„Hospital“ ALBANIA RALLY 2013
autor: Haro007, 16. 6. 2013, Diskusia k článku (počet reakcií: 6)
Povesť najťažšej rally starého kontinentu každoročne potvrdzujú účastníci po osobnej skúsenosti. Hojná nakladačka kilometrov v kombinácii s kostitrasovými kameňmi a so zložitým itinerárom dáva zabrať aj ostrieľaným borcom. Zároveň „odpad“ predstavuje nezriedka polovicu štartového poľa. Aký bol tento ročník? Poviem iba, že Albánia nesklamala a od 7. do 14. júna 2013 potvrdila kolujúce povesti.
Slovensko reprezentovali ostrieľaní Tóno Zboran na KTM 500EXC 14, Igor Gažo na KTM 520EXC 18 a Boris Vlha na Yamahe WR450F 79. Na skusy so sa vybral aj mladý nadšený amatér Ivan Sklenár sedlajúci BMW F650GS 19. Za bratov Čechov štartovali Jirko Kalát 12, Ondrej Klimčiv 43, Robert Višek, Jan Mareš 135, Tomáš Holman 75 a Radek Schneider 15.
Rally začala, ako je zvykom, krátkym prológom na pobreží za účelom rozhádzať pole pretekárov do štartového poradia pre nasledujúcu etapu. Hneď prvá ostrá etapa s nádielkou 300 km po krajine blízko mora znamenala pohromu pre niekoľkých Slovákov. Počas nej ako jedinej súvisle nepršalo, napriek tomu Gažko spadol pri nie rýchlej jazde. Rovnako ako mne v Rununsku mu kamene zvliekli chránič na predlaktí a doničili ruku. Na Igor je tvrdý chlop, povyťahoval šutre z končatiny, sám sa obviazal a pokračoval ďalej!!! Prišiel do cieľa v prvej dvadsiatke a až po návšteve mobilnej kliniky odhalil snímok kameň vo veľkosti orecha vrazený medzi tkanivo. Nasledovala operácia v plnej narkóze a vybratie balkánskej horniny, zašitie rany a predpis antibiotík. Našťastie Gažkova psychika neutrpela a fyzicky sa dáva poriadku.
Etapa dopadla výborne pre Tóna Zborana na 12. mieste, za Čechov vynikol Ondra Klimčiv na 2. mieste a dobre potiahol aj Kalič. Mladý Ivan Sklenár mal smolu že natrafil na extra ťažký ročník okorenený nepriazňou počasia a po divokom páde v blate na konci etapu múdro vzdal. V preteku pokračoval mimo poradia. Na jeho aktuálnej motorke Albánia nie je veľmi zjazdná a treba pridať viac skúseností. Alebo začať na gréckej rally. Ale slúži mu ku cti, že namiesto vypisovania sprostostí na fórach sa odhodlal dobrodružstvo vyskúšať.
Druhá etapa už zamierila do hôr s častým dažďom, s kameňmi a blatom, s ťažkými úsekmi s meter hlbokými koľajami. Tiež sa objavili prvé riečiská s neobvyklým množstvom vody. Veľmi dlhá 420 km divočina skončila víťazstvom Klimčiva. Mladý a výborne jazdiaci Slovák Boris Vlha dogazoval na 14. miesto a Tóno na 22. Naopak smolu postretol Kalič, uštval inak spoľahlivú Yamahu. No CZ-SK solidarita zafungovala a ďalej štartoval pojazdný Kalič na KTM-ke nepojazdného Gažka.
Tretia a štvrtá etapa boli relatívne kratšie, niečo nad 200 km, no technická obtiažnosť nahradila zníženú porciu kilometrov. Všetci podávali konštantné výkony bez zranení a postupovali celkovým poradím nahor. Boris už bol v prvej desiatke a Tóno sa stále pohyboval na jej hranici. V etape samotnej dokonca Boris Vlha zvíťazil, Kalič bol na požičanom stroji 7. a Tóno Zboran 12.
