Dakarské momentky
autor: Haro007, 7. 1. 2014, Diskusia k článku (počet reakcií: 11)
6. etapa – ako ďalej?
O úmysle navrátiť Dakaru pôvodného ducha som písal. Skúsme porozmýšľať, či je táto zmena možná, prípadne ako.
Počiatočných 5 etáp bolo tak namáhavých, že dvíhali obočie aj ostrieľaní borci. Majú na tom podiel nezlučiteľné fakty. Ak sa vrátime k Dakaru končiacemuň v senegalskom Dakare, mával tento pretek vždy obrovskú nakladačku kilometrov, obsahoval bežne aj maratónske etapy. Tie neboli maratónskymi náhodou, či umelo zorganizovanými. Afrika nesie v centre Sahary dodnes náboj nefalšovanej divočiny, nebezpečenstva a neprístupnosti. Preto sa v niektorých etapách jednoducho nedokázala asistencia dostať do bivaku k motorkám, prípadne to nestíhali. Tak vznikli pôvodne etapy bez asistencie. Zároveň aj počas bežných etáp mimo dosahu civilizácie bivak neposkytoval žiadne pohodlie. Jedlo bolo hnusné, na umytie každý vyfasoval 2 litre kalnej vody a všetci spali v stanoch. Svetové jednotky aj amatéri. V poslednej africkej dekáde bývali zaraďované dva kritické úseky: feš-feš a prachové duny na Erg Chegaga v Maroku a mäkké duny v Mauretánii. Oba úseky merali cca 60-80km každý a znamenali silo na pole štartujúcich. Mám prejazdené oba je to fakt o hubu. Továrenské ťažké špeciály a ľahké amatérske prestavby hrali rovnakú ligu a nik sa v technických pasážach nesťažoval. Podobný efekt chceli dosiahnuť aj v ročníku 2014. Dá sa to vôbec?
Oproti Afrike sa zmenili dve podstatné veci: lokalita a motorky.
Nové teritóriá priniesli civilizované bivaky so sprchami, s poriadnou stravou a netreba kadiť za prvou dunou. Hlavne boli objavené zrejme najrozmanitejšie púštne terény sveta, s nadmorskými výškami s riedkym vzduchom, s obrovskými dunami a s akýmkoľvek povrchom. Toto nebolo v Afrike možné, trate sú omnoho rôznorodejšie s možnosťou nastavenia akejkoľvek technickej obtiažnosti.
Motorky so zníženým objemom zamotali charakter súťaže ešte viac. Bežné terény prestali stačiť a pretek sa rýchlo zmenil na dlhý motokrosový šprint. Organizátori tento trend chceli potlačiť a vyskúšali staronový model súťaže.
Aby dosiahli určenú métu, použili nasledujúce prostriedky: viac kilometrov so zvýšeným podielom meraných špeciálov, maratónske etapy bez asistencie, veľmi náročné terény a úmyselne ťažkú navigáciu. Jednotlivé finty sú v poriadku, pokiaľ ich kombinácia nie je vražedná. Do určitého momentu je dosiahnutý strop, kedy ešte dokáže jazdec bezpečne pretekať, navigovať a dostatočne regenerovať.
Pribudol ešte jeden zásadný fakt. Motorky sa nenávratne zmenili a s nimi aj spôsob jazdenia. Do Dakaru vtrhla mladá generácia, točiaca zúrivo plynom. Stará garda jazdí plynulo, mladí divoko. Stačí pohľad na typického predstaviteľa Barredu Borta a je všetko jasné. Neustála jazda na hranici možností, stály risk znamenajúci lotériu v prežití a trápenie techniky a tela nadoraz. Pri kombinácii uvedených faktorov nie je čudo, že po 6 etapách z 13 zostalo 42% z pôvodných štartujúcich. Tí iba 6. etapu označili za normálnu, predošlé ako príliš rozbíjačské a pre únavu nebezpečné. Deň voľna prišiel v pravej chvíli, odpadlo aj veľa favoritov a odpočinok prospeje všetkým.
