www.advRiders.sk – dobrodružstvo v jednej stope

Registrácia

Prihlásenie:

ICR 2015 – príbehy II.

autor: Haro007, 15. 6. 2015, Diskusia k článku (počet reakcií: 2) ICR 2015 – príbehy II.

Čakanie v Atare

Presun do Ataru ma komplet vyžmýkal. Chabé sily, naplánované na určitú porciu kilometrov v určitom tempe, sa rozplynuli zachádzkou do Šumi a k zabudnutému bodu v púšti. Terén presunu vedie po zaprášených a hrozných trasách, komplikovanejších ako samotná časovka. Maťo, vidiac že meliem z posledného, ma čakáva. Po zlom odbočení a návrate okľukou jazdím pred ním bez toho, aby sme o tom vedeli. Našťastie po prekonaní hrebeňa s relatívne dobrou cestou vieme, že dorazíme za svetla. Na rally zásadná vec. Cesta odbočí do širokého údolia, meniaceho sa na typickú oázu vnútornej Sahary. Čierne skalné steny sú čoraz bližšie, údolie mení charakter na kaňon s pieskom na dne. Údolie sa kúpe v zapadajúcom slnku, v histórii a v pohode.

Najväčším kontrastom tretieho sveta sú vždy porovnania starého a nového. Pôvodný svet mal svoj poriadok, zabehané vzťahy a zákonitosti. Všetko fungovalo v pokojnom rytme. Vtrhnutie „civilizácie“ západného, teda drancovačsko kapitalistického typu, sem vnieslo cielene neporiadok a chaos. Preto šokuje pohľad na starú a novú časť miest v zabudnutých oblastiach.

V starom Atare bývajú ľudia v okrúhlych chatrčiach z trávy, prípadne v hranatých z hliny. Pozemky sú ohradené uschnutými palmovými ratolesťami, všade je poriadok a pokoj. Nevidieť hašteriacich sa domorodcov, ani špinavé deti. Pokojná a magická atmosféra plynie z miesta, kde je život nepochybne ťažký.

2015-02-02-1498

Nová časť za horizontom je protikladom úplne vo všetkom. Nevzhľadné a špinavé ulice, hluk, zápach a hromady odpadkov. Davy ukričaných detí, otravní domáci a hádzanie kameňov po cudzincoch. Tak vypadá vykorenenie kultúry v praxi.

Našťastie bivak máme v starej časti oázy, na mauretánske podmienky v modernom kempe. Po dorazení do neho cítim úľavu, no iba chvíľu. Sprievodné vozidlá dnes opisovali obrovskú okľuku. My s Maťom 600 kilometrov po púšti, normálni jazdci iba 450. Naše dodávky celých 800 kilákov po dvoch zo štyroch existujúcich asfaltiek Mauretánie. Preto všade posedávajú špinaví a vyčerpaní jazdci, čakajúci na príjazd doprovodných vozidiel. Bohatšie tímy poslali včera večer jedno z áut vopred a druhé ráno pobalilo veci a vyrazilo za ním. Preto Španieli stihli údržbu, očistu a stravu v normálnom čase. My nie.

2015-02-02-1511

Maťo prezieravo včera pribalil malinkatú batožinu do jedného z českých pretekárskych džípov a urobil výborne. Ako majiteľ veľkej firmy má svoj model riadenia, aby dosiahol požadovaný efekt. Robí striedavo debila z obete a zo seba, pričom nenápadne zvrtne beh udalostí tam, kam chce. Tu začal robiť debilov z nás oboch naraz, čo beriem ako signál o vážnosti situácie. Má za to moju vďaku. Z batôžku za neustáleho kecania vytiahne balíčky armádnej stravy americkej výroby, plechovkové pivo a nejaké šumáky. Ešte predtým kúpil chladenú vodu. Zmučené a prázdne žalúdky nedokážu vodu prijať, pivo vzhľadom k vyčerpaniu nechceme. Tak začíname „variť“. Rozbaľujeme dávky stravy za infantilného komentovanie jednotlivých súčastí. Prijímam túto hru, rozptyľuje iné pocity, zabáva a na konci nám napchá žalúdky. Tak sa kocháme vo samovarnom vrecku, kde lejeme vodu a to zohrieva pyré a mäsové guľky. Medzi tým sa tešíme z plastového príboru, kompótu, obrúsku, z prezervatívu, z kúsku čokolády a z tyčinky. Postupne komplet všetko požerieme, igelitové sáčky vylížeme a ďalej čakáme. Chémia z jedla nás nezabila.

