Juhom Maroka – koniec

autor: Haro007, 21. 1. 2012, Diskusia k článku (počet reakcií: 0)

Gay story

Ráno opäť riešime údržbu a pozeráme na žlté nebo plné prachu. Dopĺňame vytrasené skrutky keď sa do nádvoria opatrne nasúka prenajatá Dacia s dvoma chlapíkmi. Na prvý pohľad poznať že sú pár. Priteplenejší z dvojice spočinie na mne blaženým pohľadom a potom vyhŕkne „Hááááy!“. Zrejme sa mu zdám viac drsoň ako jeho partner, ktorý chce byť tiež drsoň. Ten urazene na mňa fľochne pohľadom a ženie frajerku do útrob kasby. Zasmejeme sa a pokračujeme v príprave motoriek. Slavo zostáva jazdiť po okolí, s Karčim sa prepracovávame silnejúcou piesočnou búrkou do Merzougy hľadať internet. Po hodine blúdenia v úzkych uličkách v mračnách prachu nachádzame hľadaný výdobytok techniky, zisťujeme že všetci dlžníci nás okašľali a na účtoch nepribudol ani cent. A tak cez pláň prichádzame k slanému jazeru, pozeráme na žltý obzor a skúsime nejaké foto. Ja prefrčím okolo Karčiho 140 tam a späť. Vymeníme sa a Karči robí v 140-ke dve nádherné stojky na motorke. Proste ho nejako rozhádzalo na nerovnostiach a neprepákovaný KTM-zadok ho nakopal. Ale Karči je bojovník, neuberá a ležiac na motorke (nedopadol na stupačky) sa rúti do púšte, nejako zvláda situáciu a po hodnej chvíli sa vracia. Ukrutne ma naplašil. Splnila sa moja druhá predpoveď – ráf je prevalený už na dvoch miestach. Nuž, Behr nie je Excel. Beriem radšej znovuzrodeného kamoša krížom cez pláne naspäť. Viditeľnosť sa znižuje ale prach sa zatiaľ viac drží vo výške. Na KTM posunul ložiská v krku riadenia, ale Karči dokáže zgenerálkovať čokoľvek aj v pekle. Slavo ako obvykle nás čaká s pripraveným obedom.

Poobede sa vietor utíšil a preto sám riešim okolité duny. Nejdem hlboko do polí, kto by ma tam v prípade problémov našiel? Odvážne prekonávam hrebene a údolia, nezapadám, ide sa mi výborne. Orientácia na veľkých dunách z jemného piesku prebieha tak, že si vytýčite základný smer, dorazíte pod určitým uhlom k prvej dune, potiahnete predok so súčasným pridaním plynu a vybehnete hore. Jazdec netuší, čo ho čaká na vrchole a tobôž nie čo za ním. Ak je tam plochý serpentínový hrebeň, snaží sa pokračovať po ňom čo najďalej za svojim cieľom. Aj úzke a zosúvajúce sa hrebene idú v zatáčke pod plynom prekonať odstredivou silou. Ak je hrebeň ostrý s hranou a nepevným zjazdom, treba bleskurýchle prečítať svah, zvoliť trasu a tuho gazovať. Pred dopadom na rovnejšiu časť presunúť váhu úplne dozadu, máličko zavrieť plyn a rýchlo hľadať novú trasu. Často piesok pošle motorku inde ako motorkár predpokladal a potom urobí divoké koleso v údolí medzi dunami a predošlý nedostatok napraví alebo ide inou trasou. Pri krásnom výjazde na 50m dunu si všímam romantický pár idúci nahor pozorovať západ slnka. Po sérii ostrých hrebeňov urobím veľkú otočku a chcem dať onen výjazd ešte raz. Aj dávam, ale piesok a KTM sa rozhodli pre inú trasu ako chcem. Medzitým sa dvojica dotrepala blízko miesta výjazdu a periférne spoznávam gay pár z rána. Miniem ich tak o 50m. Ale kua nie, podklad ma posiela k nim bližšie, mám rezervu 10-20m. Samica páru mi máva a je nad slnko jasnejšie že ich zrazím. Tak ako som minulý rok vpálil do jedinej palmy viditeľnej 30km na obzore v dunách idem si po podobný prúser. Odhodlane  pridávam, vyletím na dunu a naše osudy sa pretli. Buzík prestane mávať, obaja so ženským zajačaním uskakujú dozadu a nie som si istý, čo som niektorého neopáčil pravou zadnou nádržou. Zraziť bukvice na dune v ľudoprázdnej Sahare, to sa môže stať iba mne! Končím s výjazdmi a radšej idem dolu. Na jeden deň stačilo. Pizza ber-ber všetko napraví, takmer zrazení urazene miznú z hotela.