Naopak sa nedá uprieť napínavosť doterajšieho priebehu, vyrovnanosť značiek a denné podstatné zmeny v poradí. Počkáme na reakcie pretekárov po ukončení zápolenia, s vychladnutými hlavami objasnia všetko lepšie. Len je jasné, že cena za divácku atraktívnosť je privysoká: veľa odpadlíkov, denne kolabujúci chlapi za riadítkami a jedna smrť zrejme z vyčerpania.
Doteraz museli v ASO vždy zasadať a vybrať z 500-600 prihlásených vyvolenú skupinu 300 štartujúcich. Na ročník 2014 prišlo málo prihlášok a preberanie urobili skôr ako kontrolu potrebnej výkonnosti. Ak z mála odvážnych prirýchlo ubúda a znižuje sa konkurencia, pretek utrpí na sledovanosti a atraktívnosti. Sponzori neradi podporujú šport, pokiaľ nevidno často ich reklamy na kapotážach a dresoch.
Na skutočných 2-týždňových diaľkových rally sa ročne zúčastní v Afrike okolo 150 pretekárov a s tými dakarskými je to smiešnych necelých 500 kusov. Iba toľko motorkárov má odvahu, zázemie, peniaze a podporu. Pokiaľ Dakar odplaší pod tlakom prehnanej náročnosti záujemcov, určite neprestanú pretekať. Jednoducho presmerujú záujem na 3 africké rally. Im kredit stúpne a Dakaru klesne. Jasná matematika.
Preto som zvedavý nielen na ďalší vývoj Dakaru 2014 a jeho výsledky, no aj dôsledky vyplývajúce z aktuálnych udalostí.
5. etapa
Kto bol v púšti vie o jej premenlivosti a nestálosti. Pre laika to znie neuveriteľne, ale polopúšť a púšť sa dokážu zmeniť na nepoznanie doslova v priebehu pár hodín. Príčiny sú dve: vietor a voda. Vietor presúva piesok a prach, ukladá ich do dún a preto sú často dunové polia v road booku značené jazdiť na azimut, teda určitým smerom podľa kompasu. Voda tvaruje údolné časti vyprahnutej krajiny bleskovo. V Tunisku sme prešli údolím jedným smerom, pri návrate bolo úplne zmenené a zdevastované vodným prívalom, pritom stále svietilo slnko. Napršalo niekde 50km povyše a gravitácia s vodou urobili svoje. Nemať zapnutý záznam trasy na GPS, neverím že sa vraciame po vlastných stopách spred troch hodín.
Itinerár pred Dakarom sa robí vo vyše polročnom predstihu. Na autách prechádzajú trasy, vytypované podľa Googla a kritické úseky testujú na motorke. Na ľahkom endure s objemom 450ccm a s pár litrami paliva. Asi mesiac pred pretekom sa podľa už hotového itíku prechádzajú trasy ešte raz a zaznamenávajú sa zmeny. Deň pred etapou vždy prechádza bugina usporiadateľov trasu a posúva informácie do riadiaceho centra o aktuálnom stave trasy. Tieto údaje sa objavia vo večernej rozprave a sú jazdcami zapisované do vyfasovaných road bookov. Nakoniec druhá bugina štartuje pred svitaním do ostrej trasy a nakoniec potvrdzuje zjazdnosť. Tak to bolo doposiaľ.
Zavedením 450-tok s extrémnou prejazdnosťou zaviedli na Dakaroch samostatné etapy pre motorky, s úsekmi často neprejazdnými pre buginy usporiadateľov. A keďže trasu skúšali na ľahkých endurkách tak o skutočnej obtiažnosti etapy často usporiadatelia ani netušia.
