www.advRiders.sk – dobrodružstvo v jednej stope

Registrácia

Prihlásenie:

ALBANIA RALLY 2021 – rozhovory

autor: Haro007, 16. 6. 2021, Diskusia k článku (počet reakcií: 0) ALBANIA RALLY 2021 – rozhovory

Vlado Preis #35

Na Albanii som sa zúčastnil 2-krát, tak bolo jasné do čoho idem (r. 2015, 9. miesto celkovo). V PB Teame s Mirom Hunanom a mechanikom Davidom Tomáškom sme na dorazili do prvého bivaku vo Vlore, na brehu mora. Tu sa odohral a prológ, krásny a rýchly, po okolitých lesoch a hlavne po pieskovej pláži. Zoznamovanie sa s navigáciou po dlhšom čase malo za následok zlé odbočenie a až 20. miesto vo výsledovke.

Na druhý deň už zamierila trasa do hôr, našťastie počasie ešte držalo. Roadbook pasoval, jazdecké chyby ma neprenasledovali a vyhupol som sa na 5. miesto celkovo. Takže začiatok dobrý.

No potom sa začalo zhoršovať počasie. Pribudlo blata, obrovské kaluže vody a všade klzké kamene. Časom sa dážď zmenil na prudké búrky, ktoré vyvrcholili počas maratónskej etapy na 3. a 4. deň. Kilometrová nálož bola úplne šialená, našťastie navigácia bola presná, snáď iba 2-3-krát niečo nepasovalo. Po dojazde do maratónskeho bivaku sme mali na údržbu iba 30 minút a iba s tým, čo sme si doniesli so sebou.

Trasy už prebiehali vy veľkých nadmorských výškach, neustále serpentíny hore a dole, vracáky, k tomu mokro a zima. Po presune na sever krajiny pribudli lesy a viacej blata, kamene boli všade a furt. V porovnaní s Gréckom, prípadne s predošlou Albániou, mali trasy väčšiu nádielku kilometrov a aj vyššiu technickú obtiažnosť.

Po dosiahnutí Tirany nasledoval epilóg po riečiskách, po dažďoch plných vody. Tá bola kalná a ťažko sa hľadali miesta s plytkou vodou. Preto veľa pretekárov utopilo motorky, keď trafili hlbočinu nad možnosti prejazdu.

Mne sa smola vyhýbala a tak som 5. miesto v celkovej klasifikácii uhájil. Aj motorka držala, mala oproti bežnému enduru 12 litrovú nádrž a roadbook na konzole. Okrem toho som obúval tvrdšie pneumatiky, aby na kameňoch vydržali. Počas celej rally ma iba 2-krát zvalilo, boli to ľahké pády okolo nohy, keď ušiel predok. Stačilo zdvihnúť motorku a pokračovať. Jedinou poruchou bol zlý kontakt na GPS, čo som po skončení časovky rýchlo opravil.

No nasrdilo ma, že usporiadatelia nekontrolovali funkciu GPS, čo bolo nebezpečné v prípade úrazu. To by nás nemohli nájsť a zachrániť. Okrem toho neboli dôslední pri kontrole speed limitov a tam sa dalo podvádzať.

Napriek tomu hodnotím rally ako výborne zorganizovanú, krásnu, zároveň ako extrémne náročnú a dlhú. S výsledkom som spokojný. Tiež treba spomenúť všetkých, ktorí  ako doprovod na dodávkach pendlovali medzi bivakmi po cestách necestách, kde sa asfalt považoval za prepych.

Jirko Vepřek #17

Osobne sa pre mňa Albania 2021 niesla v čísle 2: zúčastnil som sa 2-krát po 2 rokoch a skončil som v kategórii M2 na 2. mieste. Vzhľadom na účasť v 2019-tom môžem porovnávať. Výsledkom je, že rally bola extrémne náročná. Hoci na to denné kilometre nevypadali, museli sme siahnuť na dno síl. Hlavným dôvodom bol fakt, že ¾ z trvania súťaže pršalo. To sa premietlo do náročnosti už aj tak ťažkých terénov. Ak k tomu pripočítame chlad, dostaneme predstavu o rally.

Preto boli preteky viacej dlhé enduro ako klasická rally. Museli sme tomu prispôsobiť hlavne obutie motoriek a nastavenie podvozkov. Výjazdy a zjazdy po mokrých kameňoch si budem dlho pamätať, rovnako aj množstvo brodov, ktoré by sme o období sucha sotva zaregistrovali.

Organizačne mali usporiadatelia podujatie zmáknuté perfektne. Jedno, či sa jedná o jednotlivé bivaky, tankovačky či navigáciu. Preto som mohol rally absolvovať na malou 11-litrovou nádržou, lebo buď bola na trase pumpa, alebo miestny s bandaskami benzínu a ten vám načapoval. Tiež roadbook sedel perfektne. Žiadne denné zmeny, dopisovanie políčok a strihanie, všetko sedelo od začiatku do konca.