2015-02-02-1526

Tráviaca sústava pohladkaná teplou stravou si vyžaduje repete, musíme počkať na dodávku. Za nastupujúceho šera prichádza medzi poslednými. Ihneď zapadne po nápravy. Pred príchodom konvoja kohosi z miestnych napadlo vyrovnať plochu kempu a kyprý mauretánsky piesok ešte viac prekyprili. Zapadajú aj džípy, pokiaľ neodpustili luft z pneumatík. Tak hladné tímy tlačia autá, vykopávajú a pomáhajú si navzájom. Každý vytiahne nejakú fľašu, veselosť vládne chaosu. Pomáha každý okrem Španielov, samozrejme. Nakoniec spáchame hygienu, postavíme stany a jeme nepodarené rizoto, ktorého je aj málo. Ako vždy.

image048

Najviac dnes trpia Rakúšania, ich Tatra príde posledná. Inak veľmi milá a zábavná partia, z ktorej vyčnieva dvojmetrový Gunter. Je klonom nacistického vojaka, zobrazeného na slávnej fotke z Arden. Vtedy náckovia nakopali Amíkov poriadne do riti. Tímu šéfuje zábavný dobrodruh, šoférujúci Tatrovku šesťkolku, ktorú kupoval priamo v Kopřivnici. Obsah 22 litrov, spotreba 40 litrov a „bjútifl saund“. Dnes s monštrom kopíroval pretekársku trasu, aby pozbieral postupne sa kaziace 450-ky, ktorými je Austria Team vyzbrojený. Všetci s plnými žalúdkami sledujú zúfalých polo Germánov, ako sa radšej zabávajú, než by mali horekovať. Dávame im niečo pod zub a na zahriatie. Ku koncu tancujú na kovbojské odrhovačky šniclovské tanečky v dvojiciach. Iba v ponožkách, víriac prach pri stane orgas. Bavia celý kemp. Konečne, za hlasného ujúkania, doprdí Tatrovka, aby zapadla.

DSC_0216

Tropickú horúčavu vystrieda vlahá saharská noc. Odpočívame po ťažkom dni, plnom chaosu a prekvapení. Ale jazdecky stál za to! Konečne boli duny, piesok a iné milované zákernosti. Som šťastný, fakt naozaj.

Strecha

Kamenné úseky v 9. etape neboli nad sily bežne jazdiaceho enduristu, pretaveného do rally racera. To len rebrá a smola zároveň spôsobili prerazenie olejového chladiča. Potupne dovážam dodávkou motorku do bivaku tých zopár kilometrov. Stačilo pohnúť rozumom, uzavrieť okruh olejového chladenia napriamo a prísť po osi. Po bitke je každý generálom.

Bivak je tento raz malebný. Na okraji dedino mestečka Chinguetti leží malý areál, obohnaný hlineným múrom a vyplnený hlinenými stavbami. Všetko v pôvodnom štýle z pôvodných materiálov. Chudoba občas prináša autenticitu, ktorá je v konečnom dôsledku aj kvalitnejšia ako nové stavby, stavané z betónových tvárnic. Cítim silného ducha miesta, proste takto to má byť. Stan vynášam na plochú strechu. Sľubuje pokoj a dokonalé miesto na pozorovanie miestneho života. A nestačím sa čudovať.

foto 033

V ročníku 2013 moje kontakty s Mauretániou obmedzil čas. Ten umožnil spoznať okrem dún iba pokrivený, civilizáciou a islamom pokazený, obraz krajiny. Prechod hraníc, či prejazd hlavným mestom-nemestom ma ohúrili v negatívnom zmysle. Všadeprítomná šeď, zachmúrené tváre a ukrutný neporiadok so smradom ma vtedy nepresvedčili o krásach Mauretánie. Inak všetko vypadá pri pohľade zo strechy v nefalšovanej Sahare, ďaleko od najbližšej asfaltky.

foto 036

Na strechu vedú schodíky, umiestnené vedľa vstupnej brány. Ich tvorcovia sa riadili zdravým rozumom a nie normami. Preto sú príkre, ale pohodlné a nezaberajú miesto. Popoludní stojí v bráne chudučký vojačik v prilbe a so sapíkom na chrbte. Oproti, cez hlinenú ulicu, sedí požehnane mladých žien. Neviem posúdiť, či je mladík v uniforme slobodný. Príslušníci armády totiž nenosia typické znaky, prezrádzajúce vek, stav a príslušnosť ku klanu. Bežne totiž z úpravy porastu tváre a z turbanu odčítate, koľko má muž rokov, či je zadaný, ku ktorému kmeňu náleží a prípadne aké ma v ňom hierarchické postavenie. Tu nič.

foto 032

Ale ručím, že bol slobodný. Stál naširoko, prilbu nesňal z hlavy a hádzal drsné pohľady. Najviac dusil baby sediace oproti. Silný miestny islam nedovoľuje cudzím mužom a ženám len tak tárať na ulici, no dovoľuje vojakom hulákať na slabšie pohlavie. Tak náš ochranca šíri hrôzu ponad červený prach cesty a dievky sa z toho chichocú, veď od narodenia ich niekto buzeruje. Ponúkajú miestne čačky, vyrobené ich, nie čínskymi rukami. Ale hlavne tuho koketujú. Najodvážnejšie koketnice odhaľujú celé ruky až po rameno, sťahujú šatky do polovice hlavy a provokačne bubnujú na malé bubníky. Ich cieľom sú samozrejme zazobaní bieli koreni z Európy, ale aj armáda je dobré terno. Mladík vyvaľuje na striptíz oči, pregĺga a neskôr iba nepohnute stojí. Nuž čo, chémia funguje a reprodukcia ľudstva predsa stojí viac na náklonnosti opačných pohlaví a než od veľkostí gay pochodov.

