Albania Rally 2022 – rozhovory

autor: Haro007, 24. 6. 2022, Diskusia k článku (počet reakcií: 0)

#36 Martin Benko

„Ak existuje v Európe dobrodružstvo, šport a pravá atmosféra spolu na jednom podujatí, tak určite to je Albania Rally. Tento ročník moje tvrdenie dokonale potvrdil.

Albánsko je krajinou kontrastov dnes viac, ako včera. Predtým vládla všade chudoba, krásna krajina a balkánsky bordel. Krásna krajina zostala, no pribudli výstavné stavby v najzapadnutejších kútoch z vypratých peňazí, asfalt nahrádza šotoliny a ukazujú sa mierne záchvevy poriadku namiesto chaosu. Jednoducho harmónia kontrastu.

Samotná súťaž má rok od roku čoraz lepší kredit, pri zachovaní autentičnosti balkánskeho koloritu. Trasy netreba ani opisovať: sú krásne, namáhavé a nekompromisné zároveň. Samozrejme, podliehajú rozmarom počasia. Počas sucha všetci preklínajú horúčavu a prach, po daždi zase blato a bezodné brody.

Roadbook napriek presnosti prinášal zábavné chvíle, lebo nie je v silách usporiadateľa dostatočne trefne opísať odbočku, pozostávajúcu zo spleti chodníčkov, vyšliapaných rozmarnými kravami. Počas rozpravy sa čoraz častejšie objavovali pri navigácii výrazy ako „zapojenie fantázie“, prípadne „intuitívne chápanie“. Náhrada logiky tvorivosťou priamo na trati prinášala v druhej polovici rally blúdenia, jazdy v protismere a vulgarizmy od pretekárov. Ak k tomu prirátame autá na najneočakávanejších miestach, stáda oviec s divokými strážnymi psami, priepasti, skaly, hrebene a nečitateľné brody, máme základnú predstavu o priebehu. Veď Edvin na jednej z rozpráv opisoval prejazd rozvodnej riečky ako „brod, ktorý asi môžeme prejsť“. Mal pravdu, niektorí prešli, iní plávali v mútnej vode a hľadali utopené motorky. Prípadne odporúčal dovolenú skratku s dĺžkou 2km, po ktorej „skončíte o kilometer nižšie“.

Prvé 3 dni pražilo slnko, benzín vysoko v horách vrel v nádržiach a prach sa vznášal v ovzduší. Nasledujúce 4 dni lialo, ale že príšerne. Spojovačky často viedli po horšom teréne ako časovky a bol problém ich stíhať. Niekedy nebolo benzínu, inokedy sa stratili jazdci. Usporiadatelia všetko riešili z nadhľadom, improvizácia za pochodu tomuto kútu sveta svedčí a vlastne je základom jeho existencie.

Vzhľadom k zraneniam z minulej sezóny som na motorke prakticky nesedel, preto bola rally tréningom na veľké podujatia na konci sezóny. Potrebujem nabehať motohodiny na Dakar a Eco Race a pilovať navigáciu. Z toho plynuli blúdenia a jazdy v protismere, ale tiež minimum pádov a uvoľnená jazda. Výsledok nakoniec prekvapil a potešil zároveň.

Musím sa na koniec zmieniť o Czech Beer Team-e. Česi sa zase raz vytiahli. Dokonalá organizácia, 900 litrov piva, 16 pretekárov. Je hanbou  slabá účasť Slovače, máme sa čo učiť.“

#03 Jirko „Kalič“ Kalát

„Pre mňa predstavuje Albania čistú srdcovku. Jedno z posledných skutočných dobrodružstiev, kde každý deň prináša nečakané udalosti a príbehy. Preto nemám problém investovať vlastný čas na organizáciu tímu. Odmena v podobe zážitkov je nadovšetko.