Osobne ma podržala kvalitná navigácie, pretože som nebol dostatočne jazdecky a kondične pripravený. Menej ma podržali úpravy na motorke, mnohé dielce ako kapotáž a roadbook držali na konci pohromade drôty a plastové zdrhovačky.

Na a nakoniec to najlepšie! Czech Rally Beer Team mal 15 pretekárov a 7 členov, mnoho sudom piva a neskutočnú atmosféru. Spolu so Slovákmi sme zase raz tvorili jednu spoločnú družinu, ktorá si navzájom pomáhala ako sa dalo. Všetko zorganizoval Kalič (Jirko Kalát ml.). ktorý vlastne po celý čas sedel na dvoch stoličkách naraz. Jednak organizoval a vybavoval a zároveň plnohodnotne odpretekal celú rally.

Pre mňa bola rally jedna non stop párty, na ktorej sme vypili 1.550 pív Plzeň Prazdroj, to nerátam tekutý chlieb domácej výroby. A výborne sa o nás staral aj Jirko Kalát st. chystaním poživne a pitiva. Z tohto dôvodu si najviacej cením záverečnú fotku celého tímu v Tirane.

Albania Rally ma na celý rok dopredu dobila motorkárskym duchom a o rok si ju určite zopakujem. Síce nič neodpustí, no na druhej strane si jazdec výsledok viacej váži. Akýkoľvek výsledok!

Jirko KALIČ Kalát #03

Tento rok som mal na Albania Rally dve role: ako závodník a ako manager.

Ako  mi v priebehu roka telefonovali ľudia, či môžu byť členmi Czech Beer Rally Teamu, tak som každému hovoril že jasné a v pohode, ale nejako som neriešil, koľko nás v skutočnosti je… Preto ma trochu v apríli prekvapilo zistenie, že nás je 15 pretekárov! Začal trošku šprint so zariaďovaním vecí ako napríklad doprava materiálu, logistika, kto čo zoberie atd. Nekoniec sme mali 12t truck, k tomu dodávku Master a Toyotu Hilux. Nakoniec sa podarilo zohnať 7 maníkov na doprovod a tak nás bola grupa 22 ľudí. Len ako príklad, museli sme zahovoriť autobus, pretože nás spolu letelo 15 kusov.

Organizačne to bola výzva, ale nakoniec sa podarilo a musím povedať, že to bola neskutočná partia! Nehovoriac o tom, že kam sme prišli, tam to vzbudzovalo dosť veľký rešpekt.

Teraz niečo k závodeniu. Dostal som číslo 3 a musím povedať nie je to špatný pocit. Už v prológu ma to prešlo, keď som predbehol závodníka predo mnou a išiel chvíľu ako prvý (#1 nemal nikto). No samozrejme som netrafil odbočku z pláže a motal sa tam hádam 5 minút. Mimo iné som pomýlil dosť iných závodníkov.

Odvtedy som jazdil svoje tempo, navigoval a neviedlo sa mi špatne. Ale prišla druhá polovica maratónskej etapy… Ako už som zažil na rôznych rally kadečo, ale aby sa naraz sralo toľko vecí, to teda nie. Začalo to masakrom v bahne, kde malo mnoho pretekárov veľké problémy. OK, to som nejako dal a zobralo mi to veľa síl. Zrazu mi prestali sedieť odbočky, ale tým že bolo mokro a nebole kadiaľ inakade ísť som to nechápal. Obrázky itineráru a kilometre o 1-2km inde. Tak som spomalil, presne dotripovával a zistil, že mám fakt problém s GPS ICO. Normálne sa zbláznilo a ukazovalo nezmyselné rýchlosti a prejdené vzdialenosti. Fajn, mám záložný náhon z bajku. Lenže ma to tak rozhodilo, že mi trvalo ďalších 5km, než som doladil záložné ICO a všetko porovnal.

No prišiel záver špeciálu a fakt ťažká navigácia. Cítil som, že môžem získať a tak poriadne letím. Búrka nebúrka, bahno nebahno. Koncentroval som sa na políčko 15km pred cieľom, kde na hrebeni čakala odbočka z hlavnej trasy niekam na neviditeľnú cestičku. Tok si strážim kilometre a zrazu zisťujem, že sa mi nepričítavajú kilometre na ICO. No doprdele!!! Pršalo, lietali blesky, tu nechcem byť! Zisťujem od kolesa predraný káblik od náhonu ICO. Aby som to skrátil: odbočku bez ICO nájsť nešlo, tak nastalo čakanie na ostatných. Nik nevedel kde sme, ani nemali stripované – no comment.

