www.advRiders.sk – dobrodružstvo v jednej stope

Registrácia

Prihlásenie:

Blamáž na Albania Rally 2016

autor: Haro007, 24. 6. 2016, Diskusia k článku (počet reakcií: 0) Blamáž na Albania Rally 2016

Na Albania Rally sa každoročne zúčastňujú hojné počty Slovákov a Čechov. Krásna krajina, náročné trate a výborná konkurencia vždy zatienili určité nedostatky, patriace medzi nevyhnutný „balkánsky folklór“. V ročníku 2016 však všetko vypálilo opačne a preto nebudem opisovať rally ako celok, ale nechám prehovoriť niekoľkých účastníkov.

02

Najprv zoznam našich a českých motorkárov:

SK

CZ

#10 Maťo Benko,  KTM EXC 500:

Stručná charakteristika Albanie 2016? Amatérskosť a lajdáckosť.

Každá rally začína prebierkami, aj táto. Po ubytovaní v krásnom hoteli mali začať večer. No nezačali, všetko sa presunulo až na ráno. Normálne dosť podrobná prehliadka motorky, vybavenia a dokumentov sa scvrkla na otázku: „Máš všetko OK?“ Kľudne okopírovali aj nesprávne papiere a nič nekontrolovali. Starí psi sme začali mierne vyťahovať obočie v zlej predtuche.

Večer prebehol, ako vždy, slávnostný štart z rampy. Všetci na vyleštených motorkách dorazili na námestie o 18:00, no robotníci práve začali stĺkať rampu. Po hodine čakania ceremónia pokračovala s čudnou príchuťou.

Štart do prológu nešiel po poradí, ale nejako zvláštne halabala. Úsek dlhý 2km mal určiť poradie na zajtrajší prvý ostrý špeciál.

V prológu 20. som na druhý deň otváral trať. Roadbook tak nejako sedel aj nesedel, ale zatiaľ sa dalo pokračovať. Až nás zastavili popadané stromy, ktoré nešlo prekonať, ani obísť. Hromadiaci sa jazdci zostali na najbližšom rázcestí a telefónom komunikovali s Edvinom, hlavným usporiadateľom. Mali sme sa „nejako“ dostať na štart druhej rýchlostky, ktorú sme odjazdili. Zopár motoriek skončilo v priepasti.

13

Večer nás čakal bivak na ihrisku. V noci začalo totálne liať, my sme prespali v dodávke. Stany polámalo a zatopilo, motorky pováľalo a trávnik zmenilo na bezodné blato.

Na 3. deň mi vyletel na začiatku rýchlostky na šotoline do protismeru šialenec na Golfe. Minul ma o centimetre, ja som samozrejme, nepríjemne padol. Chlapík ani nezastal. Motorku som nejako opravil a opatrnejšie pokračoval. V brode o niekoľko kilometrov ma nesprávne zvolená stopa zaviezla do silného prúdu a hlbokej vody. Utopená motorka nešla rozchodiť, preto počas čakania na Jožka som pomáhal ostatným pri prechode hlbočiny.

Na ďalší deň pokračovalo trápenie. Trasy namotali po šotolinových bežných cestách a množili sa kolízie. Arogantní Albánci na Mercedesoch ignorovali základné pravidlá bezpečnosti a bežne vytláčali motorkárov mimo cesty, pokiaľ ich netrafili čelne. Ešte viac pribúdali chyby v roadbooku. Napríklad na 150km spojovačke sme narátali 20 chýb, z toho niekoľko úplne fatálnych. Išlo sa čiastočne po starej trase, no nik ju po roku nekontroloval. Usporiadateľ neposlal predjazdca a na všetko sa vykašľal! Trasy viedli po bežných cestách, ktoré ešte nestihli zaasfaltovať. Ak bola chyba v navigácii, zvyčajne sme pokračovali po hlavnejšej z ciest, prípadne špekulovali ako ďalej.

15

16

Večer nás prekvapil bivak na ploche nákladného prístavu. Prví nespokojenci začali z pretekov odchádzať.

4.etapa, po daždivom úvode, začala horúčavami okolo 40°C. Bola maratónska a mala merať vyše 500km. Až ráno nám dali prvú polovicu roadbooku. Po 60km presune začala prvá časovka, tiež 60km. Po 10km zbieram zo zeme jazdca so zlomenou kľúčnou kosťou. Medzi tým sa začali vracať motorky, vraj nie je možné pre chyby v navigácii pokračovať. S kamošmi pokračujeme vylučovacou metódou a po 15km začalo všetko sedieť. Lenže časovku zrušili. Nejako sme mali dôjsť na políčko 97, kde čakala ambulancia. Nečakala. Prišla po hodine, poslala nás ďalších 100km po asfalte a potom sme konečne 45km odpretekali. Z celkových 520km!!!

