www.advRiders.sk – dobrodružstvo v jednej stope

Registrácia

Prihlásenie:

Africa Eco Race 2019 – Maťo Benko naživo II.

autor: Haro007, 7. 1. 2019, Diskusia k článku (počet reakcií: 0) Africa Eco Race 2019 – Maťo Benko naživo II.

Pokračujeme v denných reportoch zo svetoznámej rally. Okrem toho ich môžete sledovať denne na Eurošporte pred polnocou.

7.1.2019

Prekonanie hranice Maroka a Mauretánia mávajú organizátori AER zabezpečené po administratívnej stránke špičkovo. Ale inak to nejde, pretože čakanie v rozpätí niekoľko hodín až mnoho dní si nemôžu dovoliť. No niekedy aj tak zasiahne vyššia moc a aj najlepšie plány sa zrútia ako domček z karát.

Mauretánia je síce miestami rozrytá kaňonmi, ale čo sa týka nadmorskej výšky je v podstate placka, kde vietor nemá prekážky. Preto okrem dna úzkych wádí je všade inde piesok ukladaný do dún, tie do polí a tie do ergov. Ich prekonávanie je podstatou pretekania v tejto Bohom zabudnutej krajine, kde v časovke často rozhoduje počet vykopávaní zapadnutej techniky z bezodného piesku, prípadne nechcená odchýlka od azimutu počas prekonávania obrovských dunových polí.

Totiž miestne duny nie sú zjazdné z ktorejkoľvek strany. Zákerný a mäkký piesok (pritom jeho zrná malé nie sú) určuje prevejom vlastnosti ešte horšie, ako v Tunisku. Nečakané prepadliská majú na pohľad rovnaký povrch ako okolitý piesok a vyskytujú sa jednak pred hrebeňom dún, priamo na hrebeni a približne v strede dlhšej náveternej strany. Občas, pre zábavu pretekárov, aj inde. Vzhľadom k relatívne malým rozmerom a komplikovanému tvaru dún je nemožné udržiavať rýchlosť, potrebnú na bezpečné prekonanie nestabilného podkladu. A tak jazdci zapadajú, vyhrabávajú, zase zapadajú, znova vykopávajú a tak dookola. Dokonca čudné ploché duny, kde sú nízke hrebene od seba vzdialené desiatky metrov, takmer nejdú prejsť pokiaľ nesedíte na ťave.

Mauretánia ešte premieša poradím a vyradí menej zdatných a tých, ktorým šťastena nesedela práve na pravom pleci. Nasledujúce etapy budú určite napínavé a my sa na ne tešíme. Menej asi účastníci rally. (Uverejnené fotky sú zo včera.)  Haro

Prišlo 19:58  Ahojte moji milí! Posielam hlásenie zo 6. etapy, ktorá sa nakoniec nekonala. Pekne sme sa v noci a nadránom povozili po Afrike, prešli v pohode Mauretánske hranice a márne čakali na helikoptéry. Tie nemohli vzlietnuť z Dhakly, takže sme sa pokojným tempom presunuli do bivaku. Budeme tu dva dni, pretože zajtra je maratónska etapa, 480km s dunami a s piesčitými pláňami. Potom po nej motorky do parc fermé bez možnosti servisu. Bude ťažko…

Pozitívne je, že som dnes nad Ullem vyhral 5 šachových partií. Rád by som poslal nejaké fotky, ale je tu NIČ.  Dajte vedieť výsledky Števka z Dakaru. (Medzitým ich Maťovi poslali.) Maťo

8.1.2019

Siedma etapa je prvou z dvoch slučiek, čakajúcich na území Mauretánie na účastníkov rally a zároveň prvou polovicou maratónskej etapy. Mechanici si oddýchnu, jazdci siahnu na dno síl. O krátkom 20km presune vyrazili pretekári na 481km meraný špeciál. Jeho podkladom bol: PIESOK. Najprv liesok na rovine, potom hnus piesok s trsmi ťavej tráva, ďalej piesok v plochých dunách, dunové polia, znovu ťavia tráva, piesok taký, piesok onaký… Po skončení etapy všetci mohli urobiť na motorkách iba údržbu s tým, čo si niesli na motorkách. Potom odovzdali stroje do vyhradeného priestoru „parc fermé“, odkiaľ si ich vyzdvihnú ráno a odštartujú do druhej polovice maratónskej etapy.

