Hranice otvorené
autor: Haro007, 30. 5. 2020, Diskusia k článku (počet reakcií: 0)
Tak som sa dnes vydal na skusy. To viete, na Západnom Slovensku zdochol motokrosový pes. Trate miznú závratnou rýchlosťou, ostatné sú neudržiavané, či počas vymyslenej pandémie nedostupné. My z dolniakov chodíme najčastejšie do Maďarska. Ostrihom, Piliscsév, Tokod, Ács a mnoho ďalších stredísk tesne za čiarou nás láka týždeň čo týždeň za hranicu.
Keďže na koronu zomrelo menej ľudí ako na nádchu, museli politici trochu poľaviť z klamania a mierne povoliť utiahnuté obruče. Návštevy okolitých krajín na 48 hodín sú dostatočne dlhé na riadny tréning a návrat domov. Stačí si stiahnuť z internetu tlačivo, vypísať meno, nabaliť dodávku a vyraziť.
Kocúrkovo začína v Nových Zámkoch, kde bez výstrahy odstavili hlavný most a zabudli to označiť. Motoristi blúdia sídliskom bez orientačných bodov, hľadajú druhý most a po pol hodine aj ja pokračujem smerom na Komárno. Samozrejme, súdruhovia cestári nemohli práce vykonať dva mesiace dozadu, keď bola doprava prakticky na nule, múdro to odložili na neskôr, nech nezabudneme v ktorej krajine žijeme.
Na hraničnom priechode Komárno – Komárom je situácia obdobná. Aj tu začali v polovici mája rozsiahlu rekonštrukciu, preto odbavujú vozidlá iba v jednom pruhu. 20 minút u nás 10 u Maďarov je v pohode. Naši ustrojení pohraničníci s úsmevom komunikujú po slovensky, maďarsky, anglicky a trochu aj nemecky. Na druhej strane mám pocit, že sa bavím s pastiermi svíň. Nasratí chlapi vedia maďarsky, prípadne maďarsky a ešte maďarsky. Podobní majstri sveta v lingvistike sú už iba vo Francúzsku a Španielsku. Tak komunikujem rukami, lebo nohy mám pod volantom a pohraničníkovi ich nevidím.
Po chvíli pokračujem na trať v Ácsi a nebanujem. Pieskovo-hlinitá trať opäť nesklamala, lietam s miestnymi, akurát najväčšiu lavicu pre nárazový vietor neskáčeme celú. Konečne poriadna jazda!!!
Návrat v ničom neprekvapil: 25 minút v Komárome, znovu gestikulácia rukami, 15 minút v Komárne, úsmevy na tvári, odovzdanie potvrdeného tlačiva z rána a motanica v Nových Zámkoch. V smere od Nitry medzitým umiestnili JEDNU dopravnú značku, chuji. Ale nevadí, konečne môžeme trénovať.
Večer neviem, či mám jasať alebo plakať – sedíme doma už mesiace lebo Matelko asi prestal brať antidepresíva. Zblbnutí ľudia dobrovoľne recyklujú v rúškach vlastné bacily a pozerajú v telke na debilov, ktorí hlásia správy tiež s náhubkami. Športovci, najzdravšia časť populácie, nemôžu športovať, podľa 150 kilového vyžratého hlavného epidemiológa sú športoviská najrizikovejším možným priestorom na zemeguli. Dokonca „pandémia“ tak rozrušila majiteľa trate v Ácsi, že zvýšil vstupné z 10 na 13,-€.
Ak pozrieme na situáciu z lepšej strany, môžeme jazdiť a tešiť sa na preteky. Či sa v dohľadnej dobe dostaneme aj do Rumunska, prípadne do Afriky, je otázne. Vlastne či vôbec niekedy v budúcnosti. Nateraz musí stačiť Slovensko a jeho susedia. Tak jazdite o dušu spasenú, zakiaľ nám pribrzdená Gréta s ekofašistami nezakáže spaľovacie motory!!!
Text a foto: Haro
