Intercontinental Rally 2017 očami víťazov
autor: Haro007, 10. 2. 2017, Diskusia k článku (počet reakcií: 0)
Intercontinental Rally 2017 priniesla so sebou koniec nadvlády Španielov v kategórii motoriek a víťazstvo dvojice Čechov. Samozrejme, podobne ako pri Africa Eco Race 2017, médiá tento fakt odignorovali. Lenže Intercontinental tak pritvrdila, že je obtiažnosťou vážnou rally, plne porovnateľnou s Dakarom a s Eco Race. Jirko KALIČ Kalát je vyzretým a skúseným jazdcom rôznych medzinárodných rally, známy svojou pohodovosťou a nadhľadom. Jirko Vepřek zase toľko skúseností nemá, no je totálny pedant a poctivec v príprave. Oba prístupy k problematike slávili úspech. Nechajme prehovoriť jazdcov o pretekoch vlastnými slovami.
#215 Jirko Kalát, KTM 690 Enduro
„Na rally som štartoval na požičanej motorke KTM 690 s namontovaným rally kitom. Okrem toho som dopredu namontoval pruženie z Rally Replica a dozadu pretekársky Trax. Tým získala motorka potrebné jazdné vlastnosti, silný morot nevyžadoval prakticky údržbu a celok nevážil veľa. Všetko fungovalo ako malo a KTM sa ukázala pre mňa ako ideálna voľba.
Závod bol od začiatku dosť na hranu a veľmi, veľmi drsný. Hneď v 2. etape bol problém stíhať limit prvej časovky a posledné CP v dunách hľadali aj najrýchlejší jazdci už potme. Vývoj od štartu ukazoval, že Maroko bude brutálne na koncentráciu, výdrž aj na techniku a orientáciu.
Nasledujúce etapy potvrdili tento predpoklad a do bivaku sme prichádzali na pokraji síl, vyčerpaní a unavení. Našťastie, technika stále držala a rally si začala vyberať svoju daň. Po sérii zranení, odstúpení a penalizácií sa po 6. etape v Dhakle ukázalo, že pred druhou polovicou vediem o takmer dve hodiny pred Jirkom. Lenže čakala nás Mauretánia.
V Mauretánii sa vždy všetko rozhoduje a taktika nie vždy prináša očakávané ovocie. Stavil som na istotu nie v zmysle jazdenia pomaly. Kontroloval som si súperov a snažil sa o plynulú, rýchlu, ale zároveň bezpečnú jazdu.
Už prvá miestna etapa takmer znamenala stopku. Skorý ranný presun som neveľmi stíhal a v strese mi v púšti skočil do cesty vojak s baterkou na kontrolnom bode. Položil som motorku na drsný africký asfalt snáď v 80-ke. Iskry lietali, ohli sa riadítka a mal som udreté zápästie. A on bohorovne pýtal fiš (papier s údajmi o jazdcovi, motorke a pod.). Nenapadlo ma nič iné, len že je poriadny kokot. Takmer ma pochoval.
Štart som stihol a nasledovalo 250 rýchlych km pozdĺž legendárnej železničnej trate, potom tankovačka a pole s malými dunami. Motorka dosť žrala, tak po zvoľnení tempa s prehľadom stíham a do bivaku v Atare prichádzame popoludní. Oddychujeme a čakáme na sprievod, ktorý musel merať cestu okolo, po jedinej ceste 900km. Dorazili v noci.
Nasledujúca etapa bola navigačne zložitá, v jej strede čakala záludná duna a za ňou zužujúce sa údoli so skalnou stenou. Včas som z pekelného miesta vydriapal späť na dunu. Tí, čo tak nespravili, mali v úzkom priestore veľké problémy. Nasledovalo kamenie na rýchlych cestách. Už ma všetko bolelo a cieľ som privítal ako záchranu.