Samozrejme, na začiatku nik netušil, ako sa súpiska jazdcov rozrastie. Úmerne k tomu potom aj personál doprovodu, technické zabezpečenie a náš tekutý maskot a identifikátor v jednom – PIVO! Konečný počet 16 pretekárov a 10 chlapov personálu ma milo zaskočil.

Nakoniec sme boli suverénne najväčší tím, čo prinášalo bonusy. Usporiadateľ nás musel brať vážne, išiel po ruke ako sa dalo. Dokonca rozprava prebiehala pre tím osve, v pohodičke na hoteli, ak bolo treba.

Zároveň som aj pretekal a táto kombinácia dala zabrať.  Prvá polovica ušla, v druhej nastali dažde. Tak sa ťažká Albánia stala ešte ťažšou. Ale darilo sa mi, celkovo som bol v prvej desiatke. Až do 5. etapy. V nej sme prekonávali údolie, po dne ktorého tiekla riečka s nestálym korytom. Za sucha potôčik s minimom vody, po dažďoch nevyspytateľná plocha s množstvom ramien a dier v hlbokej vode. Snáď som bol netrpezlivý a mal si lepšie prečítať prúd. Vletel som do vody a v strede brodu ma strhol prúd. Voda nebola bohvie ako hlboká, no tečúca voda prevrátila motorku a ja som zostal zakliesnený po ňou. Takto ma prúd vliekol asi 20-30 metrov, pokiaľ sa mi podarilo aspoň vynoriť tvár a nadýchnuť sa. Pritopený som sa postavil v strede rieky so zdochnutou motorkou. Našťastie na brehu pristál Maťo Benko, odhodil svoju motorku a pomohol mi zachrániť stroj aj seba. Vytlačiť mŕtvu mašinu bola fuška.

Počas čakania na odvoz sme s ďalším „utopeným“ kamošom ukazovali ostatným relatívne bezpečnú cestu cez riavu, tlačili motorky a pomáhali ako sa dalo. Po odvoze do bivaku sa mechanikom podarilo spojazdniť motorky a koniec rally som mohol so cťou odjazdiť.

Pre mňa pohoda a kľud, tak ako to má byť… Zábava po vyhlásení výsledkov bola neviazaná, bujará a dlhá. Ako vždy.“

Výsledky, ktoré dodal Kalič:

M-1 CLASS 1 (under 450)

All type of Bikes with engine volume under 450cc

2. místo: 56 Petr Matuš

M-2 CLASS 2 (450-600)

Bikes with engine volume between 451cc – 600cc

3. místo: 30 Roman Tůma

M-3 CLASS 3 (over 600)

All type of Bikes with engine volume over 600 cc and single cylinder.

1. místo: 19 Michal Školník
2. místo: 121 Jiří Blažek
3. místo: 122 Jan Michek

M-4 CLASS (bicylinder)

Bikes with more than one cylinder and over 600cc

1. místo: 44 Martin Hudeček

3.    místo: 86 Petr Slaný

M-6 CLASS (veterans)

Any type of Bike other than those included in Class M.5

driven by an pilot born before 1 January 1973.

1. místo: 7 Václav Šolín
2. místo: 145 Jan Zaťko
3. místo: 18 Petr Rott

	Czech Beer Rally Team 2022
	Racer	Name	Nickname		Service crew	Nickname
#	3	Jiří Kalát	Kalič		Roman Hrabě	Hrabě
#	4	Jan Mareš	Marešák		Petr Mácha	Marder
#	7	Václav Šolín	Venda		Petr Jaroš	Letec
#	10	Jan Černý	Svíčka		Martin Balů Lédl	Balů
#	14	Štěpán Faltys	Ponožka		Marek Taberý	Tuba
#	18	Petr Rott	Rotťák		Zdeněk Pospíchal	Pastelka
#	19	Michal Školník	MikiberG		Petr Matuš st	Jordy Senior
#	22	Tono Zboran	Tono		Lukáš Krčma	Krči
#	30	Roman Tůma	Náča		Jiří Veselý	Kid
#	34	Tomáš Špaček	Špáča		Jaroslav Kolář	Jarda
#	36	Martin Benko	Maťo		Peťo Rečičár	Peťo
#	43	Pavel Svoboda	Pavkin
#	44	Martin Hudeček	Huďa
#	45	Vlado Preise	Vlado
#	56	Petr Matuš	Jordy
#	86	Petr Slaný	Slaňoch
#	121	Jiří Blažek	George
#	122	Jan Michek	MacGyver
#	124	Martin Štěrba	Mates
#	145	Jan Zaťko	Gargamel
#	151	Igor Gažo	Igor

