Česi na Serres 2015
autor: Haro007, 6. 9. 2015, Diskusia k článku (počet reakcií: 0)
#5 Ondrej Klymčiw KTM 450 Rally Replica, celkový víťaz Serres Rally 2015
Po absolvovaní Dakaru 2015 sme s Karlom Schedrom, mojím osobným trénerom, dosť analyzovali nedostatky, ktoré by bolo dobre odstrániť na jazdeckom štýle. Rýchlosť mi ide, proste ma to pustí. Viacej problémov sme našli v technických úsekoch, na kamenistých výjazdoch a zjazdoch. Preto sme takéto terény cielene našli a trénovali ich.
Je zaujímavé, že práve Grécko ponúka pasáže takmer identické s tými, ktoré trápia jazdcov na Dakare v Andách, počas horských etáp v zložitom teréne. A pretože je Grécko relatívne blízko, má stabilné počasie, dobré jedlo a príma ľudí, nebolo čo riešiť.
Pred pretekom sme s Karlom dva týždne intenzívne trénovali v oblasti Serres Rally, nech objem kilometrov mám čo najväčší. Väčšina jazdenia prebehla na Rally Replice, pretože jej ťažisko, geometria, výkon a hlavne váha sú úplne odlišné oproti ľahkému enduru. Okrem toho jazdíme aj motokros a bicyklujeme, Grécko má na tieto činnosti ideálne podmienky.
Na Serres som nenastupoval s ambíciami, pretek mal iba byť čerešničkou na torte, odmenou za tréningovú námahu. Rally Replica nie je sem vhodná, vzhľadom k hmotnosti dlhšie brzdí, pomalšie zrýchľuje, ničí viac pneumatiky a ťažko sa láme do zatvorených zákrut. Tam ju treba držať pod plynom, v prípade ubratia sa predné koleso okamžite zavrie a jazdec padá. Preto vypadajú fotky efektne, no práca s KTM ma stojí na tomto type tratí veľa síl. Stála práca s ťažiskom, vyrovnávanie stroja, predvídanie vopred. Keď presadnem na ľahké enduro, pripadám si ako na play-station, proste motorka robí presne to čo chcem. Rally motorka robí vždy aspoň čiastočne, čo chce ona.
Samotný usporiadateľ Dimitris ma viac krát prehováral, nech nejdem na veľkej motorke. Ale potreba jazdenia v pretekárskom režime na motorke identickej s Dakarom bola silnejšia, ako užívanie si tratí na endure. Samozrejme, boli problémy. Vo vyjazdených drážkach, kde som ťahal šusplech po zemi. Prípadne v zložitých pasážach s balvanmi, kde pre kokpit nebolo vidno pred predné koleso. Ale nebanujem, opäť som posunul jazdenie na vyššiu úroveň. Motorka mala na 10% výhody v stabilite a v 90% nevýhody pre váhu a iné vlastnosti. Jazdil som vždy zásadne s plnými nádržami pre dokonalú simuláciu Dakaru.
Karel mi „kryl chrbát“, niesol náradie a podobne. Okrem toho jazdil po prvý raz podľa roadbooku a mal možnosť zistiť, že dôležitá je aj navigácia v spojitosti s konzistentnosťou v jazde. Tak môže lepšie pochopiť moje klady a zápory a lepšie viesť tréningy. No napríklad etapu, vedúcu po obrovských kameňoch a cez hrebene vo výške 2.000mnm som dokázal vyhrať. Síce viac silou vôle, ale podarilo sa. Asi v polovici ma dobehol Karel a hľadal cestu pomedzi skaly. Ku koncu, 5 kilometrov pred cieľom zle odbočil a len preto som vyhral.
Musím pochváliť roadbook, úplne presný a prehľadný. Za celý pretek som zablúdil ba jediný raz, v poslednej etape. No tá bola tak navigačne zložitá, že sme s Karlom na sporných križovatkách postáli a radili sa. Paradoxne toto umožnilo, že sme boli rýchlejší ako konkurencia.
