Albania Rally 2015 – rozhovory
autor: Haro007, 16. 6. 2015, Diskusia k článku (počet reakcií: 1)
Výborné výsledky Slovákov a Čechov na Albania Rally 2015 nemožno obísť iba štatistickým vymenovaním poradia a hotovo. Preto prinášam rozhovory so zúčastnenými, ktorým týmto ešte raz silne blahoželám!!! Pridávam aj aktualizovanú konečnú výsledovku. V nej si Vlado Preis o jedno miesto polepšil a Maťo Benko zase pohoršil.
#07 Boris Vlha Yamaha WR 450 – celkovo 2. miesto, 2. miesto v kategórii M1
Boris je talentovaný rally jazdec. Byť v prvej trojke na Albanii je za normálnych okolností vstupenka na Dakar. No v našom Kocúrkove zápasí Boris o pretekárske prežitie bez sponzorov a bez záujmu médií. Veľká škoda nevyužitého potenciálu.
Všetci v prvej dvadsiatke štartovali na rôznych nových mašinách, s factory pružením a poriadne vytunených. Boris na WR-ke s vyše 300 moto hodinami, zmohol sa na základný repas motora a na bežnú údržbu. Pneumatiky menil až úplne zodraté a pruženie pre istotu neriešil vôbec. Ešte že mal na miusy! Zrejme sa pre rally narodil, no bez pomoci zvonka zostane jeho vrcholom Albania. Podľa mňa patrí na Dakar nielen pre umiestnenie, ale aj pre bojovnosť a schopnosť navigovať v neobvyklých situáciách.
Boris Vlha: „Od úplného začiatku sme sa vpredu naháňali s dvomi Talianmi. Cecci bol tento rok 13. na Dakare a bolo vidno, že je skúsený v navigácii. Jednoznačne veľmi rýchlo jazdil, dobre sa orientoval. Bol som mu na dostrel, no rozhodovali maličkosti. Neviem, či boli obaja v zlej kondícii, alebo ja v tak dobrej, no darilo sa mi.
Približne rovnako sme jazdili s 5-násobným víťazom Cosentinom. Utiekol mi v druhej etape o 4 minúty, v tretej zase ja jemu. Potom mal smolu so zadnou pneumatikou a prišiel do cieľa časovky iba na ráfe. Tým jeho šance na dobré umiestnenie zmizli.
Po tomto som jazdil viacej takticky. Cecci mal náskok vyše pol hodiny a tretí jazdil Pabiška pol hodiny za mnou. Tak som jazdil spolu s ním, strážil so ho a dával pozor na navigáciu. Ale 5. etapu som vyhral, takže do 6. ma odštartovali ako prvého. Hneď na začiatku hlúpo odbočujem a niečo zachádzam navyše, no rýchlo som sa zorientoval a vrátil na správnu trasu. Celé to trvalo 12 minút. Ale pridal som a stratu s prehľadom zlikvidoval.
Mierny hendikep vidím v tom, že Cecci mal mechanika a o nič sa nemusel starať. Čiže po etape sa osprchoval, najedol, vyznačil roadbook na nasledujúci deň a odpočíval. Aj v priebehu etapy medzi časovkami menil gumy a podobne. Slováci prezúvali pneumatiky, menili olej, rovnali riadítka a podobne. Ale nesťažujeme si, hoci to bolo vyčerpávajúce.
Rally mi vypadala mierne jednoduchšia a menej náročná ako vlani, ale iba o trochu. No jazdil som rýchlejšie, takmer všetko postojačky, tým ma stála veľa síl. Aj vzhľadom k rýchlosti ma postretlo viac pádov ako vlani, našťastie bez vážnych následkov.“
#53 Vladimír Preis KTM EXC 450 – celkovo 8. miesto, 5. miesto v kategórii M1
Vlado je skúseným jazdcom v endure aj v motokrose. Má za sebou niekoľko Šesťdňových, hromadu kantráčov s umiestnením a podobne. No rally je úplne špecifická záležitosť a na dôvažok to bola jeho rally premiéra.
Vlado Preis: „Po prvý raz som jazdil na navigačnej súťaži, a hneď na Albanii. Už predtým som sledoval, ako funguje roadbook. Všetko mi potom ešte vysvetlili Tono a Maťo v bivaku. No na väčšinu vecí musí jazdec prísť až počas preteku. Jazda je najlepším učiteľom. Napriek tomu nejaké výrazné blúdenia nebolo, vždy sa jednalo o menej významný úsek a dokázal som sa rýchlo zorientovať.
Nevyskytlo sa nejaké vážne zaváhania, až na druhú etapu. Tam som pred koncom zablúdil, a počas motania sa minie predsa trochu benzínu. Pretože to bola etapa veľmi dlhá, tá troška chýbala tesne pred cieľom. Našťastie pomohol jeden z jazdcov, no zdržanie ma stálo dosť drahocenných minút. Táto etapa bola zároveň aj najťažšou.
