www.advRiders.sk – dobrodružstvo v jednej stope

Registrácia

Prihlásenie:

Jaro KATRIŇÁK o Dakare

autor: Haro007, 7. 12. 2012, Diskusia k článku (počet reakcií: 2) Jaro KATRIŇÁK o Dakare

Profesorské jazdenie, diplomatické vyjadrovanie a aura osobnosti spravili z neho žijúcu ikonu nášho športu. Jeho slovo má váhu a názor sa cení. Aj preto chceme vedieť čo si o súčasnom Dakare myslí Katroš, tento priateľský a úspešný motorkový guru.

Haro: Tvoja účasť na Dakaroch sa odohrala vždy na území severnej Afriky. Ako vnímaš preloženie preteku do Južnej Ameriky?

Jaro: Treba uznať, že Dakar v Afrike bol nebezpečný. Každoročne sa udialo niekoľko prepadov pretekárov a hlavne sprievodu a ku koncu sa situácia zhoršovala. Preto z tohto hľadiska hodnotím preloženie ako plus. Mínusom je určite navigácia, ktorá bola v ľudoprázdnej púšti fakt obtiažna a náročná okrem orientácie aj na psychiku. Bežne sa stávalo že okrem čerpacieho bodu sme 500 kilometrov nestretli človeka, čo v Južnej Amerike nie je na tratiach obsypaných divákmi možné.

H: Predpokladám že dodnes sleduješ dianie na Dakare. Ešte sa Ti rozbúši srdce pri pohľade na upaľujúcich pretekárov po púšti?

Jaro: Jooooj, to samozrejme. Je to láska na celý život a toho sa nezbavím.

H: Udržiavaš dodnes kontakt s niektorými pretekármi Dakaru?

Jaro: S pretekármi už ani nie, ale voláme si s Ullevalseterovým mechanikom. Je to Slovák, chalan od Partizánskeho.

H: V kuloároch sa pred dvoma rokmi dosť špekulovalo o Tvojom návrate na Dakar. Najprv na štvorkolke, neskôr na motorke. Skús k tomu niečo dodať.

Jaro: Dve sezóny dozadu vypadal štart na Dakare naozaj veľmi reálne. Mnoho som trénoval, jazdil rôzne európske Baja a dolaďoval navigáciu. Dokonca bola kúpená a garáži stála štvorkolka od Pepa Macháčka, plne pripravená na pretek. Bohužiaľ peniaze v poslednej chvíli zmarili plány a nič sa neudialo. Možno to tak malo byť, neviem…

H: Čiže po transplantácii pečene si už zdravotne v poriadku? Zniesol by si takúto záťaž???

Jaro: Áno, tréningy aj absolvovaná záťaž naplno mi nerobili problémy a mohol som bez problému absolvovať celý Dakar. Aj Baja ukázali že môžem pretekať a veľmi som sa tešil na účasť. Bola to pre mňa nová výzva.

H: Zákaz ťažkých motoriek sa stretol s nevôľou aj s chválou u pretekárov. Dosť sa špekulovalo o zákulisných ťahoch BMW (Husqvarna) chystajúc si takto proti KTM lepšiu pozíciu pri útoku na víťazstvo. Ako vnímaš sporné nariadenie Ty?

Jaro: Nezaoberal som sa príčinou tohto nariadenia, ale treba povedať že mne sa zdajú 450-ky bezpečnejšie a dostupnejšie. Sú síce v piesku pomalšie, no aj ľahšie. Zároveň vychádzajú z klasických endúr a dá sa prakticky na každú značku zakúpiť polo továrenský kit a motorku prestavať. Okrem toho ľahké motorky vždy patrili k Dakaru a tvorili možno 50% štartového poľa.

H: Spoľahlivosť motoriek utrpela a duch rally v zmysle výdrže techniky sa vytratil. Na druhej strane sa konečne rozšírila paleta uchádzačov o víťazstvo minimálne na Apriliu, Hondu, Husqvarnu a KTM.  Ostatné svetové rally však na štart púšťajú dokonca aj ťažké dvojvalce.

