HELLAS RALLY 2017 – rozhovory
autor: Haro007, 2. 6. 2017, Diskusia k článku (počet reakcií: 0)
#02 Štefan Svitko (SK), 2. miesto celkovo, 2. miesto kategória M1
„V rally, ktorú som ponímal ako tréning a pretek zároveň, som chcel samozrejme bojovať o víťazstvo. Ako sa čoskoro ukázalo, viac menej jediným vážnym súperom mi bol Farres. Vlastne aj pred rokom.
Štartoval som na ľahkej motorke, Rally Replica zostala doma. Trate boli niečo medzi kantráčom a africkou rally, k tomu blato…takže mi sedeli. Aj roadbooky mali úroveň, blúdil som iba niekoľko krát.
Preteky sa vyvíjali podľa jednoduchého scenára. Buď som odštartoval ako prvý a robil „stopu“ pre ostatných. Tým pádom ma Farres dobehol a išli sme spolu. Alebo štartoval prvý on a ja som ho dobehol. Potom nikto z nás nemal na to, aby tomu druhému ušiel a tak sme prišli do cieľa vždy vedno. Pretože prví jazdci štartovali 2 minúty po sebe, približne taký rozstup býval aj v cieli.
Prelom nastal v druhej polovici rally, kedy Farresovi omylom zapísali v cieli časovky iné poradie na v nasledujúcej časovke neštartoval 2 minúty po mne ako obvykle, ale až 5 – 6 minút neskôr. Po čase ma, samozrejme, dohnal, hoci mu to trvalo dlhšie ako inokedy. A zase nemal nikto z nás dvoch na to, aby urobil výrazný náskok. Tento fakt ma definitívne posunul na druhé miesto a s tým som už nič nedokázal urobiť.
V predposlednej etape mi odletel celý roadbook, Farres mi pomáhal s márnou opravou, tak sme dohromady prišli do cieľa. Musel navigovať on.
Škoda týchto okolností, mohol som viacej zabojovať o prvenstvo. Druhé miesto je síce fajn, ale radšej vyhrávam. Trate, organizácia a bivak boli super, preto rally hodnotím kladne. O rok zabojujem znova…“
#306 Vlado Oboňa (SK), 7. miesto v kategórii M3
„Doma to začalo tak, že som kvôli práci nestíhal prípravu a posledné dva týždne ani tréning. Plasty a polepy a pár drobností mi prišli posledný deň. Vôbec som sa na rally netešil, žiadna rally nálada. Vo štvrtok večer ku mne prišiel Zboran s Oprchalom, do polnoci sme ponahadzovali motorky a veci do karavanu a vozíka, dačo popili a ráno sme čakali na nášho overeného vodiča a správcu bivaku Feriho. Cesta klasika. Po príchode sme sa zaradili ku Benkovcom priamo na pláž. Prebierky bez problémov. Drobné dokončovačky na motorke. Ešte stále som nemal rally náladu – asi kvôli robote, ale rovnako na tom bol aj Zboran.
Nerozjazdený som vyštartoval do prológu, niekde v polovici som v rýchlo sa striedajúcom tieni a slnka prehliadol veľký šuter čo pevne držal v zemi a ten ma katapultoval mimo cestu medzi stromy a skaly. Rýchla kontrola motorka celá, ja celý. Sám ju odtiaľ nevyrvem. Vyliezol som hore na cestu a o chvíľu vidím Zborana s jedným Anglánom, čo ho už pravidelne na každej rally zdvíham spomedzi skál – už si z toho robíme prdel. Tóno rýchlo zhodnotil – kurva – to odtiaľ nedostaneme. Samozrejme som to tak nenechal a spoločne sme ju vyrvali – vďaka Tonik. Po takom výlete, sa mi už moc ťahať nechcelo, tak som to už dojazdil bez chuti. Ďalší deň mi pre zmenu na začiatku rýchlostky vyhorel plošák na roadbooku a tak som veselo ďalších 230 km v búrke pretáčal ručne – jednoducho radosť – toto Vám fakt urobí chuť do pretekania. Po druhom dni som sa ocitol na 101. mieste – doteraz som ani netušil, že také existuje :-D. Večer som namontoval náhradný roadbook a bol som zvedavý, čo ma čaká v 2hej etape. Na štarte už tradične bez chuti. Po pár kilometroch som sa konečne prvý krát za túto rally dostal do tempa a po pár predbehnutiach som sa konečne prebral a chytili vo mne sadze. Tento deň som stúpol o 55. miest. Ďalšie dni boli bezproblémové a rally som si začal fakt užívať. Posledné dni som dosť jazdil s Kaličom z tímu „No beer no power“ – poznáme sa už dlhšie z viacerých rally a sadli sme si, tak sme sa vedeli navzájom vyhecovať a postupne sme stúpali vo výsledkoch. Zistil som, že mi vyhovujú dlhé etapy okolo 400km a kľudne aj s zlým počasím, vtedy sa mi darilo obiehať viac ľudí a stúpať.