Rally ma uchvátila. Trate namotali krásne, k tomu nádherná príroda. dokonca 2 krát bivak pri mori, takže máme aj hromadu zážitkov a spomienok. Pády sa mi vyhýbali, iba jeden stojí za zmienku.
Nevedel som čo poriadne obuť, tak som laboroval hlavne so zadnou pneumatikou. zadnú treba na takýchto pretekoch vymieňať denne, prednú stačí raz za 2 – 3 dni. Ostatné predstavuje klasická údržba, menenie oleja, rovnanie všetkého po pádoch a podobne.
Rally Albania sa mi zapáčila. Stačilo dobre navigovať, rýchlo a plynule jazdiť a nerobiť jazdecké chyby. Výsledok ma prekvapil, som spokojný a namotivovaný na ďalšie podobné preteky.“
#10 Tono Zboran KTM EXC 500 – celkovo 10. miesto, 2. v kategórii M2
Tono je skúsený palič a pretekár, pravidelne sa umiestňujúci v prvej desiatke na najlepších európskych navigačných rally. Tento ročník mohol siahnuť podstatne vyššie, nebyť smoly.
Tono Zboran: „Celá Albania bola ako vždy výborná. Modré rieky, krásne hory, dobré trate, 1.900 kilometrov…. Vybrali sme sa všetci Slováci spolu na jednej dodávke, každý si robil servis sám, prípadne s pomocou navzájom. samotná súťaž bola zorganizovaná na úrovni, keď si pripočítame, že sa konala v Albánsku, tak nemožno nič vytknúť.
Aj roadbook je vždy presný, no predsa albánsky. Niekedy je problém dostať sa do obrazu, jazdec hľadá dlho cestu a blúdi. No keď ju nájde, zistí že všetko sedí, akurát sa pozeral, prípadne prišiel z inej strany. Ak sa človek naladí na albánsku vlnu, tak to zrazu ide.
Začal som vcelku dobre, prvá etapa prebehla bez zaváhania. Ale v tej druhej mi na blate uletelo pod plynom predné koleso a nasledoval nepríjemný pád. Náraz smeroval na hlavu, doriadil som si nepekne aj krk. No dokázal som v mrákotách pokračovať. Večer mi usporiadateľ zavolal sanitku, došla za 20 minút. Maťo išiel tlmočiť. V nemocnici urobili snímok a nastúpení doktori povedali, že potrebujem na 10 dní ochranný golier. na otázku, či môžem pokračovať si zaťukali na čelo a dali ruky od všetkého preč. Tak som preteky odjazdil bez goliera, sfetovaný na liekoch. Ale jazdilo sa mi zle, až hrozne. Takže aj výsledok tomu napovedá. Okrem toho zajtra, či pozajtra, bude tých 10 dní, tak už budem snáď v poriadku hahahahahaha!“
#11 Martin Benko KTM EXC 500 – celkovo 12. miesto, 3. miesto v kategórii M2
#06 Jirko Kalát KTM EXC 350 – celkovo 27. miesto
Kalič má skúseností na rozdávanie a bežne jazdí s úsmevom na hrane. Tento raz zvolil mierne jemnejší prístup, hoci vo výsledovke vystúpal riadne vysoko.
Kalič: „Albaniu sme tento rok poňali dosť roztopašne. ono cestovanie na rally po hektickom pracovnom vypätí neprinesie nikdy nič dobrého, pokiaľ jazdec nezresetuje hlavu. Tak sme resetovali, až nás tie hlavy boleli. Celý pretek som bral na pohodu, nijaké jazdenie na hranu a podobne. Slováci abstinovali a zodpovedne jazdili, zoťali sa až po vyhlásení víťazov.
Pretek bol opäť krásny, prišiel mi mierne jednoduchší, ako po iné ročníky. Patrí k balkánskemu folklóru, že niečo je inak ako by človek čakal. Napríklad najdlhšia etapa s presunom na trajekte mala čaro, usporiadatelia ju, a dve iné, zle časovo odhadli. Preto väčšina jazdcov prichádzala za tmy a mnohí až ráno.
V predposlednej etape doháňam v koryte rieky Martina Plechatého a Vlada Preisa, roadbook sedí a tak pokračujem neohrozene vpred. Čo čert nechcel, vojdem do bočného údolia, s dnom pokrytým úplnými sračkami, takými malými kamienkami. Borili sa pod kolesami a po niekoľkých kilometroch otáčam. Ešte horšie bolo, že ma tí dvaja nasledovali. Od 5-násobného účastníka čakali, že nezablúdi. Naozaj to bolo moje najväčšie zablúdenie za všetky ročníky a po etape nemali poznámky konca. Doteraz sa hanbím hahaha. No a k tomu mi práve tam odišli ruky, preto návrat predstavoval veľké trápenie.
V posledná deň zase hlúpi Taliani zablokovali jeden výjazd, proste doň nalietali v rýchlosti, hoci nevedeli jazdiť. Výsledná zápcha trvala takmer hodinu, pokiaľ všetci všetkým pomohli. Ale dobrodružstvo a zážitky stáli zato, tiež krásne terény a trate.“
Text: Haro, foto: Albania Rally, internet