Sila správneho navigovania sa ukázala už v prológu. Meral iba 16 kilometrov, no naložili sme najväčšej hviezde európskych rally, Talianovi Cosentinovi 4 minúty. Okamžite vyštartoval do kancelárie zistiť, ako to je možné. Lepšie povedané podať protest, že sme si trať nejako skrátili. Taliani ich na iných rally, kde sa jazdí o minútky a sekundy, podávajú denne mraky. Ale usporiadateľ nahodil na monitor naše a ich GPS záznamy a ukázal im: Česi ani raz nezablúdili, no vy ste zle odbočili tu, tu, ešte tu a aj tu. Odvtedy dali pokoj, pretože rozdiely medzi nami sa zväčšovali.
Naopak, hviezdny Holanďan Verhoeven sa správal vyslovene priateľsky a máme dohodnuté spoločné testovanie na piesku u nich doma. Poznáme sa z Dakaru.
S priebehom Serres Rally som spokojný, prebehla bez zranenia, potrénovali sme, porovnali výkonnosť so špičkovými jazdcami a zlepšili navigáciu. Celkové prvenstvo ma potešilo, hoci nebolo prvotným cieľom. Pretek chápem ako ďalšiu obrovskú skúsenosť. Usporiadateľ zvládal organizáciu na 110%. Všetko klapalo načas, v roadbooku bola iba jediná malá chybička, brífingy viedli vecne. Napríklad taká Albánia je viac „voľná“ vo všetkých ohľadoch, vrátane výsledovky a výkladu pravidiel.
Najbližšie ma čaká Merzouga Rally v Maroku. Tesne po nej štartuje v rovnakej lokalite Oilibya du Maroc, no zrejme pre financie účasť nepotvrdím. Potom už Dakar 2016…
#22 Jiří KALIČ Kalát KTM EXC 350, celkovo 15. miesto
Serres bola na môj vkus viac o rýchlosti, hoci zabrať dala. Pretekanie som bral tak pohodovo, lebo priletela rodinka a všetko malo zrazu iný rozmer. Bolo príjemné, že som popri tom utrpel aj dobrý výsledok.
Oceňujem výhodu návratu do rovnakého bivaku, logistika sa zjednodušila. Dobrým nápadom sa ukázala maratónska etapa. Ale usporiadatelia by mali myšlienku dotiahnuť do konca. Hoci bivak dali mimo a do stanov, nakoniec sprievod mohol pomôcť s údržbou, tabu zostali pneumatiky. Tie museli vydržať dva dni, čo nebolo jednoduché. Našťastie nik nepodvádzal a rally si zachovala džentlmenský charakter.
Serres bola vzhľadom k terénom orientovaná skôr na dlhé časovky. Ale usporiadateľ výborne skombinoval šotoliny a technické časti. Bolo kde trialovať aj oddýchnuť. A dokonca ego neutrpelo, pokiaľ ma predbiehali jazdci s číslami na dresoch z Dakaru. Lebo sú machri a tí to môžu!
No posledná etapa, merajúca iba 90 kilometrov bola poriadny masaker. Po týždni jazdenia nás čakali drážky, výmole, výjazdy….čisté a ťažké enduro.
Ak to zrátaš dohromady, rally určite nebola ľahká, no ani zabíjací pretek. Bežne trénovaný jazdec by nemal mať problémy. Zvlášť oceňujem spoluprácu Slovákov a Čechov. Zástupcovia oboch národov zodpovedne dodržiavali pitný režim za každých okolností a utužili priateľstvo na večné časy a ešte na dlhšie!
#59 Jiří Vepřek Husaberg FE 450, celkovo 23. miesto
Môj pohľad na rally je z pozície nováčika. Všetko bolo pre mňa nové, pretože som na veľkej rally ešte nejazdil. K preteku som pristupoval ako k zdroju zbierania skúseností. Ako cieľ som si určil vidieť cieľ, nič viac a nič menej.
Tak som zbalil motorku s rokom výroby 2005 a vyrazil na dobrodružstvo. Šťastím pre mňa bolo spoločné zdieľanie stanu s Ondrom Klymčiwom, to najlepšie na okukovanie profi prístupu počas náročnej súťaže.