Maťovi sa dnes darilo aj nedarilo. Podarilo sa mu prísť v poriadku do bivaku na pojazdnej motorke, ale prišiel o tretie miesto celkovo. Poďme po poriadku. Jeho najväčší súper Agazzi je Talian a preto môžeme očakávať úplne bláznivé jazdenie na motorke za hranou bezpečnosti, len aby ukoristil bedňu Ružovom jazere. Preto bude jazdiť typicky pre makaróna: ako blázon, riskujúc všetko, s malou pravdepodobnosťou že uvidí cieľ zo sedla motorky. Neviem čo Agazzi robil za kúsky, no dnešnú etapu vyhral a natrel to aj Ullemu a Botturimu. Maťo zaostal iba o 10:12min a tesne klesol na 4. miesto celkovo. Nič sa však nedeje, v tejto fáze je potrebné zachovať triezvu hlavu a pokoj, pretože ceny sa rozdávajú až po prejdení cieľa v Senegale.

Prišlo 20:10  Ahojte! Dnes bláznivý deň, ráno som išiel ako o život, aby som Dohnal Felixa (Jensena) a držal si za sebou Agazziho. Problém bol, že po 110km som už mal prázdnu zadnú nádrž a tankovačka bola na 250km. Ani teoreticky to nevychádzalo. Chľamtá to ako sprosté!!! Tak som stiahol plyn a išiel do CP s Agazzim a s Felixom. Agazzimu po CP preplo a ťahal ako šialený. Keď som dal dva krát stojku na riadítkach v ťavej tráve, tak som skľudnil hormón. Na 500km mi dal Botturi len 5min, išli sme ako magori. Zajtra pôjdem radšej kľudne, chcem prísť do Dakaru vcelku. Dnes 5. v etape a 4. celkovo a hlavne celý ja aj motorka.  Maťo

9.1.2019

Druhá časť maratónskej etapy odštartovala dnes ráno. Jazdci vyrazili na trať priamo z bivaku v Chami. Čakala ich 445km dlhá časovka, plná rýchlych pieskových ciest, oživených na začiatku a na konci meraného úseku výživnými pásmi dunových polí. Opäť hrala prím navigácia, pretože krajina neobsahuje výrazné prírodné orientačné body. Záverečný presun meral 62km a končil v novom bivaku v sídle Amodjar.

Rýchle piesky vie jazdiť každý, duny málokto. Ak k tomu pridáme ťažkú navigáciu, nastáva obyčajne prehadzovanie vo výsledkovej listine. Aj dnes sa naháňali Ulle s Botturim na špici a Benko, Agazzi s Jensenom za nimi. Prvý dvaja prišli zase spolu do cieľa a tak získal etapový vavrín Talian pred Nórom o 2min.

Agazzi opäť ťahal za plyn a jeho Honda mu na otvorené terény ozaj pasuje. Skončil v etape na 3. mieste, pred Jensenom, Arrerondom a Benkom. Maťo vsadil na istotu, stratil na čelo 15:09min a na najväčšieho rivala Agazziho 5:15min. Celkové poradie v TOP5 sa nemení, Maťovi zostáva 4. miesto a strata na Agazziho narástla na 12:26min. Jano Zaťko skončil 14. a celkovo poskočil na 12. miesto.

Bitka o pódium je jasná: Botturi a Ullevalseter si idú svoje tempo na čele, o tretie miesto sa preťahujú Agazzi, Benko a Jensen. Za nimi je vo výsledovke diera takmer 3 hodiny, čo je dosť veľa v tejto fáze rally. Pretekárov ešte čakajú 3 etapy na území Mauretánie a možné bude úplne všetko, od vzostupov po pád. Jazdci začínajú prispôsobovať stratégii jazdu. Našťastie sú medzi 1. a 2., tiež medzi 3., 4. a 5. v poradí tak malé rozstupy, že musia stále plnohodnotne pretekať a poctivo navigovať. To nás teší. Uvidíme, čo prinesú nasledujúce napínavé 3 dni.  Haro

Prišlo 18:46  Správy z 8. etapy (alebo ďalšej, už neviem). Včera som to trochu prehnal, tak dnes som síce riadne pretekal, ale v psychickom móde „happy day“. Dnes sme sa opäť nadreli, mäkký piesok dal motorkám slušne zabrať. Topili sme sa v ňom až po uši. Pár ľudí tam dnes strávi romantickú noc. Aj napriek jazde na 84% som strácal na Ulleho a Botturiho na tankovačke tak 5min, vzhľadom k obtiažnosti trate s množstvom mäkkých dún a ťavej trávy paráda. Agazzi ide jazdecky lepšie, jedine počkať na chybu.  Maťo

Zadné koleso po „jazde na pohodu“.