Včerajšiu etapu ešte blbci vylepšili. Aby bol Dakar najdakarovatejší a náročný, naschvál zapracovali navigačný chyták, nechtiac jednu chybu a neposlali ani do ľahkých pasáží buginu. Aby jazdci zo stôp v ľudoprázdnom údolí nevyčítali správny smer. Lenže dažde z predošlých dní zmenili už tak nečitateľnú trasu a pohroma mohla začať. Jazdci odštartovali podľa road booku, ktorý nerešpektoval aktuálny stav krajiny, mal chybu a chyták. Výsledkom bolo vymknutie sa priebehu preteku spod kontroly a typické francúzske riešenie problémov.
Ono namotať ťažkú a zložitú trasu dokáže každý. Väčším problémom je poskytnutie dostatočnej organizácie a bezpečnosti vzhľadom k podmienkam v etape. Od 172. kilometra všetci blúdili, netriafali kontrolné body. Do masového blúdenia zasiahli autá, potom kamióny a všetci sa v prachu stretali v protismere. Preto pretek pre motorky zastavili a až do bivaku nemerali.
Mohla začať zákulisná časť etapy, namáhavejšia a neprehľadnejšia ako tá v púšti. Nakoniec na počudovanie ukázala najsilnejšie ramená KTM, Comovi a Viladomsovi odpustili nesprávne prejazdy WP, iným 32 jazdcom pre istotu nie. Medzi nimi aj Despresovi, Svitkovi a Jakešovi. Po predošlom zlyhaní usporiadateľa, posielajúceho motorkárov do neprejazdnej pasce je to druhý vážny prešľap ASO. Aj veľmi ťažké etapy dokážu najlepší zvládnuť a so cťou zápoliť. Ak však začne výsledok závisieť iba od šťastia na neprehľadnej trati a od veľkosti konexií, niečo nie je poriadku.
Dakar vždy niesol pečať nespravodlivostí a prechmatov, no je najťažší a má silné mediálne zázemie. Často dokáže ututlať neuveriteľné somárstva. Lenže ani nie po polovine etáp už vypadlo takmer 50% motorkárov. Ak bude trend pokračovať, sledujeme najdlhší Erzberg sveta. V cieli vo Valparaise sa možno objaví 10 pretekárov, z toho prvých 5 po protekcii. Hlavne že sú Frantíci spokojní a neznalá verejnosť kŕmená tendenčnými správami…
4. etapa – Svitkova smola
Počas bivaku bez asistencie objavil Števo 5cm dlhú trhlinu v zadnej pneumatike. Objavili sa obavy, ako obutie vydrží celú 4. etapu. našťastie Mitaska vydržala, no od začiatku išiel náš reprezentant pomalšie a opatrnejšie. Je neodvratným zvykom príchod pohromy z nečakaného smeru. Počas jazdy po hrebeni, v tesnom závese za iným jazdcom, trafil Štefan v kúdoľoch prachu skrytý kameň a neudržal motorku na úzkej hrane. Katapultovaný doľava zbehol po bridlicovej strmine dolu, pričom boli aj nejaké pády. Pri jednom z nich sa chytilo tlieť a horieť suché krovie, spočíval v ňom spadnutý stroj. Našťastie pomohlo hasenie vodou z camelbaku. Po 15 minútovom trápení vytrialoval náročný terén a dokázal sa napojiť na trasu. Na záberoch z vrtuľníka úplne na konci videa uvidíte začiatok incidentu na hrebeni. V dennom sumári sa objavili dlhšie zábery v dobe prejazdu Svitka, vďaka Marekovi ich zaraďujem.
3. a 4. etapa – V pasci
Je notoricky známy postoj Francúzov k športu. Neštítia sa ničoho, pokiaľ ide o ich záujmy a kašlú na všetkých, pokiaľ nie sú Francúzi. Liečenie si postimperiálneho syndrómu na úkor mimogalských pretekárov má niekedy groteskné pozadie. Občas ani to nie.
