Albania Rally 2015 – Maťo Benko
autor: Haro007, 18. 6. 2015, Diskusia k článku (počet reakcií: 1)
#11 Martin Benko KTM EXC 500 – celkovo 12. miesto, 3. miesto v kategórii M2
Maťo bol pred vyše dvomi rokmi pretekársky panic, dnes úspešne zápolí vo veľkých rally súťažiach. Zodpovedná príprava po všetkých stránkach ho ženie stále vo výsledovkách smerom nahor. Možno iba predpokladať, kam ho kolesá motorky zanesú. S určitosťou na Africa Eco Race 2016, ja typujem že aj na Dakar 2017.
Maťo Benko: „Sú určité udalosti, ktoré nemožno nazvať inak, ako symbolické. Pre mňa to bol štart do prvej etapy. Prakticky rovnakú trasu som absolvoval ako čerstvý motorkár 4 roky dozadu na GS-ku, v rámci výletu z Čiernej Hory. Tých 75 kilometrov nám trvalo 10 hodín. O rok neskôr na KTM 990 v nie lepšom tempe, o ďalší rok už v úlohe pretekárov na 990-kach. V roku 2015 na 500-ke čas plynul rýchlejšie, úsek zabral 1 hodinu a 35 minút. Som na posun vpred mierne hrdý…
Už štart do druhej etapy mal zvláštny charakter. Česká výprava, plná našich kamarátov, veselo pařila až do 2:00. Budíček o 3:30 ráno teda budíčkom ani nebol, lebo zvukové prejavy hodujúcich kolegov nám veľa spánku nedovolili. Oni vzali v tomto roku pretekanie dosť softovo, vzhľadom k 13 sudom piva (okrem iných lahodností), ktoré do Albánska dokotúľali.
V ten deň skončilo 6 pretekárov v nemocnici po zrážkach s niečím v protismere, prípadne po kontakte s terénom vplyvom gravitácie. Začiatok nemal chybu. Presun začínal plavbou s motorkami na trajekte kúzelným kaňonom. Po žiarivo modrej vode, kde skalné steny úžiny boli po 4 metre napravo a naľavo od lodného boku. Nádhera ako predzvesť nasledujúcich udalostí. Táto maratónska etapa začínala pri jazerách Lura a trvala do nekonečna. So všetkými príbehmi, čo k tomu patria. Pred jej koncom si zmyslel Tono Zboran, že ide pomaly a pridal. A to som ja v etape skončil na 8. mieste, čiže on bol ešte rýchlejší. Na blativom úseku zagazoval a tak tresol o zem, že som ho našiel preveseného cez motorku, prakticky v bezvedomí. V tomto stave dokázal nielen dokončiť etapu, ale neskôr aj pretek. Síce silne pod vplyvom liekov proti bolesti, s pohľadom zhulenca v poslednom ťažení. Lebo v špitáli si ťukali na čelo, keď sa dožadoval pokračovania v rally. Pomalšia časť peletónu sa trúsila počas celej noci, až do rána.
Po rozbíjačke nasledovala relatívne krátka 3. etapa s nie dlhou časovkou. Predstavovala exkurziu po krásnej krajine. Rôzne veselé, nesprávne zachádzky, nás postupne doviedli na kdejaké salaše, samoty a do slepých údolí. Ale vysvetlím, prečo je niečo v Albánsku inak.
Pokiaľ idete na rally do Albánska, je nutné prehodiť v hlave výhybku a naladiť sa na miestnu nôtu logiky. Z nášho pohľadu nelogiky. Schéma križovatky v roadbooku síce sedí, ale nie podľa európskych predstáv. Hlavná cesta je síce cestou, no bez bežných sprievodných javov. Nemá značenie, jarky, krajnice a ani zvodidlá. Z jednej strany ju lemuje skalná stena, z druhej priepasť bez akejkoľvek zábrany. Asfalt tam nie je, všetku sú šutre, položené na šutroch. Odbočka je cestičkou, neviditeľnou za zákrutou, za balvanom a zarastená trávou a krovinami. Ak ju jazdec nájde, dáva logiku a všetko sedí. Ale na 100 metrovom úseku je daným smerom 5 odbočiek. Preto systém pokus – omyl. Takže roadbook sedel a nesedel zároveň.
