www.advRiders.sk – dobrodružstvo v jednej stope

Registrácia

Prihlásenie:

Motoride Rally 2010

autor: Haro007, 18. 1. 2012, Diskusia k článku (počet reakcií: 0) Motoride Rally 2010

V piatok poobede vykladám naleštený stroj v goralskom kempe a chcem ísť na technickú prebierku. No nejdem, baterka odmietla poslušnosť. Pekný začiatok. Vyťahujem z auta nabíjačku a po nejakom čase motor naskočí. Ale mám bobky, aby naskočil niekde v sľubovanom bezodnom blate v prípade pádu. Awia ma síce utešuje že nepadám, ale viem svoje.
Po upršanej noci sa sobotné ráno ukazuje ako hmlisté a neprívetivé. Nevadí, po rozprave štartujeme na malý trialový prológ. Nešťastne kladiem nohu na zem, fasujem 4 trestné minúty a vyrážam na trať. Prejazd cez cigánske osady má pre českých jazdcov nádych balkánskej exotiky. Asi ich to dosť rozhádzalo, pretože onedlho v prudkej zavretej zákrute na asfaltke v lese jeden po druhom z nej vyletujú.  Takmer aj ja. Po chvíľke zdržania pokračujem k prvému kontrolnému bodu. Odtiaľto začína skutočne to pravé orechové.
Hneď na začiatok mokré trávne cesty s častým blatom a množstvom briez krížom cez cestu. Vypadá to na akciu ekoteroristov, padnuté stromy znepríjemňujú jazdu. Pokračovanie je v sľubovanej réžii – čoraz horšie blatisté úseky na striedačku so šotolinami. Využívam vypaľovačky na dotiahnutie sa na chalanov predo mnou. Ide mi to, pretože zásadne jazdím postojačky. Po predbehnutí slabších jedincov viem, že sú predo mnou snáď iba traja. Počas rýchleho a suchého úseku zaregistrujem zvírený prach medzi stromami. Ťahám za plyn čo to dá a konečne sa doťahujem na vedúcu skupinku. Sláva! Odteraz budeme spolu navigovať a pomáhať si. Spolu s Blechom (Radovan Čech) a Pécom (Petr Kalaš)  sa až do konca pretekov naháňame, 10-krát si vymieňame pozície. Ale si hlavne pomáhame pri nepríjemných držkopádoch a upozorňujeme trúbením na nesprávne odbočenie.


Prvú excelentnú kravinu robím v povestných smradľavých mlákach. Minulý rok som tam ostal visieť na brvne v najhlbšom blate a vytiahol som až s pomocou Momula, čo ho vtedy zrejme stálo pódiové umiestnenie. Teraz ideme v opačnom smere, ale aj tak s istotou retarda triafam to isté miesto s rovnakými následkami. Zoskakujem z motorky, Blecha stojaci tesne za mnou dostáva z hrabajúceho zadného kolesa krásnu „voňavú“ kamufláž. Toto idiotské predstavenie je vďačným sústom pre fotografov a kameramana. Nuž čo, každý pretek má svojho šaša. Medzitým nám Péca odbehol ale obaja, teraz úplne zasratí od blata, ho divokou jazdou dobiehame. V krásnom výjazde Gazuj!!! padá Péca akurát v strede, vyletím hore, nechám tam naštartovanú mašinu a pešo idem pomôcť. Nakoniec netreba, spolu s Blechom to zvládli a pokračujem spolu ďalej. Po druhom kontrolnom bode v banálnom šotolinovom stupáku hádžem strašnú držku, našťastie bez ujmy na motorke a zdraví, Blecha ma čaká za horizontom. Tu niekde sa pravidelne pletie do našej skupinky dosť riskantne jazdiaca Afrika (doteraz neviem ktorý jazdec), pravidelne nás predbieha pretože často preletí odbočky. Aj minuloročný nekonečný stupák v blatovom koryte s kamenistým dnom sa ide opačne. Je z toho nepríjemné klesanie stvorené na pád. Samozrejme neodolám lákavej možnosti, motorka sa proste poberie úplne inde ako chcem a trepnem na kamene. Rýchlo sa pozviecham a skupinka pokračuje pokope. Aj súperi sa pravidelne porúčajú k zemi, tu je gravitácia obzvlášť svinská. Na konci s úľavou  minieme s Pécom odbočku, Blecha na nás trúbi ale nepočujeme a valíme ďalej. Po dvoch kilometroch to otáčame a odteraz mi nesedia kilometre na počítadle. Nechcem za rýchlej jazdy stále nulovať, preto sporadicky pretáčam roadbook a spolieham na chalanov. Pri obiehaní spadnutého stromu nevidím vo vysokej tráve jamy a padám, samozrejme som posledný v skupine a motorka končí dolu hlavou vo svahu. Kričiac od námahy ako vzpierač ju s vypätím síl dvíham. Za zákrutou zase čaká Blecha. V tomto navigačne kľúčovom momente ma podržal a má moju nekonečnú vďaku! Znovu dobiehame Pécu, s ktorým pri konci na asfalte zle čítame položku v itíku, prevezieme sa niekoľko kilákov navyše a až potom nachádzame správny smer.