Na úplnom konci tretej etapy viedla trasa po horskom hrebeni, z ktorého sa zostupovalo bočným výrazným rebrom vpravo. Bolo potrebné trafiť moment odbočenia. Na hrebeni za horizontom stálo auto usporiadateľov s originál Žabožrútom, patriacim do užšieho kolektívu Orgas. Ten po prejdení špičky jednoducho začal navigovať prichádzajúcich motorkárov doprava do kaňonu dole, hoci odbočka bola o riadny kus ďalej. A tak sa naivní a vyčerpaní jazdci spustili po prudkom svahu dolu. Strmina so sklonom bez možnosti spätného výjazdu sa zužovala, zužovala až jednoducho predstavovala neprejazdný klin. Prvý sa nemohol otočiť a vzadu pribúdalo pretekárov a strojov. Nakoniec všetci uviazli v neriešiteľnej zápche, usporiadateľ sadol do auta a zdrhol. Priletevší vrtuľník vytiahol iba štvorkolku jedinej ženy v quadoch Camelie Liparoti (ITA). Nemýľte sa, nedolo to gesto galantnosti. Z vypočítavosti pomohli nešťastnej babe, aby ju naďalej mohli mediálne využívať ako jedno z lákadiel Dakaru a na ostatných sa normálne VYSRALI!!! Mimo iných v skalnej rozsadline skončil aj Čech Jan Veselý.
Všetky motorky doteraz väzia v kaňone, jazdci nedostali vysvetlenie či budú môcť po chybe organizátora aspoň symbolicky pokračovať po mnohohodinovej penalizácii ďalej. Motorkári sa samozrejme pokúšali dostať z pasce preč, kaňon je obrovský a komplikovaný. Výsledkom je roztrúsenie jazdcov a strojov v bludisku skalných jarkov. Následne podané protesty sú zatiaľ bez odozvy a 4. etapa odštartovala bez zablúdilcov.
Nakoniec vyšla pravda najavo. Ako prvý zišiel týmto smerom Ruben Faria a doplatil na omyl ťažkým pádom. Prvá skupina okolo neho prišla včas na omyl a dokázala sa po asi dvoch hodinách vzájomnej pomoci vyšplhať späť na hrebeň. Usporiadatelia preto poslali hore s autom Francúza z iného stanoviska, aby zabránil fatálnemu megaomylu a posielal pomýlených pretekárov správnym smerom. Ten zblbol alebo sa nezorientoval a posielal všetkých namiesto rovno priamo dole . Preto ďalší a ďalší skaskali po skalách dolu, až mnohí skončili v divokých kotrmelcoch s rozbitými strojmi a zranení. Keďže nebol medzi nimi žiaden Francúz, usporiadatelia sa nenamáhali situáciu akokoľvek rozumne riešiť. Jednoducho nechali asi 25 pretekárov v štichu.
Zroj: dakarrallye.blogspot.sk
3. etapa – Maratónska etapa
Za normálnych okolností pretekár po ukončení etapy a presunu zaparkuje v bivaku. Tam ho okrem odpočinku, jedla a večernej rozpravy čaká aj servisné vozidlo. To musí byť zaregistrované a iba z neho môže posádka poskytovať pomoc svojmu, ale aj inému pretekárovi.
Trochu iné podmienky platia počas etapy na presune a v meranom úseku. Servisné vozidlá majú vlastný itinerár na presun a musia sa ho prísne držať. A iba na spoločných trasách môžu sprievodné autá a posádky podať pomocnú ruku. Tieto úseky sú taxatívne vymedzené a presne určené. A tiež sledované.
Prijať palivo nesmú od servisného vozidla, na to slúžia kontrolné čerpacie body. Tu majú motorkári povinnú 15 minútovú prestávku. Počas nej čapujú benzín, kontrolujú motorky, jedia a pijú, prípadne čúrajú a tentujú v kríkoch. Pokiaľ jazdec príde o časť paliva v prípade prerazenia nádrže a podobne, väčšinou už nemôže zasiahnuť do boja o prvenstvo a vtedy prípadnú pomoc od miestnych divákov tolerujú.
