www.advRiders.sk – dobrodružstvo v jednej stope

Registrácia

Prihlásenie:

Obrázky z rally I.

autor: Haro007, 10. 5. 2013, Diskusia k článku (počet reakcií: 4) Obrázky z rally I.

 M´hamidský večer

V niekoľkých etapách sú rýchli pretekári v bivaku skôr ako sprievod. V tretej etape podstatne skôr. Našťastie je popoludní teplo, v bivaku ležíme na rozpálenej terase a vyhrievame unavené telá. Sfúkneme obed a opisujem chalanom minuloročný príbeh so zhuleným personálom. Teraz vypadajú nezhulene a obsluhu stíhajú, teda v africkom ponímaní stíhania. Nosia chaoticky objednané aj neobjednané taniere a fľaše na stôl, niečo zabudnú niečo pridajú. Špinaví a upotení konečne vidíme červenú dodávku. Tak sa môžeme znovu najesť a hlavne napiť. Lebo kola nie je pivo a ryža sa nepodobá na klobásku. Radler mi pri balení v Prahe z auta vyhodili, že také chcanky do českej výpravy nepatria. Nakoniec dostali nápoje podmienenú milosť s tým, že to nikomu neprezradím. Takže neprezrádzam. Pokiaľ mi vlastné deti pred rokom neukázali čo to vlastne je, netušil som o blahodarných účinkoch piva pomiešaného s ovocím. Každý večer ho lejem po etape radostne do gágora.

M´hamid

Oáza M´hamid sa skladá z prachu a z hliny, ktorá je tiež náhodou dočasne pospájaný jemný prach. Ten je všade a preto hygienu riešim na sprche nespĺňajúcej ani ukrajinské predstavy o čistote až večer. Srandovne sú oba vchody označené ako muži aj ženy zároveň. Motorku som doladil, nejdú zatiahnuť kravatky okolo navigačiek. Furt sa trhajú, teplota klesla v priebehu 2 hodín o 20° a oni skrehli. Problém riešim ráno pred štartom časovky.

Po večernej rozprave sa Španieli zhlukli okolo svojho najmúdrejšieho Chorchého a kujú nekalé pikle ako oklamať trať. Takí čudní suchári, vôbec sa nesprávajú španielsky. Myslím v spoločenskom slova zmysle, v tom športom to platí. Ako všetky južanské národy sa snažia bez ostychu vybabrať v rámci medzier pravidiel so všetkým a so všetkými. Na Talianov, Francúzov a Grékov nemajú, tí by bez rozpakov do kategórie dôchodkýň zaradili vlastného 20-ročného chlapa v akejkoľvek súťaži.

Idilka M´hamidu

Centrály revú mnohohlasný chór, v stane chlípem minerály cez hadičku a prdím šťastne do páperového spacáku. Úžasné miesto a skvelý zážitok! Takto má vypadať rally! O polnoci konečne Randýskova bugina chytá. Rev túrovaného motora znie ponad oázu a budí ťavy až po Senegal. Zopár nemeckých dôchodcov banuje že nezdrhli včera, my sa tešíme že Dušan sa teší. Lebo Dušan Randýsek sa teší aj keď opravuje, aj keď jazdí. Správny chlap, aj slivovicu má parádnu. Okolo druhej nadránom nastáva pokoj. Nie nadlho, pred svitaním hrešiac vstávame. Frfleme iba naoko, lebo sa na etapu tešíme.

Fantóm rally

Štartovať na rally sa dá na čomkoľvek. Na továrenskom špeciáli aj na dvadsaťročnej šunke. Napríklad ako prízračný severan. Po prvom vzhliadnutí Dána na starej čiernej Yamahe XT ho ihneď radím k Adveturákom. No nebola to pravda, chlapík pretekal v Race! V odklápacej prilbe, so smiešnymi žltými okuliarmi, zásadne posediačky ničiac si chrbticu. Vôbec sem vzhľadom nepatril, no prekvapil nás všetkých.

XT aj s majiteľom som stretával najčastejšie zo všetkých účastníkov. Bežne sa stretnú na trati pretekári vzájomne raz denne alebo vôbec. Buď je prebehnutý, alebo predbieha, prípadne idú v rovnakom odstupe. Alebo sa minú. Čierny prízrak však stretávam všade. Napríklad letím po trati, v prachu na úzkej cestičke musím spomaliť a neviem predbehnúť XT-čku, prdkajúcu po kľukatých medzikríkových piruetách. Na normálnom úseku ho predbieham, chvíľku blúdim a znovu vypaľujem a dobieham…XT! Znovu predbehnutie, mastím odušu. Po 100 kilometroch na XT zabúdam, v kúdoloch prachu predbieham kohosi pomalšieho. Počas míňania takmer spadnem – -znovu XT!!! Čo ich je viac? Nechám prelud vzadu, aby ma v cieli čakala – XT. V najdlhšej meranej časovke je v polovine čerpačka, kúsok po asfalte a potom zalomenie do kamennej púšte. Na obzore vidím čierny bod, poľahky ho po asfalte dobieham a pri retranslačnej vojenskej stanici odbáčam doprava. XT pokračuje po asfalte. Tak asi prestúpil k turistom, dumám. Nasleduje vyše dvesto kilometrov po skalách, kameňoch, kaňonoch a štrku. Poctivo sledujúc trať počas celej etapy unavený prichádzam do cieľa. XT je tam tiež. Už pol hodinu…

Fantóm XT

V najrýchlejšej etape síce 15 minút opravujem, no nasledujúca jazda je parádna. Veľmi rýchla trať, skoky cez horizonty, prachovo pieskové koľaje s plynom na doraz a na konci štrkové rolety vystriedané dokonalou rovinou z piesku. Ak odrátam čas strávený opravou, XT s maximálkou na asfalte menšou ako som dnes pálil po púšti mi naložila zopár minút. Zrejme mimozemšťan, cestovateľ v čase alebo šaman zaklínač. Iné vysvetlenie nepoznám. Pomaly mám obavy ísť na záchod, či aj tam nezbadám zubiaci sa ksicht v žltých okuliaroch.

