www.advRiders.sk – dobrodružstvo v jednej stope

Registrácia

Prihlásenie:

Intercontinental Rally 2014 – Aleš Černý

autor: Haro007, 28. 2. 2014, Diskusia k článku (počet reakcií: 1) Intercontinental Rally 2014 – Aleš Černý

Aleš Černý na KTM 690 Rally sa zúčastnil ročníku 2014 čoraz populárnejšej rally, vedúcej z Almerie v Španielsku do Dakaru v Senegale. Ako pochodil liberecký jazdec z tímu ALIMAX  si prečítate v nasledujúcom rozhovore.

Haro: Zúčastnil si sa pretekov po druhý raz v rade. Už v ročníku 2013 si ukázal potenciál a celkové 7. miesto medzi motorkami bolo veľkým úspechom. Tento rok si potvrdil kvalitu výkonov a skončil na 4. pozícii. Blahoželám!

Aký bol rozdiel v preteku oproti tomu predošlému?

Aleš: Zmien bolo viac. V prvom rade sa usporiadateľ poučil z minulého ročníku ohľadne zdravotného a technického zabezpečenia. Po trati sa pohybovalo viac malých mobilných áut a tak zdravotníci relatívne spoľahlivo obsiahli rally ako takú. Boli pohyblivejší, rýchlejšie reagovali na zranenie pretekárov a promptne zvládali odvoz komplikovaných prípadov do nemocníc.

Viditeľné bolo aj zväčšenie štartového poľa. Viac účastníkov ale neskomplikovalo organizáciu a prinieslo silnejšiu konkurenciu do jednotlivých kategórií.

Samozrejme aj trasy nesledovali do dôsledku tie minuloročné. V Maroku sme sa pohybovali po mierne modifikovaných etapách z monulého roku, totálne zmeny priniesla Mauretánia a tiež Senegal.

Haro: Poďme postupne po etapách. Predpokladám že technické prebierky a prvá etapa do Afriky boli asi skôr administratívne záležitosti.

Aleš: Ešte doplním jednu zmenu: počasie. To ovplyvnilo výrazne charakter presunov aj preteku. Bolo o pár stupňov chladnejšie, v predošlom období veľa pršalo a počas rally skoro stále fúkal vietor.

Už na technických prebierkach na brehu mora nastal problém. More vyprodukovalo veľké vlny a jedna z nich znenazdajky dorazila do kempu. Usporiadatelia aj so stolíkmi skončili v strede kempu pod tehlovým viaduktom (je to fakt kus pozn. autora). To nebolo ale nič oproti plavbe. Na malom trajekte sa počas 6 hodinovej plavby do Afriky poblila asi polovica účastníkov.

V Maroku tam, kde bol minulý rok problém s otvorením „kempu“ bol tento rok problém ešte horší. Totiž ho neotvorili vôbec a všetci sme ostali táboriť na lúke oproti cez cestu.

629_2

Haro: Druhá etapa býva vždy povestná ranným vstávaním do zimy a dlhou skúškou končiacou v dunách Erg Chebbi.

Aleš: Ráno nás čakala ukrutná kosa, po presune sa konal štart vo výške 1.600mnm. Síce za vidna, ale pri -6°C!!! Prvá časť sa výrazne odlišovala a druhá už kopírovala ročník 2013. Prekvapenie na konci v podobe posledného CP na vysokej dune prinieslo mnoho problémov neskúseným účastníkom. Ja som sa pohyboval okolo desiateho miesta.

Haro: Tretia etapa sleduje jednu z krajinne najkrajších afrických trás Dakaru. Aké boli terény pri prejazde riečiska Rheris pri oáze Hi Remlia? Mám na mysli feš a prachové duny. Tiež povedz niečo o slanom jazere.

Aleš: Na prekvapenie sme štartovali priamo z bivaku a trať viedla po severnom okraji Erg Chebbi. Najprv po malých dunách, neskôr po väčších. Jeden z CP bol v dunovom poli, kde som nedostatočne vyzoomoval GPS a minul som bod o 200m (povolených je 50m), za čo som večer dostal penalizáciu 1:20 hodiny. Mnohí CP ani nehľadali pre obavy z dún. Ďalej so pokračovalo približne po notoricky známej trase.

Problémom boli v údoliach splavené cesty, dažde museli byť naozaj silné. Komplikácie predstavovali diery a jarky a hlavne sťažená navigácia. V nižšie položených miestach jednoducho pomizli cesty a pisty. Naopak vlhko spevnilo prachové duny a ich prejazd bol relatívne normálny.

Slané jazerá sa výrazne borili pod váhou motoriek a preto bola jazda otázkou rýchlosti a výkonu motorky.

536_1

Haro: M´hamid je skutočnou bránou do Sahary. Začiatočný prechod pláňou feš-fešu a potom prachové duny bývajú strašiakom štartového poľa.

Aleš: Znovu lepší začiatok po feši, teraz dočasne zmenenom na pevnejšiu hlinu. Aj duny Erg Chegaga mali pevnejší povrch. Ale opäť komplet zmizli cesty a orientácia sa komplikovala. Potom klasika: kamenné cesty do nekonečna.