Naopak pretekári si môžu navzájom pomáhať kdekoľvek. Preto sú bežné autá zaregistrované ako pretekárske, v skutočnosti predstavujú rýchlu asistenciu pre bohaté tímy. V ročníku 2014 sa udalosti ohľadne pomoci skomplikovali. Až 40% tratí je pre autá a motorky odlišných a teraz takéto kľučky v pravidlách neprinášajú očakávaný výsledok. Prípadne rider môže byť dočasne (alebo trvale) zbavený pomoci, servisného vozidla, či materiálu v ňom!
Jazdec sa tiež nemôže po zistenom technickom probléme na začiatku etapy vracať do bivaku k asistencii, bezpečnosť na trati je prednostná.
Všetky tieto predpisy v prípade nedodržania organizátori prísne sankcionujú. Trest má odstupňovanie od finančnej pokuty, cez časovú penalizáciu až po vylúčenie z preteku za závažné priestupky. Samozrejme orgas viac sledujú pretekárov jazdiacich v čele, kde akékoľvek zvýhodnenie oproti konkurencii môže znamenať rozhodujúcu výhodu.
V záujme návratu ku koreňom Dakaru v posledných dvoch ročníkoch pristúpili výmyselníci v ASO k organizovaniu maratónskych etáp. Tie neznamenajú iba poriadnu kilometrovú nakladačku. Ide hlavne o nedostupnosť klasickej asistencie v bivaku. Jazdci si môžu prepravovať zopár drobností a náradie sami. V stráženom bivaku majú k dispozícii aj viac náradia od usporiadateľa, ale to je všetko.
Po minuloročnej výmene motora Despresa s Poliakom Markom Dabrowskim prijali nové ustanovenie: Naďalej je možné vykonať zámenu motorov medzi jazdcami v „maratónskom“ bivaku po vzájomnej dohode, ale musia to vopred ohlásiť technickému komisárovi a čakať na jeho povolenie. Príjemca aj darca dostanú penalizáciu ak to neoznámia.
Pneumatiky a kolesá sú pred štartom do maratónskej etapy označené a nesmú byť menené. Tým nadobúda šetrenie obutia strategický význam, lebo jazdiť celý deň na nešetrne zodratom dezéne z dňa predošlého nie je žiadna výhra. Števo Svitko by mal mať v tomto ohľade miernu výhodu. Obúva Mitas vzor C09, podstatne odolnejší ako súčasný nový vzor Michelin Desert, ktorý používa väčšina štartového poľa. Podľa Števových slov „je nový Michelin podstatne blbší ako ten starý na veľké objemy“. Čudné, ale veríme a držíme palce, nech pneumatiková stratégia pomôže. Jazdci si môžu v bivaku maratónskej etapy meniť kolesá navzájom. Nosiči vody často cielene idú s citom a potom ich jednotky dostanú od nich zachované pneumatiky na druhú časť maratónu.
2. etapa – Ullevalseter a Nihuil
Pal Anders Ullevalseter je legendou medzi privátnymi jazdcami. Spomedzi nich dosiahol v histórii najlepšie výsledky, v roku 2010 dokonca dosiahol na 2. priečku v celkovom hodnotení. Počas predchádzajúcich 10 účastí zeleno – biely muž iba raz pre nepekný pád a rozbité rameno nedokončil. Úspešnejší je počte dokončených Dakarov iba Jacek Czachor (POL). Ten pretekal 12 krát v rade a vždy dosiahol cieľ zdravý a na pojazdnej motorke!
