Honda na Dakare 1987-89
autor: Haro007, 31. 10. 2013, Diskusia k článku (počet reakcií: 0)
1987 Honda NXR 750V
Po úspechu na Dakare ´86 Honda nezaspala na vavrínoch a intenzívne pracovala na vylepšení „Afriky“. A ako zvyčajne, šlo sa o výrazné zmeny k lepšiemu. Pozornosti neuniklo prakticky nič: podvozok, motor, ťažisko a mnoho iných detailov sa zmenilo.
Hoci sa model od začiatku hrdil názvom NXR 750V, číslo nebolo úplne správne. Motor mal v sezóne 1986 objem 780 ccm a v ročníkoch 87-89 dokonca 802 ccm. To znamenalo zvýšenie výkonu zo 74 na 76 koní a mierne zlepšenie priebehu krútiaku. Celková koncepcia motora bola natoľko vydarené, že žiadne prevratné vylepšenia sa nekonali.
Pri podvozku technici konečne dokázali vyrobiť a hlavne naladiť pruženia so zdvihmi 300mm, čo doteraz pôsobilo problémy viac vzadu ako vpredu. Rám sa nezmenil, podobne aj brzdy.
Mierne zmeny v dizajnovaní motorky spôsobili potrebné vylepšenie polohy ťažiska, pretože zvýšenie pruženia prináša pozitíva aj negatíva. To sa podarilo a motorka aj naďalej vykazovala neutrálne a vyvážené jazdné vlastnosti. Zapodievanie sa všetkými detailami prinieslo redukciu suchej hmotnosti na 170kg a to dosť podstatne zvýhodnilo motorku pred konkurenciou. Pretože trate Dakaru sa stávali postupne technickejšími a okrem výkonu aj váha čoraz viac znamenala.
Výrazné technické napredovanie jedného modelu vždy automaticky znamená inšpiráciu ostatných výrobcov. Cagiva prevzala od Hondy nové rozmiestnenie nádrží a to tak zmenilo ťažisko, že sa razom stala jedným z favoritov.
Pretek prebiehal v réžii dvoch fenomenálnych francúzskych jazdcov. Neveu na Honde mal k dispozícii stroj s vyváženými jazdnými vlastnosťami, s malou váhou a spotrebou. Motor bol síce menej výkonný, no s výhodnými charakteristikami a s vysokou spoľahlivosťou. Dvojnásobný víťaz Dakaru Hubert Auriol bol zlanárený k Talianom od BMW. Jeho Cagiva mala výkonu na rozdávanie, bola však ťažšia a ťažisko ležalo vyššie ako u Hondy.
Slávny pretek meral dohromady vyše 13 000km a vrcholil v predposlednej etape, kedy rozdiel 4 minúty medzi bol na vtedajšie pomery úplne zanedbateľný. Nakoniec rozhodla nešťastná havária Auriola mnoho kilometrov pred cieľom. V šoku ešte dokázal zdvihnúť motorku, nasadnúť a v divokom tempe dokončiť etapu s obomi zlomenými členkami!!! Tým Neveu vyhral Dakar 5. a zároveň poslednýkrát. Dodnes patrí k uctievaným ikonám tohto nádherného a chlapského športu. Krpec postavou, no s bojovným duchom dokázal v počiatkoch Dakaru ukázať konkurentom že nasadenie znamená predpoklad k víťazstvu. Zároveň ako predstaviteľ „starej“ jazdeckej školy nedokázal výrazne zmeniť štýl na vysoko zdvihových strojoch a postupne sa dopredu drali progresívnejšie jazdiaci pretekári.
Posledné z nasledujúcich videí už bolo zaradené v dieloch o Yamahe, no slúži čoby pekná prehliadka motoriek tej doby. V jeho 3. pokračovaní je na konci slávny dojazd Auriola do cieľa.
1988 Honda NXR 750V
Zmeny na aktuálnom modeli neboli prevratné, tvorcovia sa zamerali skôr na vylepšenie jestvujúcich vlastností. Viditeľne sa menil vzhľad, predná časť postupne naberala na výške a štít viac chránil jazdcov vo vetre.
Zmenila sa výrazne konkurencia. Cagiva vylepšovala Elefanta a mienila vyhrať. Do boja vstúpila Suzuki s plnou továrenskou podporou a s novým kladivoidným jednobuchom DR 800Z. Yamaha vrhla na prechodné obdobie do boja tiež jednovalec novej konštrukcie, vodník s piatimi ventilmi. A treba povedať, že Honda mala šťastie na úkor Yamahy.
Honda mala v štartovom poli nasadených 7 strojov, z toho 3 pod hlavičkou Honda Racing Italia. Auriol presedlal na buginy a Cagiva nemala adekvátnu náhradu. Otázny bol Rahier na novej Suzuki a Picco na Yamahe. Nakoniec druhý menovaný takmer vyhral.
Problémom vtedajších itinerárov bola ich nedokonalosť, niekedy s iba informatívnym charakterom a s pomôckou v podobe mapy. Zo začiatku viedol Picco, tesne nasledovaný favorizavaným Neveueom. Po sérii pádov a konečnom náraze do skaly továrenskej jednotky Hondy sa ujal prenasledovania Yamahy doposiaľ tretí Oriol. Všetko zmenil jeden nesprávne zaznačený kontrolný bod na mape, ktorý Oriol po krátkom hľadaní ignoroval, no Picco sa snažil viac a stratil čas aj vedenie. Protest Yamahy ASO neuznala a začala nekonečná séria zákulisných ťahov, trvajúca dodnes. Edi Orioli z Talianska vyhral pre Hondu tretie víťazstvo v rade, Picco bol druhý a Lalay na ďalšej Honde tretí.
Medzi tým sa stali okatými snahy usporiadateľov o víťazstvá francúzskych jazdcov aj za cenu nešportových prechmatov. Žabožrútsky zmysel pre fair play tlačil vpred protežované továrne a vtedy sa na výslní hriala Honda. Až neskôr nastalo spojenie s Yamahou France a v poslednej dekáde s KTM. No treba uznať, že Francúzi na motorkách udávali trend a stav trvá štatisticky dodnes.
1989 Honda NXR 750V
Yamaha nemohla zabudnúť minuloročnú krivdu a tuho zbrojila do boja. 11. ročník však prebehol na dakarské pomery bezproblémovo a hladko. Preto rozhodovala plynulosť jazdy, spoľahlivosť motoriek a navigácia. Pretek bol vlastne súbojom mierne inovovaných motoriek Yamaha a Honda. Okrídlená značka s objemom 820ccm mala mierne navrch a preto Lalay vyhral pre Hondu 4. víťazstvo v rade pred Piccom na Yamahe. Honda týmto ukončila továrenskú podporu Dakaru. Proste marketingový cieľ sa splnil a hotovo. Africa Twin NXR bola uvoľnená pre netovárenské tímy a zároveň v civilnej verzii pre trh.
Zaujímavé ale boli zákulisné zmeny v rovnováhe síl. Imperiálne rozmýšľajúci Francúzi vopred vedeli o ukončení účinkovania Japoncov a začali pozornosť upriamovať na Yamahu France. Ročník ´89 už absolvoval Neveu v sedle Yamahy a skončil na 5. mieste. Škrt v ďalších možných úspechoch mu spôsobili staromódny štýl jazdy a Peterhansel, objaviaci sa ako kométa na rally nebi. Jeho slávne roky nedali na seba dlho čakať.
Text: Haro, foto: internet