Aj v deviatej etape pred povestnými dunami Mauretánie predbieham skorej štartujúcu XT. O hodinu po prejdení CP v mizernej viditeľnosti takmer vrážam do motorkára. Hádajte kto to bol? Správne, nesmrteľný fantóm rally, ktorého zastavil až hlboký piesok. Inak neviem, neviem, ak by pokračoval možno by svojimi neuveriteľnými „časovými“ skratkami skončil na stupňoch víťazov…

Hranica

Rôzne štáty majú rôzne hranice. Väčšinou možno podľa rituálu odohrávajúceho sa na vstupe do krajiny spoľahlivo odčítať čo cestovateľa v krajine samotnej čaká.

Hranica medzi južným Marokom a Mauretániou je úplné šialenstvo. Nielen administratívne, zabezpečenie tiež stojí za povšimnutie. Nie tak dávno sa územie s historicky čiastočne samostatným vývojom pokúsilo oddeliť od Maroka ako štát Západná Sahara. V politicko-mocenskej spleti záujmov nakoniec všetko dopadlo tak africky. Územie hnutia Polisario jednoducho obohnali nekonečným valom. Ten lokálne zamínovali a každého kto ho prekročil proste zastrelili. Tomu vravím jasne stanovené pravidlá hry, použiteľné v niektorých lokalitách strednej Európy. Na dôvažok bola zamínovaná celá čiara na pomedzí Maroka a Mauretánie do hĺbky vyše 4 kilometre. A tak to zostalo.

Hranica

Asfaltka končí na oboch stranách pri colnici, spojnicu tvorí odmínovaná púšť bez spevnenej cesty. Je lemovaná množstvom zhorených vrakov áut, odpadkami a možno aj zabudnutými obeťami mín. Ani jedna z krajín nerieši pásmo nikoho.

Na marockej strane sa zaradíme do radu áut a motoriek, potom do radu čakajúcich. Ten končí pri murovanej, relatívne novej a zachovalej budove s posuvným oknom odchýleným na dva centimetre a s igelitom na skle. Tlačenicu v horúčave vylepšili miestni. Pri pohľade na množstvo belochov usúdili, že si vytvoria vlastný rad idúci z opačnej strany. To nás hromadne nasiera a začína nekompromisný súboj rás. Zľava jemne hundrajúca zamknutá biela masa a sprava divoko gestikulujúci a brebentiaci hnedo-čierny dav. Európania sú lepšie živení, preto boj s prehľadom vyhrávame a pcháme pasy do škáry ako na šporiacom prasiatku. Škoda že tento boj prehrávame v Európe, v tej západnej je dobojované. Potom ešte papiere u polície a sadáme na motorky.

Medzi mínami

V pásme nikoho musíme do stupačiek, dodávky a osobáky hromadne zapadajú. No nik sa neodváži skracovať húsenicoidnú cestu, míny sú funkčné dodnes. Na mauretánskej strane nás víta smrad a chaos. Našťastie vládny zmocnenec Bubú a jeho pomocník Kukú robia divy. Rovno sme poslaní k úradnej budove, rozumej špinavej chajde na spadnutie s hlinenou podlahou. Z vnútra sa ozýva nejaký krik, ideme za ním a sme v chodbe plnej účastníkov rally. Čosi sa deje s pasmi a potom jednotlivo vyhadzujú odbavených von. Tam bezradne čakáme. Onedlho na nás kýva z vedľajšej budovy starý Francúz s pasom v ruke. Vraj nás po menách vyvolávajú dnu. Je to pravda, hlulákajú ledabolo skomolené mená cez pootvorené dvere na chodbu a cez nasledujúce dvere neprenikne ani hlások. V kancelárii sedia ozrutní colníci čudnej hnedej rasy s rozčapenými nosmi. Podobne vypadal tmavý komisár vo filme Taxi vyslovujúci nádherne „konišóáá“. Veď viete ktorý, ibaže títo sú o 100% väčší. Majú dokonca praveké počítače, oslovujú nás krstnými menami s otázkou prečo je toľko Petrov a Jiří na svete.

Za 5minút hotovo a sme v Mauretánii. Na otázku koľko to trvá bežne dostávame jednoznačnú odpoveď: dva dni! Za čiarou obsmŕdajú veksláci pomiešaní so zle pozerajúcimi vojakmi. Nabité samopaly vravia za všetko. Sme radi že je hranica za nami, na druhej strane vládne rozpačitosť nad faktom, že sa z krajiny raz musíme dostať von. A nevieme koho sa vlastne báť – armády alebo civilov? Asi všetkých a nikoho. Vitajte v Mauretánii!

Text: Haro, foto: účastníci IKR 2013

Sponzori

Faryn Suspension Mitas KTM Bratislava FOX RACING

Partneri

Bighusky

Posledné príspevky v diskusií