Maťo Benko o Rallye du Maroc

autor: Haro007, 17. 10. 2018, Diskusia k článku (počet reakcií: 0)

Maťo je momentálne najúspešnejším amatérskym rally pretekárom Slovenska. Pravidelná účasť na ťažkých navigačných pretekoch, sústavné vylepšovanie kondície a tréningy so Števom Svitkom prinášajú ovocie. Vrchol v podobe 3. miesta na Eco Race 2017 bol zužitkovaním dlhého snaženia, no Maťo ešte nekončí a bojuje naďalej so silnejúcou konkurenciou.

#23 Maťo Benko:

„Málo sa vie o fakte, že Rallye du Maroc patrí k najstarším rally sveta. Jazdí sa v terénoch okolo Erg Chebbi, ale v tomto ročníku pridali prejazd Atlasom. Tak nám k všemožným etapám pribudol aj vysokohorský presun.

Na rally sme mali so Števom nastúpiť na nových motorkách, model 2019, no továreň ich nestihla dodať a preto musela poslúžiť vlaňajšia technika. Škoda, chceli sme sa pred Dakarom a Eco Race zoznámiť a zžiť s motorkami, ktoré sú opäť o niečo lepšie a iné.

Rally smerovala z mesta Fes dolu do známych terénov okolo Erfoudu a späť. Je súčasťou seriálu majstrovstiev sveta, preto trate zodpovedajú najvyššiemu štandardu obtiažnosti. Trasa nedovoľovala oddych ani na minútu, aj prípadné vypaľováky prerušovali po pár sto metroch jarky a korytá. Navigáciu radím medzi veľmi ťažké, pretože napríklad už v 1. etape 25 pretekárov netrafilo povinné WP a vyfasovali penalizácie.

Napríklad na roadbook napísali, že na kilometri XY odboč na cestu 25° doľava, lenže tam bolo 10 odbočiek v danom smere a z nich 5 zodpovedalo popisu. Tak nasledoval systém pokus-omyl, aby sme trafili kadiaľ ísť. Na podobnom navigačnom skvoste som len v prvý deň 45 minút hľadaním správnej cesty, nie blúdením. Tiež sa prejavuje čoraz väčší rozdiel medzi amatérmi a profesionálmi, dnes priepastný a nedostihnuteľný. Klobúk dolu pred Števom, že dokáže byť v amatérskych podmienkach totálnym profíkom. Jeho vzdorovanie mega vybaveným továrenským tímom je neuveriteľnou kapitolou nášho športu.

Späť k terénom. Boli ťažké, hlavne kamenisté a s prachom. Keďže sa jednalo o svetový majstrák, všetci museli používať homologizované gumy, hoci by sa viacej hodili poriadne motokrosové štuple. Na tvrdom podklade, posypanom kamienkami, sme lietali ako handry, motorky plávali a o pády nebola núdza.

Od začiatku ma prenasledovali zažívacie problémy. Jednoducho povedané z tela veľa odchádzalo, no málo v ňom zostávalo. Slabý ako mucha som neťahal za plyn, ale pomaly zberal povinné WP. Nakoniec sa tento postup vyplatil ako efektívny, pretože zdravý by som jazdil rýchlejšie, no horšie navigoval.

Po kamenistom prekonaní Atlasu nás na planinách okolo Erfoudu čakali samé riečiská, šutre a jamy, inak náročné duny sme zrazu považovali za oddych! Vo 4. etape sa porúchal roadbook, mal som klasický s priamym prevodom. Nejako sa ho podarilo spojazdniť. Oproti Števovi brnkačka, ten (mimo iné smolné udalosti) odtrhol zadnú brzdovú hadicu a išiel takmer celú časovku bez zadnej brzdy.

Všetko vyvrcholilo v poslednej etape. Prvá časovka mala začať o 7:00 na južnej strane hôr. Pre šero odštartovala neskôr. Začali sme s blbým pocitom, bolo síce 20°C, ale tuho zamračené. Ešte sme špekulovali, či zoberieme nepremoky, nakoniec zostali v sprievodnom aute. Po štarte nás čakala kopa prachu, kamene a nepríjemná navigácia. Pred spojovačkou klesla teplota na 9°C, čierne mraky zakryli oblohu a začalo fúkať. S horúčkou som zápasil v traťou, rovnako ťažkou ako v meranej časti. Potom sa rozpútalo peklo. Dážď silnel, teplota klesala až k nule, víchor lomcoval motorkami. Jazdil som systémom, že dám 10km, potom ešte 10km a ešte raz. Nakoniec premrznutý som zastal pri akomsi obchodíku v horách a pobral igelity, do ktorých balia tovar. Fóliu som na tele upevnil lepiacou páskou a vyrazil do boja. Po kameňoch šmýkalo, že nešlo sa ani rozbehnúť, ani zabrzdiť. Riečiská zaplnili divoké riavy, voda divoko tiekla a každý predpokladal, že poslednú časovku zrušia. Na konci pekla zrazu zasvietilo slnko, na druhej strane Atlasu bolo krásne a my sme odpretekali aj túto časovku.

Vzhľadom k zdravotnému stavu som dosiahol vo výsledovke vyššie, ako sa dalo dúfať. Samozrejme, mohla za to paradoxne pomalá jazda a poctivá navigácia. Števo mal sériu smolných udalostí, preto nemohol naháňať tých najrýchlejších. Rally splnila účel, poriadne sme pred vrcholom sezóny potrénovali nielen jazdenie, ale hlavne navigáciu.“

Text: Haro, foto: internet