#151 Igor „Gažko“ Gažo

„Na Albániu sme sa vybrali spolu s Janom Zaťkom. Len tak na povozenie, žiadne ambície na umiestnenie. To vlastne na takejto rally nie je možné, vzhľadom jej na obtiažnosť. Našťastie som predtým absolvoval Grécko a sedenie na motorke mi nebolo cudzie.

Konečne, po rokoch, som opustil starú KTM 525-ku a v garáži sa objavila nová 500-ka tej istej značky. Až v Albánsku som zistil, ako dobrý krok to bol. Motorka na šutroch nekopala, pekne žehlila podklad a bolo poznať, že vývoj medzitým nespal.

Nespal ani usporiadateľ a posunul súťaž vpred. Organizácia prekvapivo fungovala, v časomiere boli iba malé balkánske kiksy a GPS sledovačka dosiahla najvyššiu úroveň: malinkaté moduly sa vsunuli pod riadiacu jednotku a bolo hotovo. Roadbook bol presný, za celú súťaž som našiel 2 vážnejšie chyby.

Zakotvili sme spoločne s českým tímom, ktorý dal dohromady Kalič. Nechýbal vlastný kamión, mechanici, kuchári, obrovská vlajka nad bivakom, tričká a mikiny, ako aj nevyhnutných 26 sudov piva. Servisáci prezúvali gumy, opravovali motorky. Dokonca rozchodili utopené stroje. Organizácia na úrovni profi tímov. Veľkosť skupiny museli rešpektovať aj usporiadatelia, z čoho v konečnom dôsledky vyplývali mnohé výhody.

Jazdenie na istotu malo svoje výhody v navigovaní a v minime pádov. Situácia sa zmenila v druhej časti rally. Prieky urobilo počasie a navigácia. Začalo riadne pršať, hlinité úseky sa razom zmenili na blativé a potôčiky na rieky. Navigácia síce sedela, ale jej pochopenie v zložitom teréne a v ohni pretekov vyžadovalo značnú tvorivosť a predstavivosť.

V zamotaných miestach trati vystal ďalší problém: kto nepálil, tomu sa zanášal dezén na pneumatikách a motorka lietala po ceste. Lepkavé blato držalo na kolesách aj na podvozkoch a neochotne opúšťalo miesto, kam sa raz dostalo.

Ako sme pokračovali na juh, tak pribúdali koľaje s mlákami, mokré lístie na ešte mokrejšej hline a hlboké brody. K tomu pastierske psy a blúdenie. Raz som sa beznádejne stratil a po stretnutí s nestrateným pretekárom zistil, že vlastne jazdím po trati hore dole. Stačilo pokračovať. Keďže sme sedeli na motorkách od rána do noci, daň si vyberala aj únava. Stávalo sa, že políčko v itinerári ukazovalo odbočku vpravo a ja som neomylne zahol doľava.

Ku koncu som vo výsledovke stúpal hore. Záverečná etapa bola srandovná tým, že predposledné políčko roadbooku celej rally malo nesprávnu kilometráž a jazdci po týždňovom očistci blúdili v uliciach Tirany. Vyhlásenie výsledkov na miestnom námestí bolo suoer a následná oslava v reštike nemala chybu.“

Text: Haro, foto: Alessio Corradini, Albania Rally, Kalič