www.advRiders.sk – dobrodružstvo v jednej stope

Registrácia

Prihlásenie:

Motoride Rally 2009 z pohľadu jazdca

autor: Haro007, 18. 1. 2012, Diskusia k článku (počet reakcií: 0) Motoride Rally 2009 z pohľadu jazdca

Asi každého motorkára sedlajúceho veľké enduro potešila správa o zorganizovaní 1. ročníka rely pre takéto stroje. Nápad zrel v hlave Awiu a kolegov dávnejšie, až spojenie s Majom prinieslo ovocie v podobe Touratech stretka zaklincovaného plnohodnotným pretekom.

Príprava

Jazdci sa dajú rozdeliť podľa ambícií na niekoľko skupín. Tá prvá je odhodlaná naplno závodiť, porovnávať sa s inými a silno ťahať za plyn. Druhá skupina si ide užiť jazdu a veľkú srandu. Posledná chce vyskúšať, či sa na ich miláčkoch dá vôbec jazdiť v teréne a ako vlastne na to.
Príslušnosť mojej zakomplexovanej maličkosti k prvej skupine sa nedá zatajiť. Ventilujem sa tým a lepšie znášam podpapučníctvo doma. Samozrejme aj po návrate zo Sahary jazdím odušu a hlavná príprava spočíva v odstránení piesku a vody z nádrží a palivového systému. Tunisania radi pančujú palivo čímkoľvek, preto mi KTM 2x kľakla počas výjazdov. Namontovanie palivového filtra, výmena vzduchového a sviečok postačilo. Vykašľal som sa na výmenu pneu a zodratý dezén z pieskových dún putoval po slovenskom blate. Čiastočne jazdné vlastnosti zachránili poriadne zmäknuté miusy.
S vyleštenou mašinou a opratým dresom sa poberám na dodávke do Levočskej doliny. Nádherný areál, výborná organizácia, ľudové ceny, proste bez výhrad. Preberanie strojov zorganizované na úrovni, úpravy posledných bodov trate bolo treba prepísať do itinerára.  Potom nasledujú sprievodné akcie, premietanie z ciest po svete a hlavne poriadne druženie sa pri tekutých halucinogénoch. Napríklad s Karčim a Molom prehovárame Slava pri prechode na 2. promile, aby predsa len zajtra štartoval.