Počasie na tejto rally bola kapitola sama osebe – ráno relatívne teplo, potom sme na spojovačke vystúpali do hôr, kde nás prakticky každý deň krásne prebrali búrky a krupobitie – na spojovačke do bivaku sme schli s drkotajúcimi zubami. A do bivaku došli suchý s rozmočenými nohami a genitáliami.
Musím spomenúť, že za ten krátky čas čo chodím na tieto rally sa nám vyprofilovala perfektná partia – s Janom Zaťkom sme si sadli od začiatku – asi to bude našim voľnejším prístupom. Jeho dve sprievodkyne Dada a Maťa spolu s mojim Ferim nám vytvorili super zázemie. Ráno sme len vstali obliekli sa a vypadli – oni sa nám postarali o celý support – ďakujem. Túto rally sa ku nám pridal aj Tóno Zboran, ktorý žiaľ musel po druhej etape odstúpiť zo zdravotných dôvodov a Dodo Oprchal, ktorý si musel zvykať na naše drsné žarty. S No beer no power teamom sme mali tradične silnú družbu.
Výsledok 37. celkovo a 7. v kategórii hodnotím ako uspokojivý s ohľadom na komplikácie na začiatku. Domov sme došli celí, takže cieľ splnený.“
#416 Jirko Vepřek (CZ), 1. miesto v kategórii M4
„Do Grécka som cestoval nielen na preteky, ale tiež ako testovací jazdec. Kamarát totiž upravuje KTM 690 a Husqarna 701, tak som dostal za úlohu všetko odskúšať. Nie je nič lepšie, ako komponenty navrhnuté na počítači otestovať na poriadnej týždňovej rally, s množstvom kameňov a otrasov. V praxi to pomohlo odstrániť väčšinu problémov, vopred často netušených. (O moto a o úpravách napíšem špeciálny článok. Pozn. autora.)
Husku som si ešte mierne upravil na svoje požiadavky, aby mi lepšie padla do ruky a bola pohodlnejšia. Váhovo je niekde ako KTM 450 Rally Replica, aj ovládateľnosťou. Okrem toho, mierne vyššia váha nie je na škodu, pretože moto vykazuje lepšiu stabilitu.
Hellas Rally mi vo svojej podstate sadla. Bál som sa príliš vypaľovákov a rýchlych úsekov, no nakoniec na tratiach prevažovali technické pasáže a veľa kameňov. Pretože uprednostňujem jazdecky výživnejšie časovky, v rally som sa vyslovene našiel.
Trošku nám robilo vrásky na čele počasie, pretože 3 dni intenzívne pršalo a tak sme si blata a slizkých kameňov užili do sýtosti. Usporiadateľ musel niektoré časovky skracovať, tak voda sťažila podmienky.
Od začiatku sme ťahali spolu s kamošom Michalom. Ukázalo sa, že preteky končia až po dokončení v cieli a do poslednej chvíle je treba bojovať. Pretože do konca nebolo jasné, ako orgas zohľadnia rôzne penalizácie za neskoré štarty, pokazené presuny a prekročenia rýchlostí. Často ráno nebolo z predošlého dňa započítané nič, ale večer vypadalo už poradie inak. To sa stalo aj mojej kategórii a vlastne do čela som sa dostal až úplne posledný deň.
Moja motorka bola váhovo na hrane, kedy ešte bolo možné trať absolvovať bez nejakých extra problémov. To čo predvádzali Birch a Ugo na ťažkých endurách patrí do iného vesmíru.
Kladne opäť hodnotím fungovanie CZ-SK tímu, založeného na kamarátstve a bratstve. Atmosféra v bivaku, kvalitná organizácia a pekné trate urobili z Hellas Rally 2017 krásny podnik a rád sa sem opäť vrátim.“
Text: Haro, foto: HellasRally
