba ani rozprávať. Väčšina jazdcov prišla o pár dní skorej, aby mohli potrénovať. Pri jazdení po obrovských dunách som vyskúšal špeciálny spôsob zdolania prudkého zjazdu dolu pieskovým svahom. Volá sa kotúľanie a poriadne potrápi motorkára aj motorku. Až natoľko, že presekne kábel ku Speedocapu. A nažerie sa piesku.
Prológ bol kratučkým motokrosom v malých dunách s minimálnymi časovými rozdielmi. Iba usporiadal ranné poradie na štarte. Prvá etapa začala dobre, ale nie nadlho. V zložitom teréne, v najblbšom mieste hľadám wait point. Zrazu začne šípka ukazovať dozadu. Aha, asi som ho minul. Otočím sa, onedlho šípka zmení smer dopredu. Vozím sa na motorke hore dole, podľa nálady šípky, až zmizne úplne. Vtedy pochopím, že WP je niekde úplne inde a mám poruchu v navigácii. Preto väčšinu etapy musím niekoho nasledovať, pokiaľ zablúdi tak sa zavesím na iného a prídem do cieľa. Tam zisťujem porušený káblik a vyfasujem trestnú hodinu za nenájdený WP.
Aj druhý deň stál zato. Spojka prestala vypínať, pretože sa prehriala. Nečudo, má za sebou Hellas, Albániu aj Serres, čudujem sa že toľko vydržala. Takže síce navigujem, no ledva radím a nejde spojkovať. Večer v bivaku ju celú komplet mením.
3.deň špekulujem pred časovkou, koľko vydrží plná nádrž. Keď na európskej rally vystačila na 120km motania sa po lese, tak hádam v Afrike dám na nej 150km po otvorenej púšti. Nedal som. Palivo došlo 3km pred cieľom a nakoniec ťahám jeho zvyšky z nádrže Čecha Peťa Vlčeka.
Ani 4. deň nesklamal. Pretože bola maratónska etapa, motorky nocovali v uzavretom parc fermé a mali sme iba 15 minút na údržbu. Večer nechávam omylom zapnutý Iritrack a do rána batéria zdochla. Ráno prídem k mŕtvej motorke a neviem naštartovať. Totiž v snahe ušetriť váhu mám nakopávačku odmontovanú a štartér nemá šťavu. Tono mi vysvetlí, aký som chuj a po tejto prednáške si môžem požičať jeho štartovaciu páku, potom dlho kopať a po chytení motora mu ju vrátiť. Ranná rozcvička mi zobrala hromadu síl a dala silnú skúsenosť.
Posledný deň všetko zaklincoval. Trať iba po dunách bola šialeným motokrosom. Začiatok celkom ušiel, potom ma dva razy vystrelo a aj mierne blúdim. V druhom kole stretnem Tona, ako sa pechorí na obrovskú dunu. Sranda bola, že trať tadiaľ neviedla a Tono sa tam trepal už druhý raz. Vtedy sa ozvali po prvý raz čudné zvuky z motora. Odvtedy držím jemne plyn a jazdím opatrne. Motor už viac nejde ako ide, ale dovezie ma do cieľa. Po naštartovaní z výfuku vyletí biely dym, tak dohováram motorke, nech vydrží. Nevydržala. 5 kilometrov za cieľom zdochla nafurt. Vydržala so mnou 4 ťažké rally a do bivaku ma potupne dotiahne Tono na gurtni.
Jano Zaťko chudák zablúdil a dostal 4 hodiny penaltu. A tak sa tešil, že je rýchlejší.
Motorky pri vyhodnotení rozdelili usporiadatelia na rally, teda so zadnou nádržou a na ľahké endurá bez zadnej nádrže. Preto figurujeme osve vo výsledovke, Tono 2. a ja 4. Po vyhlásení výsledkov Tono prehlásil, že už nemá kam výkonnostne rásť a že ukončuje profesionálnu kariéru, ktorá profesionálnou nikdy nebola. Vraj sa odteraz bude voziť ako amatér, ktorým vždy aj bol. Tak uvidíme na Eko Race.
#31 Ján Zaťko, KTM 450EXC
Odkaz na geniálny príbeh, opísaný na Janovej stránke, je tu. Stojí za prečítanie. Ale predsa som sa Jana opýtal na poslednú etapu, kedy dostal penalizáciu a pochoval dobrý výsledok.
Jano Zaťko:
Celú rally som si počínal dobre, dokonca žiaden veľký prúser som nevyrobil. A to veru nebýva u mňa zvykom. Aj som chalanov (Maťa a Tona) pojazdil a tešil sa z toho. Ráno, pred poslednou etapou si natočím roadbook a po presune sa postavím na štart. Hromadne vyrazíme dopredu, postupne sa pole pretekárov roztiahne a ide sa mi v pohode. Ale na prvom WP zrazu nejde pretočiť roadbook. Sakra, tak musím toto robiť ručne.