To nevydržal niekoľko násobný víťaz Cosetino a z 1. miesta odstúpil. Nebol sám, ku skupine sme sa pridali spolu s Tonom. Nemalo zmysel riskovať zdravie a k tomu ani vlastne nepretekať. Boris pokračoval, tiež väčšina z českého tímu. Nakoniec skončil Boris ako 3., čo považujem za náplasť za blbý pretek.

18

Ako zhodnotiť rally? Nefungovali nič. Trate, roadbooky, bivaky, organizácia nemali žiadnu úroveň. O časomiere pomlčím, tu nemám ani slová. Albánci sa predviedli v plnej nádhere. Pokiaľ sme v zabudnutých údoliach medzi totálne chudobnými ľuďmi, všetko funguje. Ale tam, kde sa dostali k akým takým peniazom, zrazu na povrch preráža neskutočná arogancia, povýšenosť a agresivita. Albánia a Albánsko pre mňa zomreli.

Jediné, čo oceňujem, bola opäť fantastická atmosféra medzi Čechmi a Slovákmi. To zachránilo situáciu pre krachom. Družba, podporená pitným režimom, sa opäť utužila. Ale o rok nebude pokračovať v Albánsku, ale na iných, dobre zorganizovaných rally.

#05  Tono Zboran, KTM EXC 500:

Nepodarilo sa to, 4x urobili preteky dobre a teraz všetko zle. Trate akoby nemali Edvinov rukopis. Skôr nám pripadalo, že to niekomu iba zadal a spätne neodkontroloval. Vlastne v tom väzí celý problém, v kontrole. Nik si nedal námahu prejsť tesne pred rally trate a aktualizovať itinerár.

Aj bivaky zle vybrali. Dokonca ešte aj počasie blblo a v horách neustále pršalo, za čo síce Edvin nemôže, ale to bol posledný klinec do rakvy.

08

Po tratiach jazdilo veľa domácich áut, odsadených drzými a bezohľadnými domácimi vodičmi. Trasy nemali typická albánsku šťavu a náročnosť.

Preto sme po nekonečných problémoch v poslednej etape odstúpili a do epilógu nenastúpili vôbec.

Keď to porovnávam s Hellasom, tak 10:1 v neprospech Albánie. Našťastie existujú aj iné rally, tak si máme kde napraviť chuť.

#108  Jirko Vašátko, KTM 690 Enduro R

Albánsko je krásna krajina a rally bývala v nej zážitkom. Aj so „zaujímavou“ organizáciou. Lenže sa stala nemilá vec – tento rok nemali predjazdcov a preto nevykonali opravy v roadbooku. A začali problémy.

Už za prvé dva dni sa vyskytlo toľko chýb a nepresností, že každý išiel svoju rally. Ja som si poctivo strážil kilometre a odbočky, napriek tomu ma itinerár zaviedol napríklad na dvorček na samote, odkiaľ nešlo pokračovať. A podobne.

Hneď v prvý deň som zachraňoval Taliana, padol asi 30-40 metrov dolu. Paradoxne na mieste, kde roadbook sedel. Ešte paradoxnejšie ho zachránilo, že letel ako blázon. Preskočil ponad skaly a dopadol dolu na trávny terén. Prešlo okolo 10 jazdcov, pokiaľ som si ho všimol. Mal „iba“ zlomenú kľúčnu kosť, polámané rebrá a jedno z nich pichnuté do aorty. Chlapíka bralo na spanie, tak som ho všemožne udržiaval pri vedomí. Pomoc dorazila za dve hodiny (!!!). Aj to svedčí o úrovni organizácie.

20

Na 3. deň keď bolo všetko relatívne v poriadku, som sa 200m pred cieľom z zákrute obzrel. Chyba, ktorú vždy kritizujem a vysvetľujem malému synovi. Z toho usudzujem, že som duchom ešte mladý. Motorku pretočilo a výsledkom sú potrhané väzy v kolene. Bočný a krížny. Tak pre mňa rally skončila.

Aj v nasledujúcich dňoch sa chyby kopili, k tomu nejasná a oneskorená časomiera spôsobili, že jazdci mali pocit nespravodlivosti. Čudný výsledky vnášali medzi účastníkov zlú krv, pretože miesto vo výsledovke často vonkoncom nezáležalo na skutočnom výkone na trati. V Afrike by povedali „inšalláh“, tu nepovedali nič.

Na konci sa rozpútala vyslovená vojna a hádky medzi Talianmi, mnoho jazdcov odstúpilo. Nezvládnutá organizácia zatienila športového ducha a možno rally pochovala navždy. To uvidíme.

Momentálne mám koleno v ortéze, operovať som sa zatiaľ nedal. Chcem skúsiť, napriek chmúrnym prognózam lekárov, stihnúť Bosna Rally a Serres. Snaď sa to podarí.

Text: Haro, foto: Albania Rally

Sponzori

Mitas FOX RACING KTM Bratislava Faryn Suspension motoline

Partneri

Bighusky

Posledné príspevky v diskusií