Búrka

Dnes mám poslednú šancu na zdolanie najvyšších dún. Slavo ma bude chvíľu sprevádzať, ale predpokladám že ďaleko ho zadok nepustí. Povetrím letia oblaky piesku, podklad je sypký a duny nečitateľné. Pozriem na obrovskú dunu na obzore a hodím jednotku. Teraz alebo nikdy! Snažím sa udržiavať iba takú rýchlosť, aby sa motorka neprepadla do obzvlášť sypkého piesku. Potrebujem v zlej viditeľnosti viac času na orientáciu a čítanie terénu. Postupujem cez jednotlivé čoraz vyššie hrebene. S pribúdajúcou výškou sa viditeľnosť zlepšuje a vietor silnie. Na úpätí predposledného hrebeňa podklad pohlcuje predné koleso aby ho vystrelil na bok v ťavej tráve, staviam motorku a očami hľadám optimálnu trasu. Prekonaním duny sa otvorí výhľad na príkry nekonečný svah s vrcholom za horizontom. Tu už iba ťahám za plyn a modlím sa. No motor ma potiahne aj cez úseky porovnateľné so strmou zjazdovkou a meter pred zlomom hrebeňa jednoducho šmarím KTM na piesok. Som hore vo výške 150-200m nad okolitou rovinou!!! Kameru na prilbe nechávam bežať, snímanie panorámy bude patriť medzi dôkazy výjazdu. Pri zhotovovaní vrcholových obrázkov foťákom baterka, ako inak, vypovie. Medzitým mi prilbu a motorku z polovice zafúkalo. Prehadzujem kameru na zadné snímanie, prevrátim motorku a vraciam sa  šťastný späť.  Chvalabohu, kamera je citlivejšia ako ľudské oko a preto sú zábery jasné aj do diaľky.

Búrka naberá na intenzite a my chceme vyskúšať orientáciu a jazdu za slabej viditeľnosti. Smerom na Merzougu sa pohybujeme proti vetru. V závanoch máte pocit, akoby sa otvorili dvierka na peci, vzduch je úplne horúci. Miestami postávam, aby sme sa nestratili (hlavne pri návrate). Nasleduje slané jazero, výjazdy na miestne kamenisté pahorky meniace sa pred očami na nová duny. Karči vytrháva ventil na prednej duši preto v mizernej viditeľnosti otáčame. Na planinách sa preháňa piesok ako na Sibíri sneh, ale v pohode triafame rovno do brány kasby. Večer balíme na presun k pobrežiu, aby sme ráno zistili že nastali ideálne podmienky na dunách. Tak to chodí.

Atlantik

Celý nasledujúci deň strávime v dodávke na ceste k pobrežiu Atlantiku. Panoramatické pohľady na pohorie Atlas so zvyškami snehu, pôvodné historické kasby a iné nádhery nám spríjemňujú cestu. Neobídeme legendárnu tiesňavu Todra, nádherný kaňon odklopený zeleným údolím. Pokračovaním po ceste sa dá na motorkách absolvovať okruh po horách so sedlami vo výške 2.800 a 3.000 metrov. My však pokračujeme na západ, míňajúc dediny a mestá úplne rozdielne vybudované. Stredovek kontra 3. tisícročie. Muži na vidieku posedávajú v hlúčkoch, debatujú, fajčia hašiiš, pijú čaj. Ženy nosia zhrbené náklad, pracujú na poliach alebo zahalené s húfom detí pasú kozy. Všeobecne je žena v odľahlých oblastiach považovaná za niečo medzi ťažným zvieraťom, nafukovacou Ančou a boxovacím vrecom. Večer dosiahneme mesto Agadir na pobreží a chystáme sa rozbiť tábor na útese nad oceánom ale prifrčí polícia a odporúča presunúť sa niekde menej z očí. Vraj práve tu zvyknú turistov mierne ozbíjať. Poďakujeme a presúvame sa k pieskovým plážam na juh. Po ceste spíme na prvej veľkej benzínke a ráno sme na pláži v Tifnite.

Neustály hukot oceánskych vĺn, prázdne pláže, vysoké útesy a púšť až po more – tak vypadá Atlantické pobrežie na juhu Maroka. Nádhera. Rýchlo vyhadzujeme stroje a vypaľujeme po pláži, neskôr smerom na juh po útesoch. Po asi 25km dochádzame k vtáčej rezervácii ktorú je nutné obísť. Hľadáme kemp v Sidi Oussai, čo sa darí. Je plný dôchodcov zo západnej Európy, má vlastnú prázdnu pláž a obrovské vlny. Dohovárame smiešnu cenu a prášime späť k autu. Na pláži dávame niekoľko romantických fotiek. V úzkom a strmom výjazde je stále obecenstvo sledujúce naše výkony a statočne zavadzajúce. Smoliar Karči vyletí na sprostom skalnom prahu, trepne mašinu do piesku a ohýba rajdy o 30°. Sadá na motorku, nevidí že koleso smeruje inde ako by chcel a po odpálení znovu končí na piesku Maroka. O šoférovi do kempu je tým rozhodnuté. So Slavom ideme po známej ceste po útesoch a náležite si to užívame, Karči sa presunul miernou okľukou po asfalte. Bláznime v 5 metrových vlnách, strháva nás spodný prúd, prevracia spenená voda ako v mlynčeku, no my sa nedáme a nikto sa neutopil. Iba nás mudrujúc sleduje niekoľko seniorov.