Nastáva posledná pekelná epizóda preteku. Najprv nevinne cez potok, trávnatou cestou hore. Tu začínajú v pravidelných intervaloch blatové hlboké jamy vyplnené glejovitou lepkavou hmotou. Pre istotu nesprávne zabočí Blecha, ale začuje moje trúbenie a vracia sa. Blato sa prehlbuje na hranicu prejazdnosti a všetko zaklincuje posledný úsek cesty cez les. Tak mazľavé  a hlboké čosi som v živote nevidel. Snažíme sa ísť stredom, vytvárame hlboké drážky a ľutujeme jazdcov na konci štartového poľa. Mám blata plné zuby a skúšam alternatívu doporučenú Awiom pri rozprave. Zbehnem doprava do úzkej koľaje. Motorka sa prepadá do hlbiny, cez sedlo sa  preleje bahno. Našťastie gazujem odušu a stroj neutopím. Takže asi hovoril vľavo. Posledných 100 metrov sa nejako pretrápim, motor začína vynechávať. Na klesajúcej asfaltke zdochne nadobro a idem dolu kopcom ako na bicykli. Čo teraz??? Našťastie medzi stromami uvidím Awiu v oranžovej bunde a na skapacine dochádzam do cieľa! Péca krátko predo mnou, Blecha zopár minút po mne. Občas treba mať kúsok šťastia, no toto bol riadny kus. Podávame si s chalanmi ruky, je nám jasné že sa asi zídeme všetci traja na bedni. KTM zázračne naskočí a ideme do presunu do kempu. Ale motorka ešte 4x zdochne, nejde čerpadlo a neskôr ani baterka. Zrejme som niečo zaplavil v bahne a elektrina štrajkuje. (Doma som zistil, že sa tesnením natlakovalo bahno do chujového spínača na čerpadle.) Preto posledné 3 kilometre absolvujem zavesený na gurtni a bavoráci sú z potupného príjazdu vo vytržení. Po dvoch hodinách privážam na dodávke Babčiho s pokazenou motorkou. Samozrejme že LC8 a samozrejme že nejde čerpadlo. Čakali s ním Fanoš a spol., asi mali obavu z miestneho Bronxu.


Večer klasika – filmy, vyhlásenie výsledkov a plnenie sa liehovinami za výdatného kecania s kamošmi.
Rytiersky jazdiaci súperi mi v podstate pomohli k víťazstvu, takto má vypadať skutočná solidarita a kamarátstvo. A okrem toho, vyhrať je celkom príjemné, aj keď škoda že nepretekal favorit kategórie Paji.
Výborne zorganizovaná akcia, perfektná trať, super prostredie nás dostali. Dobrý dojem nenarušili ani premrštené ceny za miniatúrne pečené klobásky a preto sláva Awiovi, Majovi a všetkým pomáhajúcim. Príjemný zraz bez vrieskajúcej muziky a gumujúcich ožranov bol o jazdení a kamarátstve. A tak to má byť.

Sponzori

Faryn Suspension Mitas KTM Bratislava FOX RACING

Partneri

Bighusky

Posledné príspevky v diskusií