Ullevalsetar nebude na ročník 2014 spomínať v dobrom. Po dvoch tretinách časovky v 2. etape sa vytratil z priebežných pozícií a zostal v povestných šedých dunách Nihuil. Na 11. Dakare ho po prvý raz zradila technika. Motor nevydržal a neopraviteľná porucha zastavila sympatického Nóra. Pritom Ullevalseter je známy plynulou jazdou, šetrnou k motoru a k technike. Bohužiaľ v ére 450-tok si budeme musieť zvykať, že motorky budú na odpis častejšie ako počas pretekania na veľkých objemoch.
Neskôr sa pri Ullem zastavili miestni na pikape, že mu pomôžu odniesť motorku do bivaku. Partia išla s motorkou v prvom aute a pre pretekára sa zastavilo auto druhé. Udalosti potom dostali spád typický pre všetkých zlodejov sveta: telefonát šoférovi, že sa stala doma tragédia, vysadenie severana v pustatine a ukradnutá motorka nakoniec. Či Nór vystúpil za povzbudenia búchačky namierenej do ksichtu nevieme. Isté je iba to, že motorka v hodnote 40 000€ je fuč.
Duny oblasti Nihuil priniesli množstvo až kurióznych problémov pre jazdcov. Teploty dosiahli 40°C v tieni a šedé duny, rozhorúčené slnkom, pôsobili ako mikrovlnka zapnutá na plný výkon. Preto začali dva typické problémy: prehrievanie motorov a vrenie benzínu.
Uvariť motor je pre málo skúsených riderov veľmi jednoduché. Duny sú vždy špecifikom púští a treba poznať techniku prejazdu. Čo oblasť, to iný piesok. Plus denná doba, „vek“ duny, aktuálna teplota a mnoho iných činiteľov má vplyv na techniku jazdy, nutnú k prejazdu sypkej pasce. Ale aj majster Števo Svitko sa šplhal na jednu z dún niekoľko krát, no nezastal a tak zabezpečil dostatočné chladenie.
Jeden z typických nešťastníkov, David Malartre (FRA), najprv zapadol, neskôr začala voda v chladiči vrieť a nakoniec sa dobre vyváľal. Výsledkom bola dehydratácia, ošetrenie pojazdnou ambulanciou a definitívny koniec.
Horšie je, pokiaľ problémy nespôsobí jazdec, technika a ani nepresná navigácia. Kolísanie kvality benzínu je na Dakare v Južnej Amerike síce málo očakávané, ale časté. Oktánové číslo zostáva väčšinou na prijateľnej úrovni, horšie ukazovatele dosahujú prímesi. Benzín je zmesou základného paliva a cielene pridávaných chemikálií na dosiahnutie optimálnych vlastností celku. Nesmie sa nadmerne vyparovať, prirýchlo detonovať a podobne. A práve tieto zložky často absentujú. Výsledkom je „vretie“ benzínu v nádržiach počas vysokých teplôt a nízky výkon motora vo vysokých otáčkach. V odľahlých oblastiach zháňajú orgas benzín od všemožných dodávateľov a preto na jednom čerpacom bode môžete dostať benzín rôznych kvalít. Taká palivová lotéria.
Čierneho Petra si včera vytiahol David Pabiška (CZE). Po štarte do meraného úseku motor neťahal a predbiehali ho aj druhoradí jazdci. Všetko sa upravilo po doplnení benzínu v strede etapy a mohol našťastie pokračovať. A to je dobrá správa, pretože je dobrým pretekárom a nosí vodu Števovi Svitkovi.
O benzín sa dá prísť kadejako, aj stratou zle pritiahnutého viečka nádrže. Brett Cummings nepostrehol tento nedostatok a v priebehu časovky o uzáver jednej z predných nádrží prišiel. Pohybom motorky zabezpečil odchod benzínu a príchod piesku do nádrže. Našťastie nečistoty nezasiahli čerpadlo a vstrek na KTM. Diváci, riedko rozostavaní v dunách pomohli a napriek rečovej bariére poskytli množstvo paliva potrebné na dokončenie etapy.