Na motorkách do rána zhrdzaveli od soli aj plasty. Naberáme južný kurz po vysokých a nádherných útesoch. V prípade možností vyberám cestu úplne po hrane čo je často dobrý morál, hlavne keď je zákruta za horizontom opačne klopená. Samozrejme do oceánu o 100 metrov nižšie. Znovu striedanie rozkvitnutých pahorkov a dunových polí, obchádzanie kaňonov vymytých vodou a zdolávanie horizontov v miestach pieskových koľají. Filmujeme, fotíme a potom na všetko kašleme. To by sme museli stáť každú minútu a snímať zaujímavé scenérie. Po dosiahnutí asfaltky v Sidi Moussa otáčame. Cestou späť stretávame skupinu 9 Španielov idúcich do Západnej Sahary. Všetci zhodne na EXC 525. Jednoducho sadli na trajekt, vylodili sa Agadire a v pohode jachajú dolu po pobreží. Hľa, výhody južanov! Pred rokom skúšali duny Erg Chebbi a nechcú veriť že som sa vytrepal až hore. No fotky na displeji ich presvedčili a uznanlivo kývajú  hlavami. To poteší. Poobede znova výjazd po známej trase bez Slava, filmovačku preruší druhé strhnutie ventilu na prednom kolese Karčiho. Mám podozrenie, že opravovanie je jeho tajný fetiš, čakám kedy rozoberie motor do súčiastky. Začína mi liezť na nervy – nevedel som sa ho počas ozaj rýchlej jazdy striasť. Ničí tým moje ego!

Plage Blanche

Neznášam posledný melancholický deň pred odchodom, naprd nálada ma vždy drží od rána. Aj počasie mi dáva za pravdu. Hustnúca hmla sa ustáli na novembrovej nepriehľadnosti a na všetkom kondenzuje slaná para. Napriek tomu skúšame nájsť legendárnu Modrú Pláž dlhú desiatky kilometrov. Znamená to znovu prejazd na juh. Prekvapenie zažívame na promenáde v Sidi Mousse. Počas občerstvovacej prestávky nás požiadala mladá žena(!!!) o možnosť odfotografovania sa na motorke. Po prekvapenom súhlase sa na KTM vystrieda skoro celá mnohočlenná rodina. Ešte parádička so skokom z hrádze a divoký drift pieskom a  na hanbu asi 60km po asfalte do Sidi Ifni. Dostávame sa na najsevernejší bod pláže, presnejšie povedané na útes nad ňou. Franforce hmly a vrcholiaci príliv znemožňujú nájsť zjazd dolu a vyskúšať jazdu pieskom. Znechutene otáčame s vedomím že vieme kde v budúcnosti začať. Poznajúc cestu pálime o dušu, aj dunu tesne pred kempom skáčeme, ja aj v kempe z betónovej terasy. Dôchodcovia sú vo vytržení.

Balíme všetko do Ducata, ráno nás čaká návrat. Znovu využívam diktátorské právomoci a odchod je v ten večer. Dôvod? Vracajúc sa popoludní s Karčim (Slavo riešil trialy okolo útesov) postávam pri pasúcom sa stáde a s úľubou hľadím na krásne sexi ťavie zadky. Je čas k urýchlenému návratu! Ten zvládame za 50 hodín vrátane trajektu. Po cestách, o akých môžu Rusi a Ukrajinci iba snívať. V bezcolnej španielskej zóne v Afrike pcháme do dodávky chlast, džúsy a olivy a po 4.200km vykladáme v Mojmírovciach. Po nádherných zážitkoch sa nevieme spamätať a výjazd so synom po našich „terénoch“ mi pripadá o ničom. Nevadí, sme doma.

Parta sa vydarila, Karči aj Slavo boli pripravení, vydržia veľa a jazdia ako draci. Len počas návratu spochybňovali moju autoritu nechutným spôsobom, čo pripisujem abstinenčným príznakom a nedostatku sexu.

Sponzori výpravy –  zľavy, príspevky, pomoc (týka sa mojej osoby):

www.stavorex.sk – finančná pomoc
www.obujsa.sk – pneu a duše
www.motonetsk.sk – reťaz a brzdové platničky
www.motopalic.sk – čižmy Sidi a dres
www.ktm.sk – servis a hľadanie hlúpej závady
www.motoride.sk – zapožičanie kamery
www.mitas.cz – test nových miusov