Pred etapou nám na rozprave hovorili, že WP nebude nikdy na vrchole duny. Čiže ju bude možné obísť a hľadať bod za ňou. Ale rýchlejšie pre dobrých jazdcov bude prekonať dunu priamo. Snažím sa viezť s ostatnými pretekármi v skupine. Nejde totiž dobre sledovať stopy, pretože rôzne duny obchádzajú rôznymi smermi. Z vrchola jednej duny uvidím jazdcov pred sebou, tak sa vyberiem za nimi. Ale chyba, aj oni blúdia. A s nimi som zablúdil úplne. Nakoniec ich opustím, sám nájdem správny smer aj WP a postupne ručne pretáčam roadbook a postupne zbieram všetky potrebné body. Konečne sa doplazím do cieľa prvého kola a hľadám chybu. Nakoniec to bol rozpojený konektor, skoro ma porazilo.
Preto druhé kolo absolvujem v pohode, dokonca si odsledujem miesto zablúdenia a vidím, kde som mal vlastne odbočiť. Lenže po príjazde do cieľa zisťujem, že som presiahol povolený časový limit a dostávam poriadnu penalizáciu.
#02 Ondrej Klymčiw CZ, KTM 450 Rally Replica
Na rally sme sa dostavili o týždeň skorej, nech poriadne potrénujeme. Jazdili sme spolu s Karlom Schedrom, prakticky zmes všetkých dostupných terénov. Nie naplno, pretože nebola v dosahu zdravotná záchranka, skôr taký tempo výlet. Trénovanie ma vyslovene tešilo a po týždni som cítil pripravenosť na rally. Karel v preteku neštartoval, robil mi podporu v bivaku.
Na rally som nastupoval bez ambícií. V prvom rade ma zaujíma Dakar, preto sú všetky preteky súčasťou prípravy a nie jej cieľom. Ale, samozrejme, neprišiel som sa voziť v závetrí a bez navigovania.
Hneď v prvej etape mi odišiel tlačítkový prepínač na ovládanie roadbooku a musím prevíjať ručne. To vždy jazdca buď spomaľuje, alebo v rýchlosti nesprávne naviguje. V kilometer širokom riečisku bol v strede ostrovček a ten sa mal obchádzať zľava. Omylom si pretočím itinerár o dve políčka, vyvýšeninu obieham z opačnej strany a míňam povinný WP. Lenže roadbook sedel a ja pokračujem. Až po asi 10 kilometroch zisťujem, že GPS bod nezaznamenalo a otáčam späť.
Sme v dunovom poli a nie je problém ísť nazad po vlastných stopách. Lenže duny sú oblé, bez ostrých hrebeňov a tí rýchlejší dávajú po nich strašnú paľbu. Skáču do neznáma a ja začínam chápať, že si koledujem o problém. Radšej otáčam a vzdávam nájdenie WP, pretože predpoklad fatálnej kolízie je obrovský. Paradoxne sa ukľudním. Viem, že dostanem hodinovú penalizáciu, preto útok na predné pozície padá a môžem jazdiť v kľude.
Tak sme každý večer urobili s Karlom ľahký rozbor etapy, porovnali časy a problémy s konkurenciou. A som spokojný. Pokrok za posledný rok vidieť, drina sa odrazila na štýle aj na kondícii. Všetky časy sú dnes na úrovni továrenských jazdcov KTM, čo je dobrým prísľubom pred Dakarom 2016.
Posledný deň oproti vlaňajšku zmenili štart. Vtedy sa bežalo k motorkám a prvá duna bola dosť blízko. Teraz sme sedeli na naštartovaných strojoch a po divokom štarte sme po prvú dunu nabrali veľkú rýchlosť. Okolo 140 a vytočená 5-ka, prípadne 6-ka. Od 7. kilometra vediem, ale vedenie sa stále striedalo. V dunách stačí, keď niekto preletí hrebeň inak a zrazu je jazdec na 10. mieste a o chvíľu znovu prvý. Ku koncu prvého kola idem súbežne s ostatnými, lenže po mierne lepšom podklade a tento okruh vyhrávam.
No jazdilo sa úplne na hrane, motory stále po obmedzovač a ventilátory ledva stíhali. Od prehriatia sa mi urobila v spojkovej kvapaline bublina a nešlo poriadne vypínať spojku. To robilo problémy hlavne na vysokých dunách s ostrým hrebeňom. Tam je problém v rýchlosti presne trafiť bod zlomu a niekedy treba zaspojkovať. Takto mi motorka asi 5 krát zhasne, musím dať neutrál, jednotku, naštartovať a pohnúť sa. Samozrejme mi čelo pretekov ušlo, ale spokojnosť zostala. Aj v dunách mám správnu rýchlosť a nebyť spojky, tak sa naháňam so Števom Svitkom. Samozrejme po vychladnutí motora v cieli spojka začala normálne pracovať.
Posledná etapa sa mi zdala nezmyselne rýchla a nebezpečná, premotivovaní jazdci išli často za limit schopností a spoliehali sa iba na šťastie. Zázrakom sa v dunách nestal vážny úraz. Aj moja maličkosť prestála všetko bez zranenia a môžem myslieť na vrchol sezóny v Južnej Amerike, na Dakar. Pôjdem na Husqvarne 450 Rally, ktorá je vlastne identická s KTM. Veľmi sa teším!!!
Text: Haro, foto: Merzouga Rally, internet