Jaro: V ďalekej minulosti boli v ére dvojvalcov v popredí mnohé značky. Spomeňme BMW, Honda, Yamaha, Cagiva… Vlastne ich komplet odpísala KTM po vyrobení silného a robustného jednovalca. Bol ľahší ako dvojvalce a zároveň nedostižný pre produkčné endurá do 450. Preto sa postupne fabriky stiahli a v pozícii lídra zostal iba špeciál KTM s motorom 660, neskôr 690. Momentálne sú 450-ky vlastne upravené a vylepšené endurá, preto sa znovu špička rozšírila prakticky na všetky svetové značky vyrábajúce kvalitné endurá.

H: Túto sezónu nastali divoké turbulencie v štartovom poli. Mladá generácia jazdiaca ako na motokrose vtrhla do popredia a využíva potenciál ľahkých motoriek. Vnímaš to ako prirodzený vývoj alebo skôr ako dôsledok vnúteného obmedzenia objemu?

Jaro: Vnímam to ako dôsledok obmedzenia kubatúry. Na ťažších strojoch bolo reálne treba viac skúseností, jazdec musel byť vyzretejší technicky a povahovo. Nebolo jednoduché iba tak sadnúť na motorku a páliť po púšti 180-kou. Dnes sa karta obrátila a mladá generácia z radov endurákov a motokrosárov sa bez problémov adaptuje na mierne odlišné motorky. Agresívny jazdci môžu aj v mladom veku podkurovať starším a oni to aj robia.

H: Továrenskí jazdci môžu neobmedzene trénovať a pilovať navigáciu. V tomto sú privátni jazdci v nevýhode. Je šanca o celkový úspech súkromného pretekára bez smoly tých továrenských?

Jaro: V časoch aktívnych účastí na Dakaroch som sa raz rozprával s Comom o množstve najazdených kilometrov podľa itineráru v priebehu roku. Bol prekvapený, že držím v ruke príručku a nemám okrem Dakaru najazdené cvične nič. Naopak Coma mi zrátal, že konkrétne v tom roku najazdil tréningovo 20 000km podľa roadbooku a ďalších 20 000 priamo na rôznych pretekoch. Privátni jazdci nemajú dostatočné podmienky na adekvátnu prípravu a nedokážu rýchlo navigovať a závodiť zároveň. Pokiaľ nejazdia aspoň celý seriál svetového rally majstráku ako Ullevalseter a Czachor, tak ich šance na celkové víťazstvo sú malé. Ďalšou kapitolou je veriť si. V Afrike bez akéhokoľvek osídlenia bolo navigovanie psychicky namáhavé. Ak si napríklad štartoval ráno po tme prvý do etapy tak nebolo nijakej istoty že ideš správne a neblúdiš. V tomto bola Afrika úplne odlišná a náročnejšia ad Ameriky.

H: Si zatiaľ náš jediný víťaz dakarskej etapy. Majú na podobný úspech Števo a Ivan? Prípadne ako stoja v porovnaní so širšou svetovou špičkou?

Jaro: Ale áno, Števo aj Ivan majú na to aby vyhrali etapu. Najčastejšie to funguje tak, že rýchly jazdec štartujúci povedzme ako 10. sa dokáže dotiahnuť na dobrého navigátora niekoľko miest pred sebou a s ním potom napreduje bez problémov rýchlo až na špicu. Ale na druhý deň štartuje prvý a úspech nedokáže zopakovať. Sám som podobným spôsobom vyhral etapu v 99-tom, štartoval som 7. a po dotiahnutí na Tianena a Gallarda sme pálili aj mimo itineráru. Proste továrenskí jazdci v rámci tréningu často poznajú konkrétne rozsiahle oblasti púšte a priamo v preteku z toho ťažia. Ale vyhrať etapu napríklad 2x po sebe privátni jazdci pre nedostatok skúseností nedokážu. Do širšej svetovej špičky patria, ale tá užšia je pre spomenuté trénovanie vyhradená len vyvoleným. Ale stať sa môže čokoľvek, Dakar je extrémne dlhý.