Predné koleso po „jazde na pohodu“.

10.1.2019

Mauretánske pieskové šialenstvo pokračuje  a dejú sa veci. V 9. etape čakala pretekárov najkrajšia časovka v dĺžke 374km a dva presuny spolu 109km. Časť slučky okolo Amodjaru bola súčasťou trate aj vlani, ale v opačnom smere. Púšť znovu naservírovala piesočné pláne, pásy dún, zafúkané wádí okolo Chinguetti, aj ťaviu trávu.

Maťo zobral osud pevne do rúk a od začiatku dňa riadne ťahal za plyn. Až toľko, že sa rýchlo prepracoval dopredu a etapu bezpečne viedol. No cca 100km pred cieľom časovky nová KTM prestala fungovať a Maťa aj so strojom musí priviezť do bivaku asistencia. Našťastie je pilot v poriadku a po oprave môže zajtra (s riadnou penalizáciou) pokračovať.

Prišlo 17:07  Čaute som v poriadku. 100km pred cieľom etapy som po „pohodovej jazde“ musel odstúpiť z 1. miesta. Motor bol bez vody a uvarený na sračky. V noci meníme za nový, zajtra pokračujeme… Posielam foto dvojdňového kolieska z KTM, bez komentára.  Maťo

Prišlo 18:30  Týždeň a pol som sa vozil…  Maťo

Prišlo 20:22  Nový motor beží…zatiaľ. Bola na ňom neutiahnutá sviečka.  Maťo

11.1.2019

Boje na Eco Race 2019 vrcholia v bezodnom piesku Sahary. 10. etapa bola poslednou zo série super ťažkých a dlhých časoviek na území Mauretánie, tentoraz s cieľom v Akjoute. Po 48km presune sa mohli účastníci zhlboka nadýchnuť a vyraziť na 472km časovku. V podstate celú ju tvorili piesky v rôznej forme, pričom pretekári v priebehu dňa prekonali až 12 pásov dunových polí!!! Tí najrýchlejší potrebovali na meraný úsek vyše 7 hodín, ostatní omnoho viac, ak vôbec do cieľa dorazili či dorazia v noci.

Maťovi priami súperi si včera oddýchli, pretože mu KTM zariadila pád naprieč výsledovkou až na 16. miesto. Strata chladiacej kvapaliny a následne uvarený motor znamenali stopku vo výborne rozbehnutej 9. etape, nie však koniec v rally. Po výmene motora dnes odštartoval s riadnou penalizáciu na trať. Držal sa statočne a stále atakoval špicu poľa motorkárov, neskôr trochu klesol. Nakoniec z toho bolo 6. miesto v etape a 14. celkovo. Jano Zaťko prišiel do cieľa 12. a celkovo postúpil na 9. miesto.

Prišlo 20:16  Hlásenie z 10. etapy: čas prvého v cieli 7 hodín, totálna morda. Mäkké duny a samé riečisko, bolo mi ľúto nového motora. Štartovať z 28. miesta bola super zábava, lietal som medzi nimi ako meteorit. Škoda blúdenia v v druhej polovici, mohlo to byť ešte lepšie. Na to prepletanie pomedzi súperov je šieste miesto celkom super, dnes máme všetci dosť. Zajtra ešte jedna etapa a šup do Senegalu.  Maťo

12.1.2019

Posledná časovka jazdená v Mauretánii, má vždy menšiu nádielku kilometrov. To aby potom pretekári stihli prejazd národným parkom s močarinami, následne prekročenie hranice Senegalu a príchod do bivaku pri meste St. Luis pred zotmením. Lebo Senegal je oproti Mauretánii iný vesmír.

Je to veselé poňatie islamu v černošskom poňatí späté s pitím alkoholu, jedením bravčoviny a sexovaním. Čierni ľudkovia stále tancujú a vyspevujú, sú extrémne nedisciplinovaní, nezodpovední a ľahkovážni. Tomu zodpovedá správanie sa na cestách a v doprave vôbec. (Pamätám, ako sme na IKR 2013 riešili karambol Lukáša Černého s autom, ktorému brzdilo iba jedno koleso, aj to mizerne.) Hlavne preto je lepšie zvládnuť presun do bivaku za denného svetla, pretože dopravné prostriedky nebrzdia, nesvietia, neukazujú smer a šoférujú ich z nášho pohľadu blázni.