Všetko sa lámalo v záverečných etapách. V tej piatej sa výrazne pomiešalo poradie, najlepší Kalič atakoval 7. priečku a Boris 14. Tóno zablúdil a nebol sám. Vzhľadom k povestne zložitému a komplikovanému roadbooku na Rally Albania to tak proste býva. No do cieľa našťastie so stratou 36 minút prišiel a v prvej desiatke sa udržal. Nejazdil ďalší smoliar Ondra Klimčiv. Tento top jazdec pri vykladaní debny s náradím z nákladiaku stupil pri cúvaní do prázdna a zlomil si členok.
Šiestu etapu všetci hodnotili ako najkrajšiu a najnáročnejšiu. Viedla nádhernými horskými scenériami s bonusom v podobe údolia so širokým riečiskom s množstvom rozvetvených ramien plniacich sa vodou počas dažďov. A práve tento moment pretekári trafili. Rieka s neodhadnuteľnou hĺbkou vody a hlavne s premenlivým dnom znamenala stop pre mnohých. Veľa utopených motoriek a vyčerpaných jazdcov skomplikovalo prácu organizátorom. Výrazné posuny vo výsledkoch tiež pokračovali. Naši super zajazdili, Boris dojazdil 3. a Tóno 5. Kalič si počas prejazdu ustlal na šotolinovej ceste. V neprehľadnej zákrute stretol auto, položil motorku na bok a na nohu, na nich sa vydriapalo auto s úplne zjazdenými gumami. Aké albánske! Šofér vystúpil a dumal prečo je pod rachotinou zakliesnená motorka a pod ňou jazdec. (Viem si predstaviť Jirkove nadávky, jazdí nekompromisne a aj inak si nenechá srať na hlavu.) Po chvíli vycúval, Kalič vyskočil na požičaný stroj a etapu dokončil. Samozrejme, ako sa stalo zvykom, so zlomenou nohou! Tú opäť zistili až na klinike. V tejto dobe si užíval sadru na nohe a barly aj Robo Víšek. Fakt nečakané.
Všetko mohol potvrdiť alebo zvrátiť epilóg. Každý očakával symbolický úsek v žiari reflektorov, no čakal 25 km záver s blbou orientáciou. Dávku smoly tentoraz vyfasoval Tóno a po krátkom blúdení klesol o jedno miesto celkovo aj v kategórii.
Nakoniec obsadil mlaďas Boris Vlha fantastické 4. miesto celkovo a tretie v najobsadenejšej kategórii do 450ccm. Skúsený Tóno Zboran vyjazdil výborné 7. miesto celkovo a tretie v kategórii nad 450ccm. Do prvej dvadsiatky sa zo sledovaných účastníkov ešte dostal Jan Mareš na fakt dobré 12. miesto. Radek Schneider na Superendure skončil 42. celkovo a získal víťazstvo medzi mastodontmi. Myslím že dokončiť s takouto motorkou je obdivuhodný výkon. Blahoželáme!!! Zo žien sa najvyššie vyšplhala Patsy Quick na 8. miesto. V tejto konkurencii neuveriteľné.
Aby nebolo humoru dosť, vybral sa Tóno po skončení preteku v bivaku umyť motorku. Len tak naľahko, v šortkách a sandáloch. Miestni mali wapku asi na umývanie tankov, alebo ňou režú horninu v kameňolome. Ako sa oprel prúd vody do motorku, tak ju ihneď začalo zhadzovať zo stojana. Majiteľ vyštartoval KTM-ke na pomoc, v sandálikoch mu vyleteli nohy a pristál na mokrej podlahe na chrbte. V tom okamihu dopadla aj motorka a zlomila mu – hádate správne – nohu. Presnejšie palec, ale ten sa ráta tiež do nohy
.
Takto skončila úspešná rally pre slovenské a české farby. Ak by vyhlásili na spôsob para-olympiády a para-rally, všetci vyššie menovaní by zvíťazili. No je potrebné konštatovať, že vynikajúce úspechy pánov Vlhu a Zborana sú lákavým prísľubom do budúcnosti. Dokonca aj nedoliečený Gažko sľúbil účasť v ročníku 2014. A nezabúdajme na konkurenčno-bratských pretekárov spoza rieky Moravy, tiež pravidelne útočia na predné pozície. Máme sa na čo tešiť!
Text Haro, foto: internet