Napríklad pred štartom do časovky sa zjaví stádo kráv, blokujúcich cestu. Po jeho pozvoľnom odchode z opačného smeru príde ešte väčšie stádo oviec. Tiež ho postupne pohltí rozľahlá krajina, aby za prvou zákrutou išlo oproti stádo kôz. A potom v pravidelných intervaloch IFA. Tento dederónsky smiešny nákladiak je všade, vo všakovakých podobách, v úplne šialených terénoch. Ich špecialitkou je navijak vo výške hlavy na prednej maske. Ak pretekár aj toto prežije, stretne zopár dedkov na oslíkoch.
4. etapa už smerovala nadol, k moru. Znovu krása nad krásy. Po odštartovaní letíme kamennou cestou, keď mi bača s palicou v ruke zahradí cestu. Zastaví ma, vtedy vypláva spoza stromu stádo oviec. Tak som postál, po 4 – 5 minútach jeho zmenšujúca sa šírka signalizuje koniec. Po poslednej ovečke na konci mi bača poďakuje a pokračujem. Prejav ľudskosti a úcty navzájom. Za chvíľu dostihnem druhé stádočko. Za mnou štartujúci Tono dobehne to isté stádočko, idúce po ceste. Vypne motor, po chvíli a po vzájomnom pozdrave pokračuje vpred. A potom doletí Holanďan Velema. Hoci vidí stádo z diaľky, vpáli doň a jednu ovcu zabije. Hoci mu nadávame, je mu to fuk. A to žije niekoľko mesiacov v roku v Albánsku! Ovca, ako základná obživa domácich horalov mu je ukradnutá, spolu s obyvateľmi. Hovädo kombinované s idiotom.
Východná časť pobrežia vypadá ako v Španielsku. Hotely, nové promenády, cesty, služby na úrovni. No než tam prídeš, treba absolvovať typické cesty ponad zrázy. Pokiaľ na ich kameňoch odstrelí predné koleso a niet svedka, v živote už jazdca nik nenájde. Miestny folklór vylepšujú opäť rébusy roadbooku, správno nesprávne zobrazené v navigácii.
Na Hellas Rally mávame pri presune odporúčanú 70-ku mimo obce a 30-ku v dedinách. Kompromis rýchlosti a bezpečnosti. Na Albanii veci plynú inak. V 5. etape valíme v úsekoch s napísanou 30-kou aj 110, riskujeme a vletíme na štart časovky. Limity niekto napísal tak, že mnohí ho prešvihnú pri dodržiavaní podmienok aj o 4 hodiny. To isté vymysleli v časovke. Za šera prichádzame do cieľa v rámci prvej desiatky. Všetci ostatní v tme, ráno, prípadne vôbec. Pripomína to losovanie Lotta – nasypú do bubna jazdcov, a tí postupne náhodne vyletujú von. Kto je rýchly, vie navigovať a má pri nejasnostiach v navigácii šťastie, ten príde za svetla. Inak nie. V etape bolo 230 kilometrov utiahnutých horských šutrových zákrut, potom 90 kilometrov ešte utiahnutejších a kamennejších zatáčiek a brody k tomu. Mnohé skryté orientačné body si jazdci domýšľajú, s rôznou mierou úspešnosti.
Ale nevadí. Znovu vládla výborná atmosféra, trasy viedli prekrásnou krajinou a konkurencia mala svetovú úroveň. Ego nám pohladili víťazné poháre v celkovom umiestnení aj v jednotlivých kategóriách. Nesieme ich spolu domov 4 a sme náležite hrdí. Teda ja určite.“
Text: Haro, foto: internet, Rally Albania