V poradí 11. etapa začala priamo v bivaku 218km dlhou časovkou a pokračovala 338km presunom po spevnených cestách. Rozlúčka so zvláštnou a magickou Mauretániou bola, ako inak, výsostne piesková  s dvomi dunovými poľami. Maťo s Janom si držali štandard a prešli časovkou bez väčších problémov. Meraný úsek bol veľmi rýchly, víťaz Ullevalseter zajazdil priemer brutálnych 120km/h! Maťo na 8. mieste zaostal 16:33min a celkovo postúpil na 13. priečku. Jano prišiel až 17. v etape, ale našťastie mu 9. miesto celkovo zostalo. Teraz čaká pretekárov aj sprievodné vozidlá presun do Senegalu.  Haro

Prišlo 18:47  Čaute! Pozdravujem zo Senegalu! Po mesiaci som si dal prvé pivo. Rýchla etapa s troškou mäkkých dún, len som si tak odbafkal pre radosť. (Ale maximálka bola 165.) Asi tak ôsmy. Potom katastrofálny presun po mauretánskych cestách a šup do Senegalu. Dnes prdol motor aj Arrerondovi, blikalo mu to ako semafor. Cez duny to už nejde, stráca sa vodička… Vydrbané motory. Zajtra presun k Lac Rose asi 250km, potom 22km meraných po pláži a okolo jazera a hotovo.  Maťo

13.1.2019

Presun do Senegalu vedie najprv nekonečnou otravnou cestou pozdĺž Atlantiku ešte na území Mauretánie a potom územím nikoho po močarinách na rozhraní oboch štátov. Tento pás nespútanej prírody, plný pelikánov, svíň bradavičnatých a všemožných iných zverov je aj predelom dvoch vesmírov. Na jednej strane šeď prudérneho islamu Arabov, na tej druhej detská bezstarostnosť a nekonečná veselosť černochov.

Jazda po Senegale (aj prechod hranice) je zážitkom sám o sebe a kto nevidel, neuverí. Otlčené „autá“, oslíky, tancujúci černosi a zábavný chaos dokážu vždy a znovu prekvapiť. Len treba pri šoférovaní rozmýšľať aj za čierne masy, okupujúce cesty, inak hrozí karambol a konflikt. A v base s miestnymi beloch veru skončiť nechce…

Poďme k rally. Po dnešnom 230km presune čakala na účastníkov už iba magická a symbolická etapa zároveň, merajúca 22km. So štartom na pláži a koliečkom okolo Lac Rose – Ružového jazera (je naozaj špinavo ružové). Nikto si nie je istý výsledkom, pokiaľ nepretne cieľovú pásku ma diaľkovej rally. Našťastie sa časovka vydarila a možno bilancovať.

Africa Eco Race 2019 vyhral v kategórii moto Alessandro BOTTURI (ITA) na Yamahe s časom 46:05:13, iba 4:54min zaostal druhý v poradí Pal Anders ULLEVALSETER (NOR) na KTM. Tretí so stratou 2:28:06 Simone AGAZZI (ITA) ťažil z Maťovej poruchy motora, inak by bol boj o pódium ešte poriadne napínavý.

Nezlomný a výborne pripravený Maťo BENKO (SVK) na KTM nakoniec skončil na 14. mieste celkovo a v pohode pretekajúci Jano ZAŤKO (SVK) na KTM obsadil 9. priečku, čo je na 60 ročného pánka paráda! Okrem toho nestarnúci Jano vyhral kategóriu nad 450ccm, blahoželáme!

Našťastie sú všetci jazdci aj v sprievode zdraví, a to je najdôležitejšie. Ďakujeme za reprezentáciu, ešte uverejním rozhovory a záverečnú foto galériu. Haro

Prišlo 16:12  Už sme na hoteli v Dakare, parádny výhľad. ešte pôjdeme na pár dní zrelaxovať do Sally, užiť slnko, more a masáž. Len nám je ľúto tej poruchy motory, mohol byť na 3. mieste.  Peťo + Jožko

 

Prišlo 16:20  Po príchode do Dakaru na hotel sa na recepcii akosi všetci rehotali, ze Aááááá Mr.Benko! Kalič neporušil tradíciu a zabezpečil na izbu Champagne Laurent Perrier v ľade…. Riadne prepnutý chlapec… ale móóóóój. ĎAKUJEM!!!  Maťo

A toto prišlo z recepcie o chvíľu…

Sponzori

Mitas FOX RACING KTM Bratislava Faryn Suspension motoline

Partneri

Bighusky

Posledné príspevky v diskusií