foto 035

Hneď za rohom, priamo pod mojím stanom, parkuje pikap orazených a skúsených vojakov. Tí na baby kašľú, aj na nedbalo pohodené zbrane. No majú ich stále v dosahu. Varia čajík, chrúmajú bagetoidný chlebík a diskutujú. Veľkí chlapi s výsadkárskymi baretmi vzbudzujú prirodzený rešpekt a sme ich prítomnosti radi. Od guľometu na korbe sa nikdy nepohnú, vždy je aspoň jeden z nich pripravený vyskočiť hore a pokropiť okolie olovom.

foto 029

Dvor kempu postupne zapĺňajú autá a motorky, až je natrepaný na prasknutie. Napriek tomu má atmosféra čaro a nik neprotestuje. Budovy sú postavené zásadne z hliny, majú miestne rysy napriek určeniu pre cudzincov a zapadajú do púšte. Ako architekt oceňujem proporcie, detaily aj kumšt. Keď si spomeniem na slovenskú fenomenálnu ľudovú architektúru a to, čo sa dnes stavia, je mi do plaču. Pohrdnutie vlastnými koreňmi prináša všade na svete kultúrnu a sebaurčovaciu pohromu.

foto 034

Moslimovia na Sahare pochovávajú svojich mŕtvych tak ako my – do zeme. Vlastne do piesku a kamenia, podľa možnosti mimo dosahu putujúcich dún. Hrob býva označený jednoducho vztýčením kameňa, bez nápisu s menom. Cintoríny umiestňujú v priamom kontakte so stálymi obydliami. V odľahlých miestach vidieť vzácne cintoríny nomádov voľne v púšti a vždy majú posvätný charakter. Pri pohľade na západ vidím ponad múr veľké miestne pohrebisko. Porovnaním veľkosti dediny a cmitra tipujem, že na mieste pochovávajú nebožtíkov stáročia. Za ním dôstojnú kulisu poskytujú sypké duny, mäkko nasvietené slnkom nad obzorom.

V rýchle nastávajúcom šere si vychutnávame magické čaro Sahary, pokoj ako ho poznám z hôr a  z rumunských dedín. Zo snenia ma vytrhne Jožko, ideme lepiť olejový chladič. A je po idylke kua.

Centrála

Zbojníci sú v každej populácii sveta, niekde viac a inde menej. Všetko závisí od kultúrno-zlodejských tradícií danej lokality, postoja spoločnosti, od ekonomickej situácie a od aktuálnych represií. Kradnutia proste patrí k ľudstvu.

Netreba sa obávať problémov počas pohybu v autentickom prostredí púšte, tam cestovateľa chráni miestny kmeň, ak o vás vie. Je ich prestížou nedovoliť, aby niekto premiestnil nedovolene veci hostí. To neplatí v mestách a medzi Arabmi. Berberi a nomádi majú svoju hrdosť a k nej neodmysliteľne patrí aj pohostinnosť k pútnikom.

Na rally konvoj denne putuje Afrikou a nie je možné zabrániť bežným zlodejom v ich činnosti. Väčšinou vycestujú zďaleka, niečo potiahnu a zase zmiznú. Domáci následne riešia utrpenú hanbu bez úspechu. V roku 2014 takto okradli pražské sprievodné auto. 10kW centrála v špičkovom prevedení chýbala. Chlapi mali na starosti džípy a tie pravidelne po nociach mechanici zvárajú. Zrazu nemali odkiaľ brať elektrinu na onú činnosť. Jirko Vašátko má dnes na severozápadnom pobreží Afriky veľké slovo. Po krádeži v Senegale z uzavretého kempu narobil obrovský prievan, no po centrále zľahla zem.

foto 052

O rok neskôr, počas pretekania ešte na území Mauretánie, navštívili bivak dvaja čierni chlapíci, vyhľadali prekvapených pražákov Jiřího a Vencu z Vype Racingu a odovzdali im funkčnú centrálu, ukradnutú pred rokom! Ako nenápadne prišli, tak sa potichu vyparili. Ostala po nich červená Honda, dôkaz neuveriteľnej udalosti.

Tak čo sa vlastne stalo? Svet je v podstate malý. Po krádeži v 2014-tom sa Jirko Vašátko sťažoval u mocných čiernych kamarátov. Tí brali udalosť ako osobnú pohanu v revíri, kde aj kradnutie majú pod kontrolou. Tam-tamy rozniesli novinu a zlodeji centrálu nepredali. Iba zo strachu z odhalenia merali cestu zo Senegalu do Mauretánie, tam lup odovzdali pôvodným majiteľom a zachránili česť sebe a ešte niekomu. Lebo v Afrike zlodeji ešte majú hrdosť. Podobný príbeh je u nás nemysliteľný, či?

foto 053

text: Haro, foto: internet, Haro, Pavel Režný

Sponzori

Mitas FOX RACING KTM Bratislava Faryn Suspension motoline

Partneri

Bighusky

Posledné príspevky v diskusií