99% informácií bolo nových. Grécke terény, zložené z kameňov, skál a kaňonov sa ukázali ako nádherné a ťažké zároveň. Roadbook celkom presne sedel a organizátori mali všetko pod kontrolou. Oceňujem vysokú úroveň bezpečnosti, každý pretekár disponoval minimálne jedným sledovacím zariadením cez GPS. Prehľad o našom pohybe bol na úrovni, v prípade postátia po určitom limite okamžite kontaktovali dotyčného. Na strategických miestach trate mali stále stanoviská a záchranné zložky.
Od začiatku, samozrejme, platí začiatočník nováčikovskú daň. Aj ja. V prvých dňoch som bežne preletel v rýchlosti odbočku, prípadne v zmätku zatočil presne naopak, ako bolo namaľované na schéme. Tak som niekoľko krát predbehol Kaliča a aj tak bol v cieli skorej. Preto ku koncu sledujem navigáciu podstatne starostlivejšie, ako na začiatku, orientujem sa rozvážnejšie a jazdím viac plynulo.
Prekvapili terény. Po prvom dni ma takmer rozčarovali, očakávania rýchlych a plynulých ciest sa rozplynuli. Trate mali vyslovene enduro charakter, s ťažkými technickými pasážami v podobe výjazdov a zjazdov. No rozpaky rýchlo zmizli, prišiel som charakteru časoviek na chuť a začalo ma pretekanie vyslovene baviť. Na kritických úsekoch stál vždy usporiadateľ a pomohol, prípadne ukázal smer.
Rally merala vyše 1.700km, takže denná nádielka v teréne bola vysoká. Predtým som nikdy nemusel denne jazdiť takú porciu po ťažkom teréne. Tu bolo treba niekedy siahnuť na dno síl, skôr duševných ako fyzických. To napríklad jazdca postretlo v maratónskej etape. Začal som hlúpo prehliadnutím odbočky a blúdením, pokračoval s pokazeným a potom opraveným ventilátorom, na konci opäť mierne blúdenie. 294km dalo zabrať, no hlava všetko vyriešila. Ak si predstavím, že špička bežne preteká úspešne na Dakare, tak ma účasť s nimi posunula ďalej a ich predbehnutie „nebolelo“.
Dobre padlo striedanie šotolín a technických úsekov. Akurát posledná etapa bola 90km iba ťažkých pasáží, bez možnosti oddychu. Samé výjazdy a zjazdy, strže a balvany. Tu som obdivoval Ondra, jazdiaceho na ťažkom rally špeciály úplne s prehľadom a rýchlo.
Denný režim zamestnal každého naplno. Ranné vstávanie, skorá raňajky, štart do etapy, návrat popoludní, neskorý obed, potom údržba motorky, brífing k roadbooku, večera, značenie roadbooku a zopár hodín spánku. A tak dokola. Partia Čechov a Slovákov fungovala úžasne, podobne aj spolupracovala.
Serres je určite vhodná pre tých, čo chcú okúsiť svet veľkých rally a prežiť to. Odporúčam každému, určite sa posnažím v prípade priaznivých okolností o návrat. Tu každý nováčik rozpozná, či v tomto type pretekov chce pokračovať, alebo nie. Ja napríklad už viem, že je blbosť nosiť náhradnú spojkovú páčku a v poslednej etape ju nevziať, veď načo. Preto som napríklad posledných 12 kilometrov odjazdil bez spojky.
Prípadne mi je jasné, že ak stretnem v protismere Jana Zaťka a tvrdí že tam cesta nie je, tak tam určite bude. Okrem toho Jano každý večer chrlil množstvo príbehov z pretekov. Všetky mali spoločný obsah: prúsery, zmätky, zranenia, poruchy a šťastný koniec. Rád si pokračovanie vypočujem na nejakej poriadnej rally v budúcnosti. Takže u mňa za 1!
Text: Haro, foro: Serres Rally
