www.advRiders.sk – dobrodružstvo v jednej stope

Registrácia

Prihlásenie:

Vydaril sa Dakar 2019?

autor: Haro007, 3. 2. 2019, Diskusia k článku (počet reakcií: 0) Vydaril sa Dakar 2019?

Preteky pretekov máme za sebou a je čas na rekapituláciu. V čom bol posledný ročník Dakaru dobrý a v čom sklamal? Názory sa rôznia, no možno ich zhrnúť do zopár vystihujúcich odpovedí. Aj samotné udalosti a priebeh rally.

Posledný Dakar bol odlišný od všetkých predošlých ročníkov. Nepodobal sa ani na tie v Afrike, ani na ich nepodarené klony v Južnej Amerike. Trate namotali iba v jednej krajine a to nebolo dobre. Čo sa pred súťažou ukazovalo ako nový formát rally vypadá po jej ukončení ako z núdze cnosť. Poďme po poriadku.

Peru je obrovská krajina s rozlohou viac ako milión kilometrov štvorcových, no iba jej malá časť pozdĺž Pacifiku je vyhovujúca pre potreby rally veľkého formátu. Okrem toho leží krajina dosť blízko rovníka a preto ju často zahaľujú nepreniknuteľné hmly. Púšť na relatívne malom území neposkytuje dostatočnú rôznorodosť. Z uvedených dôvodov mali jednotlivé etapy podobný charakter. Zložité duny križovala trasa krížom krážom, aby nahnali v časovkách potrebné kilometre, počet povinných prejazdných bodov (WP) stúpol niekoľko násobne a trate sa zmenili na úzke koridory s divokou navigáciou. K tomu veľmi dlhé úseky s feš-fešom na kamennom podklade, predstavujúce veľké nebezpečenstvo pre pretekárov.

Pretože sa trate križovali, prípadne v druhej polovici pretekov viedli v protismere, boli ku koncu rozbité, plné jám nezaznamenaných v roadbookoch. Kto pozná feš-feš vie, že diery v ňom vznikajú už po prejazde niekoľkých vozidiel a trvá roky, kým opäť prirodzene zaniknú. Odpad jazdcov a strojov bol vzhľadom k podmienkam enormný, a to sa jazdilo iba 10 „krátkych“ etáp.

Bohaté továrne jednoznačne trénovali na autentických terénoch v Peru v povolených termínoch a bolo to vidno na jazdeckom štýle. Pokiaľ Števo Svitko hľadal prvých zopár dní recept na jazdu a stanovenie zdravého limitu risku, pretekári KTM a Hondy išli všetci bez výnimky od začiatku s presne prispôsobeným štýlom jazdy a hrali s motorkami úplný vabank. Skákali hrebene dún do neznáma, vypaľovali vo feši, neuberali počas hmly…a lámali sa, rozbíjali motorky, blúdili.

Jedine štartujúci za Yamahu neprijali túto hru a snažili sa o kompromis medzi zdravým rozumom a ambíciami. Náš Števo pretekal hlavou a neprekračoval limit svojich možností. Nebyť hlúpej poruchy, bol by najhoršie na 4. mieste. Pre masívny odpad na čelných miestach sa dostali relatívne vysoko pretekári nižších výkonnostných kategórií, jazdiacich na istotu a viac pre zábavu.

Trpeli aj motorky. Najviac sa prepiera varenie motorov KTM. No ak porovnáme vzhľadom k počtu štartujúcich percentuálny výpadok strojov pre nezavinené poruchy, sú na tom všetky značky približne rovnako. Duny, bezodný prach a bezohľadná jazda miestami nemali s pôvodným Dakarom veľa spoločného, prešľachtené motorky proste nevydržia.

Dosť sklamala organizácia. Bežne bezohľadní usporiadatelia boli ešte hnusnejší, všetko zaváňalo šetrením a inokedy dobre klapajúci organizmus Dakaru začal škrípať. Množili sa zmätky, unáhlené rozhodnutia, dokonca politicky motivované vylúčenia. Nespokojnosť účastníkov rástla, kritizovali podmienky na trati aj v bivaku.

Okrem bežnej komunikácie pokrivkávalo tiež spracovanie vo vizuálnej forme. Chýbalo aspoň čiastočne vyvážené spravodajstvo. Denné reporty sa scvrkli na striedanie roztrasených kratučkých záberov s minimálnou výpovednou hodnotou, potom nasledovala vsuvka o miestnych pamätihodnostiach (!!!) a na konci rozhovor, zásadne s kýmkoľvek mimo strednej a východnej Európy. Skutočné zábery na jazdcov trvali maximálne 10% vysielacieho času. Hanba!

Tohoročný formát Dakaru teda nebol úmyslom, ale východiskom z núdze a prakticky hneď v prvom ročníku vyčerpal možnosti Peru. Spolu s malou účasťou a s organizačným bordelom sme boli namiesto očakávanej obrody Dakaru svedkami jeho súmraku. Vypadá to, že ASO mienia Južnú Ameriku zabaliť a začať od nuly. O možnostiach nových obzorov sa dočítate v budúcom článku.

Dakar 2019 zanechal po veľkých očakávaniach trpkú príchuť. Marc Coma vykresal z krajinných možností maximum tratí, no to na fenomén s menom DAKAR nestačí. Veľa ostatných nedostatkov rally tento fakt iba zvýraznilo. Súťaž bola namáhavá ako má byť, ale za cenu radikalizácie náročnosti v krátkych úsekoch, bez vyvážených časoviek so všemožným terénom. Dakar ja v prvom rade v presune z bodu A do bodu B, vzdialených od seba veľa nielen po trase, ale aj vzdušnou čiarou. V čase, keď dobrodružstvo nahradila sledovanosť a šport peniaze asi nemôžeme viac očakávať. Som zvedavý, či Dakaru dá ASO potrebnú transfúziu, alebo ranu z milosti.

Text: Haro, foto: internet

Sponzori

Mitas FOX RACING KTM Bratislava Faryn Suspension motoline

Partneri

Bighusky

Posledné príspevky v diskusií