Idem teda s Rosičom a obzriem sa, či stíha, vrátim hlavu a buuuch rovno do stromu. Riadna prda to bola. Vykĺbil sa mi ukazovák na pravej ruke, to som poznal, pretože trčal kam nemal. V záchvate adrenalínu som ho nahodil späť. Nejaké ďalšie zranenia ma nezaujímali. Nakoniec dorazili chalani z tímu a spolu sme zišli z hôr a po ceste do cieľa. No bolo jasné, že to dobré nie je. Idem v miestnom špitáli na snímok, ale verte že do takej inštitúcie po druhý raz nechcete ísť. Nejako mi to obviazali a tak som nasledujúce dva dni nepretekal, pretože to nešlo, bolelo to a aj opuchlina navrela riadna.

Keď ruka trochu spľasla, tak som skúsil aspoň posledné dva dni. Síce mi nešlo brzdiť prednou brzdou, ale som sa v pohode povozil. Nakoniec mám malú zlomeninu. Tak sa budem hojiť.

Igor GAŽKO Gažo #151

Rally pre mňa začala niekoľko dní pred zahájením. Volal mi Kalič ohľadne zabezpečenia ich tímu. Vraj majú všetko, okrem aparatúry. Tú mal Maťo Benko v Poprade. Nebolo problémom ju doniesť do Mikuláša, naložiť do dodávky medzi motorky a spolu s Janom Zaťkom a s mechanikom vyraziť na juh. Za tento počin sme dostali od Kaliča voľný prístup k jednej zo 4 píp, ktoré spolu s 24 (!!!) sudmi piva mali k dispozícii.

Na Albaniu Rally (predtým účasť 5-krát), som nastupoval s predsavzatím príjazdu do cieľa v plnom zdraví. Preto bolo jazdenie zodpovedné, mierne pod svoje možnosti a s poctivým navigovaním. Napriek tomu ma denne potrápilo blúdenie v priemere 15 minút, niekedy viacej. A nebol som sám, raz sa nás takto nazberalo zo 15 jazdcov, motali sme sa po krkahájoch ako blázni.

Prológ vo Vlore viedol po miestnej hrádzi po potom po pobreží v piesku. Nebol dlhý, tu ma jediný krát napadlo nezmyselne ťahať za plyn. No potom nastalo obdobie jazdy po blate a neprestalo do konca rally. Slizké blato, klzké výjazdy a zjazdy, mokré kamene a tak dookola. 2-krát nás trápil počas jazdy výdatný dážď, lialo snáď 120km v kuse. Jazda sa zmenila na riadne dobrodružstvo s neistým koncom.

Jedna mláka sa mi takmer stala osudnou. Stačilo mrknutie do roadbooku v nesprávnej chvíli a nasledovalo vystúpenie z motorky. Samozrejme na stranu, kde bola roklina asi 40m hlboká. Ja som letel prvý do kríkov, ktoré ma zastavili. Motorka ma našťastie minula a zostala zakliesnená 3m nižšie. Zastavil pri mne Čech a dvaja Nemci. Čech chcel pomôcť, ale Nemci frfľali (ako inak), tak som ich poslal preč. Po zavolaní usporiadateľovi mi zakrátko prišla pomoc v podobe miestnych chlapov z blízkej dediny. Má to Edvin dobre zorganizované, dumal som. Až neskôr vysvitlo, že to bola náhoda a domáci mi pomohli, lebo celý incident niekto z nich videl.

Niektoré trasy som poznal z minulosti, pri prechode hrebeňov nad 2.000mnm sme míňali polia snehu. Všeobecne bola riadna kosa a tí skúsení jazdili v bunde. Kto vsadil na dres, ten mokol a mrzol. Moja 20-ročná motorka vydržala bez porúch, no nastal asi čas na obnovu techniky.

Organizátori mali všetko výborne zorganizované a rally sa rokmi výrazne posunula kvalitatívne vpred. Ale najlepšie boli aj tak zorganizovaní Česi, ktorých záverečná párty trvala takmer do rána a jej priebeh nie je zrovna publikovateľný. Stretnutie s priateľmi malo neobyčajné čaro a náboj. O rok idem znova!

A ešte si neodpustím jednu poznámku: za hranicami EU Covid neexistuje. V Albánsku nenosia náhubky, všetko je otvorené, ľudia neriešia vymyslenú chorobu, netestujú a nevakcínujú sa. A čuduj sa svete: nik nie je chorý ani neumiera. Čudné, či?

Text: Haro, foto: Alessio Corradini, Kalič, Gažko, Jirko

Sponzori

Mitas FOX RACING KTM Bratislava Faryn Suspension motoline

Partneri

Bighusky

Posledné príspevky v diskusií