Pretek

Ráno, po povinnej rozprave štartujeme podľa pridelených čísiel priamo z kempu. Po niekoľkých metroch je prekážková „trialová“ trať pozostávajúca z prejazdu rampou, po pneumatikách, nasledoval slalom, úzka doska a kopa paliet. Odignoroval som pokus o slalom, fasujem 2 trestné minúty  a vyrážam na trať. Road book sedí opisne aj obrázkami, no nedlho po začiatku sú nepresnosti v celkovej kilometráži až do 1,5 km. Nevadí, podrobné opísanie trati všetkých bezpečne vedie v tejto časti trate vpred.
Začiatok viedol po zmesi asfaltu, rýchlych šotolín a blativých cestách. Práve blato na mojom obutí predstavovalo vážny problém. Postupne sa prepracovávam dopredu (mám 20-ku), ale niektorých jazdcov predbieham aj 3x. Proste niektoré odbočky prebieham vo veľkej rýchlosti a nestíham zabrzdiť. Onedlho som takmer vpredu, uberám a držím sa chalanov, aby sme si stíhali navzájom kontrolovať rýchlo ubiehajúce odbočky. Navzájom spolupracujeme a  preto nik neblúdi. Hmla a mraky klesajú vysoko v horách na trať, niekedy sa viditeľnosť dosť zhoršuje a kondenzuje nám voda na okuliaroch. Napriek tomu jazdíme rýchlo a s prehľadom. Onedlho pristávame pri prvom kontrolnom bode a v zmätku niekoľkých jazdcov pokračujeme.
Tu niekde začína to pravé orechové.  Označenie v itíku smrdiace mláky bolo jedno ako hnojisko páchnuce miesto s hlbokým čiernym blatom a konármi, vo chvíli môjho príchodu nevyjazdené. Neváham, vletím doň, ale v poslednej mláke mi zadok bez dezénu strelí o 90° doprava a ostávam zakliesnený krížom cez hnojisko, inak umiestnené v strmom svahu. Zázrakom nepadám (to bolo šťastie, určite nie jazdecké umenie), zoskakujem z motky a močovka sa mi hrnie vrchom do čižiem. Nedarí sa potlačiť ju dozadu, jazdci mi vracajú potupu predbehnutia aj s dávkami blata zo zadných kolies. Nakoniec jeden pomáha (vďaka, ale zabudol som štartové číslo) a naháňačka pokračuje. Onedlho letíme hore najkrajším výjazdom súťaže. Dlhý 1,6 km, nádherne strmý, plný veľkých kameňov a dreva. Predbieham všetkých predbehnutých a z lepím sa na dvoch chalanov na 600-kách. S nimi prechádzam v trojici veľkú časť stredného úseku. Nasleduje veľa vojenských, kedysi spevnených ciest, valíme miestami cez 140. Ja stále v stupačkách, lebo inak si netrúfam v prachu zvírenom chalanmi tesne predo mnou. Do toho vytrvalo mrholí a svinstvo sa ochotne lepí na KTM aj na mňa.
Cesta sa opäť zhoršuje až po nepríjemné, hlboké koľaje plné veľkých kameňov. V tomto úseku moje ego utrpelo veľkú ranu, keď ma predbieha Moravák na Afrike s výkrikom „Uhni prde!“. A za sebou má ako prilepenú ďalšiu LC8. Je nás 5 v skupine na úzkej ceste, preto sa trháme. Ja pokračujem s afrikáncom po hrozných cestách a okolo bodu 67 až po cca 77 netuším kadiaľ ideme. Iba posúvam itík podľa kilometráže. Táto časť trate bola popísaná značne diétne a pre rýchlych jazdcov znamenala nutnosť jazdenia vo dvojici. Pred dvojitým brodom sa chytám a vediem zmäteného parťáka. Niekoľko kilometrov predtým sme absolvovali nepríjemné prudké zjazdy, našťastie bez pádov. Napájame sa na asfalt, civilizáciou frčíme na motokrosovú trať pri Levoči.
Zastavenie je na druhom kontrolnom bode. Som posledný v skupinke, nejde vybaviť všetkých naraz. Preto čakám na písanie kilometráže a času a potom absolvujem kolo po vážne výživnej trati. Kto prejde celú je bez penalizácie. Čaká ma posledný, banálny úsek do cieľa. Až doma som porovnal fotku z mobilu a môj záznam z bodu 94 a chápem, prečo míňam odbočku a strácam možno 10 cenných minút. Vraciam sa našťastie na miesto chyby, vešiam sa na inú LC8 a dorážam do cieľa.
Postupne sa trúsia jazdci, zablatení, mnohé motorky pokrivené a rozbité, ale všetci s úsmevom na tvári.  Nie som výnimkou.
Navrch mali mierne jednobuchy, ale charakter trate nakoniec pomiešal rovnomerne všetky typy strojov. Myslím, že viac tiralových výjazdov a zjazdov by nemalo význam. Bola to predsa rely!

Zhodnotenie

Organizácia, miesto zrazu aj trate boli fantastické. Všetko klapalo, myslené bolo na snáď všetky maličkosti. Takéto niečo sa dá vykúpiť iba obrovským úsilím organizátorov a ich nefalšovaným zanietením. Naproti tomu aj jazdci dodržiavali elementárne pravidlá slušnosti a iba sa všetci radostne sťali.
Trať bola dobre namotaná a neverte Awiovi, že bola ľahká. Kto vie jazdiť ide na hranici možností rýchlo a má čo robiť. Riešenie nástrah v plnej paľbe dalo zabrať a všetci jazdci s časom pod 3 hodiny tuho gazovali. Aj rekreačne jazdiaci jedinci mali čo robiť. Ja za vrcholný výkon považujem 2. miesto Jozefa v najsilnejšej kubatúre jazdiaceho na BMW GS!!! Alebo Dobišovcov na Varanoch či Karčiho na úplne zjazdených cestných gumách.
Morálnymi víťazmi sú všetci zúčastnení, ktorí často bojovali viac s traťou alebo s vlastnými obavami pred štartom. Ako Slavo na V-Smreku prejdúci s pomocou Molu všetky kritické úseky aby blbo zablúdili pre koncom. Seba radím medzi idiotov preteku, lebo na víťaza kategórie som stratil oných 10 minút. Preto sa večer všetci plníme liehovinami. Jedni od žiaľu, iní od radosti. Iba si niekto nevie spomenúť že kto prečo.
Vo vzduchu bolo cítiť radosť z vydarenej akcie a aplauz pre realizačný tím nemal po vyhlásení výsledkov konca. Bol oprávnený. Ešte raz ďakujem Awiovi, Majovi, pomocníkom a krásnym pomocníčkam za výbornú akciu a dúfam, že nebola posledná!!!
Zostal iba dobrý pocit a spomienky. Tešíme sa na foto a videá!
VEĽKÁ VĎAKA!!!

foto: Cacao, Odin

Sponzori

Faryn Suspension Mitas KTM Bratislava FOX RACING

Partneri

Bighusky

Posledné príspevky v diskusií