H: Dakar je stále nádherné a prestížne dobrodružstvo, no peniaze a prílišná medializácia ho vzďaľujú od športových a rytierskych koreňov. Veď sám si mal možnosť okúsiť nezmyselné penalizácie v momente, kedy si začal na Dakar Central Europe porážať Despresa…

Jaro: Toto ja veľmi neriešim. Dakar je francúzsky pretek a oni v prípade sťažností na neférové podmienky jednoducho prehlásia, že je to súkromný podnik a komu sa nepáči môže z pretekov odstúpiť. Proste to tak je odjakživa a nezmení sa to, Francúzi sú takí.

H: Ktorá zo súčasných rally motoriek sa Ti zdá najlepšia po technickej stránke?

Jaro: Po predpísaní 450-tok sa vyrovnali možno 4 továrenské značky. U jazdca závisí akým balíkom peňazí disponuje. Ak je veľký môže si dovoliť doladiť motorku množstvom lepších dielcov, mení po každej etape všetko okrem motora, prípadne motor po výmene zgenerálkujú mechanici v bivaku… Takýto jazdec má potom evidentne lepšie technické možnosti, ale výrazné rozdiely medzi motorkami nehľadaj.

H: Skús zhodnotiť faktory jazdec s motorkou – navigácia – kondícia v pomere k úspechu.

Jaro: Dobrý jazdec s kvalitnou motorkou je základným predpokladom úspechu. Ale nič to neznamená bez dobrej navigácie a špičkovej kondície. Všetko je prepojené a jedno bez druhého je odsúdené na nezdar.

H: Mal som tú česť Ťa sprevádzať na TransOrientale v 2008-om, ktorú si s prehľadom vyhral. Hodnotil si ju náročnejšiu ako Dakar. Ako by v tomto porovnaní obstál juhoamerický Dakar?

Jaro: V prvom rade treba povedať, že moje vyjadrenia o TransOrientale boli nesprávne pochopené. Netvrdil som že bola náročnejšia, bola úplne iná. Hlavne rôznorodejšia. Počas TransOrientale sme prekonávali všetky možné klimatické pásma, povrchy, typy krajín a vegetácie. Bolo tam úplne všetko. Blato, prach, piesok, púšte, kopce, roviny, strašná zima aj hrozné teplo… A duny a hory vyššie ako kdekoľvek inde. Aj navigácia bola úplne odlišná. Napríklad v európskej časti sme navigáciu lepšie zvládali pretože tomuto typu krajiny rozumieme. V púšti orientačné body ťažšie hľadáme a chápeme, zároveň odľahlosť teritórií sa dala porovnať s Afrikou. Preto tvrdím že obe súťaže sú rovnako namáhavé ale TransOrientale bola komplexnejšia.

H: Trúfol by si si ešte absolvovať Dakar na motorke v prípade dostatku peňazí?

Jaro: Fúúú, ani neviem ako odpovedať. Pred dvomi rokmi určite bez problémov. Dnes by som musel potrénovať a jazdecky by to nebol problém. Skôr ide o pohľad na jazdenie s odstupom času, zmenili sa priority a vekom si zdravie viac vážim. Preto ani neviem zodpovedne povedať či áno alebo nie.

H: Venuješ sa trénovaniu mladých talentov. je to teraz hlavná náplň činnosti okolo milovaných motoriek?

Jaro: Trénujem Michala Novockého, robím organizované výjazdy v Rumunsku. Žijem s motorkami naďalej, iba teraz trochu inak.

H: Ďakujem Ti za rozhovor aj za informácie, Veľa zdravia!

Jaro: Podobne ďakujem a teším sa na Dakar 2013.

Foto: Awia, Haro, internet

Sponzori

Faryn Suspension Mitas KTM Bratislava FOX RACING

Partneri

Bighusky

Posledné príspevky v diskusií