Ďalšiu etapu do Akjoutu hodnotím subjektívne ako najťažšiu. 350km časovka bez možnosti odpočinku, záver 50km v totálnej púštnej búrke s viditeľnosťou tak do 10m. Modlil som sa, nech niečo netrafím. Tu som siahol na dno síl a etapa zaváňala poriadnym prúserom. Lem so šťastím sa nikomu nič vážne nestalo a pretekári prežili očistec len tak tak. Posledná etapa v Mauretánii mala vypaľovací charakter a končila pri Atlantiku.
Predposledná etapa v Senegale po pláži mala nervózny priebeh, dával som pozor na techniku, na rýchlostné limity, na kolízie s rybármi pri prejazde osadami… Nakoniec všetko vyšlo a posledný 12km prejazd po pláži znamenal veľkú úľavu.
Rally hodnotím ako strašne ťažkú a závod pre mňa dopadol najlepšie ako mohol. Som rád že sa všetko podarilo. Super partia okolo, bez zranení a poruchy techniky mi prialo šťastie v plnej miere. Vybral som si ho hŕbu. Preto neviem, či sa ešte nabudúce zúčastním, pretože neverím že sa podobná konštelácia ešte zopakuje.
Na dôvažok, s prehľadom sme získali aj tímovú trofej, takže paráda!“
#210 Jirko Vepřek, KTM 450 Rally Replica
„Na rally som bol dobre pripravený fyzicky, jazdecky aj technicky. No najťažšou sa ukázala skúška psychiky. Treba si proste zvyknúť na nápor nedostatku spánku, s kombináciou sústredenia počas etáp, s organizáciou prác po príchode do bivaku. Závodný režim obsahuje aj poriadne jedlo a nápoje na dobitie energie, maximálny odpočinok, no aj štúdium trate na nasledujúci deň a podobne.
Maroko vyčerpávalo v tom, že etapy končili často za tmy a mali malý rýchlostný priemer. Našťastie, moto servis sa zúžil na výmenu oleja a drobné opravy. Tak som pokračoval od etapy k etape až do Mauretánie. Tam začal skutočný boj o pódium.
Mauretánske duny a piesky sú veľmi mäkké a zákerné, ich konzistencia vyčerpáva a etapy majú preto ťažký charakter. No cennými radami mi pomáhal Lukáš Černý, ten pre zranené zápästie nemohol absolvovať celú súťaž. Výborne zajazdil aj Lukáš Kočajnar, jeho vyfackala púšť ešte počas tréningu na jeseň a z pádu a zo zranenia si vzal poučenie. Naopak, Erik Mikulášek sa vyslovene trápil a tento druh súťaže zrejme nie je pre neho to pravé.
Jirko Kalát zajazdil dobre a išiel šťastiu naproti, aj to treba vedieť. Musím povedať, že kategória motoriek je oproti ostatným viacej namáhavá a pretekať a navigovať zároveň dáva zabrať. Navigačné podklady stačili a dali sa večer doštudovať, no znamenalo to nemej spánku.
Usporiadateľ zvládal organizáciu na úrovni, vrátane zdravotného zabezpečenia pod taktovkou Davida Veselého. Myslím, že ľudia zo sprievodu organizátora a zo zdravotného zabezpečenia toho naspali ešte menej ako my a pritom robili často aj upratovaciu čatu od miestneho bordelu v miestach bivaku, či cieľa na pláži.
Záverečný večierok stál za zmienku, všetci sa pobrali spať až nadránom. To už bola pohoda, všetko z nás spadlo a zostali iba príjemné spomienky.
Zároveň ďakujem všetkým, ktorí sledovali rally online, komentovali a rozširovali správy ďalej. Pretože Intercontinental má slabé mediálne krytie, skôr žiadne, a preto verejnosť o tomto dobrodružstve takmer ani nevie. Ešte raz vďaka všetkým!“
Text: Haro, foto: Intercontinental Rally