Haro: 5. a 6. etapa bývajú s dlhými časovkami a patria k najťažším. Množstvo kameňov, obtiažna navigácia a únava často prinášajú zranenia a havárie…

Aleš: Tieto dve etapy dosť podstatne sledovali charakter minuloročných. Poznáš to, išlo sa po kameňoch a kaňonoch, a potom zase po kameňoch do nemoty…

Haro: V Západnej Sahare býva najrýchlejšia etapa preteku a potom nasleduje povestný prechod do Mauretánie. Prebehlo všetko v poriadku?

Aleš: Áno, táto etapa bola vyslovene o rýchlosti. Ale celkove bol pretek viac rýchly.

Hranice do Mauretánie priniesli novinky v podobe odtlačkov prstov a fotografovania. No všetko prebehlo rýchlo a bez komplikácií, pretože opäť pomáhali štátni zmocnenci Kukú a Bubú.

976

Haro: Mauretánie väčšinou rozhoduje o celkovom poradí v preteku. Koľko kilometrov mäkkých dún ste absolvovali a v akom boli stave? Ako si prešiel tieto ťažké etapy?

Aleš: Štart do prvej mauretánskej etapy priamo z bivaku viedol smerom na východ do Ataru. Na počudovanie sa etapa vyhla mäkkým dunám. Prvá kamenná polovica znamenala veľké rýchlosti. V druhej polovici sme už išli po pieskoch, malých dunách a pistách. Tu som sa posunul na 6 miesto v celkovom poradí.

Haro: Ako pokračovala Mauretánia ďalej?

Aleš: Etapy do Akjoujtu a Nouakchottu znamenali rýchly piesok a hlavne stály a silný vietor. Okrem zhoršenia jazdných vlastností vysokých motoriek to prinieslo problémy do orientácie. Na rovine zafúkalo všetky cesty a navigácia predstavovala ťažký rébus. K tomu v prízemných vrstvách tak víril piesok, že do 20cm od povrchu nebolo nič vidieť a išlo sa naslepo. Veľmi nepríjemné jazdenie to bolo.

Haro: V Senegale si išiel viac na istotu, alebo si ešte výrazne ťahal za plyn?

Aleš: Prvá zábava nastala pri prekračovaní hranice. Senegal zaviedol biometrické pasy, plus nastali komplikácie s overovaním víz. Proste nefungovala technika a preto sme zavítali do bivaku v Zebra bare o polnoci. Jednoducho nás 4 hodiny držali na blízkom letisku a potom s problémami pustili.

Poslednú plnohodnotnú etapu rozdelili na dve časti. Prvá končila pri Atlantiku v na pohľad ťažkých dunách. Usporiadatelia predpokladali problémy mnohých jazdcov, ale príbrežné duny sa ukázali ľahšie. Preto sme čakali 4 hodiny na štart do druhej polovice. Tá prebehla v pohode a končila opäť na pobreží. Znovu to bolo o výkone motora.

368

Haro: Pretekalo sa aj pri Ružovom jazere?

Aleš: Posledná, symbolická etapa s hromadným štartom začala pri Ružovom jazere a končila po 15km na pobreží. Vtedy už bolo o všetkom rozhodnuté a vcelku sa jednalo o veselé a uvoľnené povozenie.

Haro: Ako hodnotíš športovú úroveň preteku po stránke účastníkov a usporiadateľov?

Aleš: Medzi jazdcami vládlo korektné ovzdušie. Na trati sa v prípade problémov zastavovalo, pomáhalo a podobne. Tiež organizátori sa výrazne zlepšili a postupne dostávajú rally na vyššiu úroveň. No niektoré chyby z minulosti pretrvávajú. Napríklad prepačovanie prešľapov Španielom a Dánom, pretože tvoria väčšinu štartového poľa a sú zásadným prísunom financií. V tretej etape som minul bod o 200m, niektorí ho minuli úplne. No penalizovali iba mňa, Dušana Randýska a zopár ďalších. Nie však všetkých previnilcov a nie rovnakým metrom!

Haro: Bol by si v prípade spravodlivého posúdenia vyššie vo výsledku?

Aleš: Jednoznačne na treťom mieste. Ale na druhej strane mi nestranní účastníci fandili a podporovali ma, takže takáto morálna satisfakcia mi pomohla. A môžem povedať, že nespravodlivosť ma nakopla a pretek som odjazdil nasratý s rukou silne na plyne!

622

Haro: Plánuješ účasť aj o rok v 2015-tom?

Aleš: Uvidím podľa financií, ale záujem je. Pokúšam sa dať dohromady silnú partiu.

Haro: To isté riešim na Slovensku a môžeme si v 2015-tom vypomáhať.

Aleš: Super, konečne môžeme nakopať Španielov do prdele!!!

Haro: Vďaka za rozhovor, uvidíme sa na Sand Baja v Maďarsku!

393_2

Sponzori

Faryn Suspension Mitas KTM Bratislava FOX RACING

Partneri

Bighusky

Posledné príspevky v diskusií